Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
18. august 2019
2
2474

Trnavské mýto a Istropolis, ako ďalej?

Na neštandardné úlohy nestačia štandardné prístupy (postupy) pri ich riešení.
Trnavské mýto a Istropolis, ako ďalej?

O horúcej téme Istropolisu sme písali prednedávnom v článku Petra Moravčíka.

Dnes chceme priniesť jednu peknú analýzu problému v diplomovej práci a tiež redakčné zamyslenie sa nad tým, ako by bolo vhodné postupovať ďalej. (Je to náš subjektívny názor. Možno sa v niektorých veciach mýlime, budeme radi ak nás doplníte, opravíte).

Základnou otázkou je, aké sú záujmy jednotlivých hráčov v území, a kto by mal regulovať územný rozvoj?

Je zrejmé, že kľúčovými subjektmi sú investori (developeri) a samospráva. (Samozrejme, že najdôležitejší by mali byť občania - obyvatelia. Predpokladajme však, že vzhľadom na praktickosť realizácie výkonnej moci by ich mala zastupovať samospráva :-).

Investori 

Prednostným a pochopiteľným záujmom investora je ochrana svojich vlastných záujmov. (Obvykle zameraných najmä na čo najrýchlejší a najväčší ekonomický profit z predaja (prenájmu) realizovanej nehnuteľnosti).

Cieľ (pragmatický): “Rozvoj územia ako biznis”.

Samospráva

Prioritnou úlohou samosprávy by na druhej strane mala byť trvalá ochrana záujmov celej komunity žijúcej v území. (Koordinácia jednotlivých parciálnych investičných záujmov tak, aby priniesli čo najväčší a najdlhodobejší úžitok pre všetkých občanov mesta. Aj v krátkodobom, ale najmä v dlhodobom výhľade).

Cieľ (ideálny): “Rozvoj územia ako tvorba harmonickej urbánnej krajiny, kde sa bude všetkým dobre žiť”.

Nik iný, ako samospráva, sa nemôže (nemá potenciál) tejto úlohy zhostiť. Je územnoplánovacím orgánom aj v zmysle zákona. (Mala by byť iniciátorom, koordinátorom a arbitrom rozvoja územia v prospech všetkých občanov. Je to jej prioritná úloha, naviac s legitímnym poverením vyjadreným prostredníctvom hlasov občanov vo voľbách).

Nezastupiteľnou úlohou samosprávy je riadiť a koordinovať rozvoj zvereného územia v prospech celého sídla

Investori sú legitímnou záujmovou skupinou, ktorá vyvíja rôzne aktivity zamerané na dosiahnutie svojich vlastných cieľov. Vo vyspelej spoločnosti prebieha paralelne regulačný proces, ktorý stanovuje pravidlá hry pre jednotlivé subjekty činné v území.

Verím, že podobný “normálny” koncepčný prístup sa časom podarí zrealizovať nielen v Bratislave, ale aj v ostatných slovenských mestách (a dedinách). 

Nebude to ani “zrazu”, ani rýchlo. Územia musíme pripravovať dlhodobo a dopredu. Nielen iba vtedy, ak investor rozvíri verejnú mienku svojim (častokrát kontroverzným) návrhom.

Nedá sa to robiť “len tak”. Nekoncepčne a bez peňazí. Úžitok môže priniesť iba systematická a dlhodobá práca. Ešte chvíľu bude trvať, kým si samosprávy vytvoria štandardné, dostatočne masívne a dostatočne odborné štruktúry. S potrebnými kapacitami a príslušným ekonomickým zabezpečením. Prioritná je odbornosť a profesionálnosť. Iba práca špičkových odborníkov a transparentnosť zabezpečia kvalitu, minimalizáciu zlých rozhodnutí a efektivitu vynaložených prostriedkov.

Je to podobné ako v športe. Niekde musia byť určené pravidlá hry. Pevne “na papieri”. Čo sa môže a čo nie. Čo je aut, ofsajd, trestné územie… Hráči sa budú pravdepodobne stále snažiť aj podvádzať. Musí tu však byť rešpektovaný  arbiter/rozhodca, ktorý energicky drží zápas v rukách. Ktorý vie dať aj žltú, aj červenú kartu, aj v prípade potreby zápas aj ukončiť, prípadne kontumovať… Všetkým by malo v rámci fair-play záležať na tom, aby sa pravidlá rešpektovali. Aby sa tým tímom, čo ich dodržiavajú darilo lepšie, ako tým, čo sa ich snažia obchádzať. 

Aby pravidlá hry netvoril hocikto a hocikedy. Aby boli robené odborne, s hlbokým porozumením  a poznaním podmienok hry. Aby sa nevytvárali počas zápasu. Aby boli dobre a logicky definované, jednoznačné, zrejmé, jasne určené dopredu.

