Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Pre väčšinu obyvateľov našich sídlisk je každodenný návrat domov spojený s nemalým napätím a stresom - kde odstaviť svoj dopravný prostriedok. S blížiacim sa večerom sa pravdepodobnosť nájdenia voľného parkovacieho miesta podstatne znižuje. Výrazne sa však zvyšuje frekvencia nadávok na toho, kto „také nemožné sídlisko vymyslel“. Je to celkom prirodzené a dokonca je v tom aj kus pravdy. Ale podstata problému je niekde inde.
Dovoľujem si urobiť pre nadávajúcu verejnosť krátku exkurziu do tvorby obytných súborov (odborný názov pre pojem sídlisko) v rámci KBV (komplexnej bytovej výstavby), nakoľko som bol pri niekoľkých ako tvorca. Ale s tým pojmom „tvorca“ by som bol opatrný, pretože tvorba pre nás architektov končila urbanizáciou územia, či vytvorením štruktúry zástavby územia. Potom nastupovala najdôležitejšia fáza - všetky dosiahnuté parametre riešenia vtesnať do limitov, ktoré mali dlhý názov „Sústava štandardov, normatívov a technicko-hospodárskych ukazovateľov pre komplexnú bytovú výstavbu v SR“. Tieto obsahovala častým používaním ošúchaná brožúra v podobe množstvo číselných údajov predpisujúcich plošné ukazovatele - plochy zastavané objektami, plochy komunikácií, odstavných stání, chodníkov, ihrísk, zelene, ale aj dĺžky rozvodov inžinierskych sietí.
Všetkým spomínaným ukazovateľom dominoval pojem - „hustota obývania“. Bola stanovená na 400 obyvateľov na hektár. Síce „tvorca“ mal k dispozícii 5 a 8 podlažné typizované sekcie obytných domov, či vežový dom, ale pri takej hustote si vieme predstaviť hmotovú kompozíciu a hlavne reakcie obyvateľov. Hustoty obývania súviseli s vtedy novým zákonom o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, s ktorým sa dnes tak bezbreho šafári.
Rozpracovaný návrh každého nového obytného súboru musel byť odsúhlasený príslušným odborom Ministerstva výstavby a techniky SSR. Kompozícia či iné pokusy o tvorbu ministerských úradníkov až tak ďaleko nezaujímali - pre nich bolo najdôležitejšie porovnanie dosiahnutých ukazovatelov so spomínanými THU.
Z tejto širšej exkurzie sa vrátim k problémom s parkovaním na našich sídliskách. Samozrejme, že ku nim muselo dôjsť - bola to otázka času. Veľmi súvisia s horeuvedenými ukazovateľmi. Boli síce uvažované s celkom progresívnym stupňom motorizácie 1: 3,5 (čo rodina, to auto), ale dnes je to žalostne málo, veď mnohé rodiny vlastnia niekoľko vozidiel.
Stanovené proporcie jednotlivých foriem odstavných plôch majú ťažké dôsledky. Odpisujem z THU:
Porovnaním týchto ukazovateľov s reálnym stavom je zrejmé, že na každom sídlisku v čase jeho dokončenia chýbala takmer polovica odstavných stojísk! Je to obrovský deficit, ktorý sa negatívne prejavuje v každodennom živote obyvateľov sídlisk. Pod tlakom obyvateľov mestá počet stojísk postupne zväčšujú, ale na úkor zelene. Mnohé disponibilné plochy boli medzičasom zastavané developerskými projektmi.
Žiada sa nájsť východisko z danej situácie. Ja ho vidím v pomoci od štátu, ktorý tento stav zapríčinil svojou vtedajšou štátnou bytovou politikou vo forme tzv. komplexnej bytovej výstavby. Slovo komplexnej je veľmi zavádzajúce - dôkazom sú horeuvedené čísla a porovnanie s realitou. Štát musí nájsť formu ako s prispením finančných prostriedkov EÚ pomôcť samosprávam dobudovať deficit odstavných plôch vo forme viacpodlažných hromadných garáží s cenovo dostupnými prenajímateľnými parkovacími miestami. Veď naše sídliská boli budované striktne v duchu vtedajšej štátnej bytovej politiky...
Ing. arch. Jozef Frtús, Banská Bystrica