Na to však treba inteligentných ľudí na všetkých úrovniach. Od tvorcov pravidiel a funkcionárov, cez rozhodcov, až po hráčov. Potom aj individuálne kreatívne prístupy ku hre (avšak v rámci pravidiel) môžu byť tým, čo hru spestrí a obohatí.

Keďže v Bratislave (ani inde) zatiaľ takéto dobre spracované “pravidlá hry” (prehľadné a odôvodnené štruktúrované regulatívy pre konkrétne územie na úrovni zóny) spravidla nemáme, bolo by asi najlepšie získať reprezentatívne spektrum názorných predstáv - akú podobu a štruktúru by mohla mať najvhodnejšia podoba zástavby na "najhorúcejších" aj najproblematickejších územiach. V tomto prípade v lokalite Trnavského mýta a jeho priľahlého okolia - najlepšie ideovou architektonickou súťažou.

Tu si treba dať pozor. Architektonická súťaž je výborný nástroj. Nie je však samospasiteľná. Niekedy ako nástroj môže byť dokonca zneužitá. Záleží, ako ju použijeme. 

V prípade Trnavského mýta (Istropolisu) si môžeme predstaviť dve modelové podoby zadania predmetu súťaže:

Model “A”:

Predmetom súťaže bude “Nahradenie objektu Istropolisu novou štruktúrou objektov na pozemku investora s investorom doporučenými (prípadne záväznými) výmerami i funkčnou náplňou nových objektov”.

Model “B”:

Predmetom súťaže bude “Nájdenie formy najvhodnejšej urbanistickej štruktúry pre oblasť Trnavského mýta a priľahlých území". (Aj s možnosťou zachovania a integrácie jestvujúceho objektu Istropolisu do výhľadového riešenia, aj s možnosťou jeho náhrady novými štruktúrami). Zadanie s účelom preveriť a porovnať všetky možné a zmysluplné formy zástavby.


Model “A” by bol súťažou, predmetom ktorej by bolo “dizajnovanie” a “posvätenie” investičného zámeru developera.

Model “B” by mohol byť naozaj nezávislou ideovou súťažou o tom, čo by na tomto mieste mohlo byť v prospech všetkých. Mohla by priniesť cenné návrhy v širokom spektre riešení. Vybrať najlepšie riešenie sa dá iba vtedy, ak je z čoho vyberať a čo porovnávať. (Ak by súťaž bola dobre pripravená a atraktívne dotovaná - mesto aj investor by mohli dostať pravdepodobne aj návrhy s takým ekonomickým a priestorovým potenciálom,  ktoré otvoria úplne nové pohľady a perspektívy na riešené územie, prekračujúce ich rutinný pohľad a očakávania…).


Potenciál územia, i možných riešení je mimoriadne zaujímavý a pestrý. Uvidíme, ako sa téma “Istropolis” v Bratislave bude vyvíjať. Či samospráva a investor využijú možnosti, ktoré sa ponúkajú. Či prístup k riešeniu a podmienkam zástavby v takejto významnej lokalite bude robený iba podľa excelových tabuliek plôch a objemov, alebo trošku komplexnejšie aj s rešpektom k miestu, jeho významu a lokálnym špecifikám. Či pred záverečným verdiktom vyskúšame možnosti, ktoré by mali rozhodnutiam podobného druhu predchádzať. Je zrejmé, že spektrum možností a foriem transformácie a ďalšieho rozvoja územia je vskutku bohaté a rôznorodé.


O mnohom napovie analýza problému (a jedna z možností jeho transformácie), ktorý spracovala vo svojej diplomovej práci Barbora Tóthová v rámci témy “Ikonické ruiny” na Technickej univerzite vo Viedni. Je to výborný didaktický materiál, ktorý svedčí nielen o schopnostiach mladej kolegyne, ale aj o význame miesta a objektov, ku ktorým by sme predsa mali mať väčší rešpekt, ako sa ukazuje v doteraz vyslovených stanoviskách. Podrobnejšie  odporúčam nielen čitateľom nášho portálu, ale aj “zainteresovaným osobám” samosprávy a investora.

(Štefan Moravčík).

Diplomová práca Barbory Tóthovej vo formáte ISSUU:

Diplomová práca vo formáte ISSUU
Diplomová práca vo formáte ISSUU

 

 

Pre porovnanie pripájame vizualizáciu návrhu dánskeho architektonického štúdia ADEPT. Na obrázku je alternatíva zástavby na mieste dnešnej "veľkej" budovy Istropolisu a jej priľahlého okolia. Asi by bolo dobré poznať aj iné možné podoby nezávislých alternatívnych riešení. Jedným z dnešných argumentov proti Istropolisu je jeho "neuživiteľný objem". 

Vizualizácia návrhu dánskeho architektonického štúdia ADEPT na Trnavskom mýte.
Vizualizácia návrhu dánskeho architektonického štúdia ADEPT na Trnavskom mýte.

Poloha na mape

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím