Pohľad MIB na príklady transformácie brownfieldov zo zahraničia

Metropolitný inštitút Bratislavy pred časom aktualizoval Urbanistickú štúdiu brownfieldov Bratislavy, ktorých premenu považuje za jednu zo svojich priorít. Aj pri tejto príležitosti pripravil MIB  článok, ktorí predstaví šesť zaujímavých príkladov transformácie brownfieldov zo zahraničia.

Pôvodný text bol zverejnený na stránke Metropolitného inštitútu Bratislavy. 

Premena opustených častí mesta na nové funkcie je ekologickejšia a ekonomickejšia než rozširovanie mesta do šírky. Príklady zo zahraničia dokazujú, že na veľkých plochách po zaniknutých priemyselných podnikoch môžu vyrásť celé mestské štvrte, ktoré okrem bývania ponúknu potrebnú občiansku vybavenosť a priestory pre oddych a šport.

Výhodou brownfieldov, teda opustených alebo veľmi slabo využívaných areálov v mestách, je existujúca infraštruktúra a zväčša dobré dopravné napojenie. Kým sú opustené areály vo vnútri mesta, často vytvárajú nevábne lokality, ktorým sa ľudia radšej vyhýbajú. Výstavba nových živých štvrtí na doteraz opustených plochách preto okrem iných výhod sceľuje územie mesta a tiež skracuje vzdialenosti, ktoré musia obyvatelia mesta prekonávať. Do budúcna majú tiež ekologický benefit v tom, že ľudia sa v kompaktných mestách pohybujú najmä peši alebo verejnou dopravou, kým pre život v priľahlých satelitoch či predmestiach na dopravu častejšie využívajú autá.

Podľa aktualizovanej Urbanistickej štúdie brownfieldov, ktorú pripravil Metropolitný inštitút Bratislavy, sa v hlavnom meste nachádza 113 nevyužívaných lokalít, ktoré majú celkovú rozlohu 580 hektárov. Značná časť z nich v sebe skrýva potenciál na prestavbu na oblasti s bytmi, kanceláriami, ale aj parkami, obchodmi či školami, ktoré pomôžu pri premene Bratislavy na kompaktné mesto krátkych vzdialeností. Ako pristupovali k tvorbe kompaktnejších miest formou transformácie brownfieldov v zahraničí?

Nová Zbrojovka ponúkne okrem bytov školu či zdravotné stredisko (Brno, Česká republika) 

Ako naznačuje názov projektu, brnianska Nová Zbrojovka predstavuje zámer na premenu územia s rozlohou 22 hektárov slúžiaceho pôvodne zbrojárskej výrobe. Investor si kladie za cieľ vybudovať kompaktnú mestskú štvrť na princípoch 15-minútového mesta. Nová štvrť tak obyvateľom neponúkne len bývanie, ale v pešo dostupnej vzdialenosti aj základnú občiansku vybavenosť.

Súčasťou Novej Zbrojovky by mali byť materská i základná škola, multifunkčná športová hala a zdravotné stredisko. Priestorom pre trávenie voľného času bude nová mestská trieda so živým parterom, kde budú môcť obyvatelia tráviť čas s priateľmi, alebo pri káve. Investor si pri formovaní jej podoby kladie sa cieľ spolupracovať s mestom Brno. Transformácia je rozdelená do šiestich etáp, po odstránení ekologickej záťaže, ktorá na ploche zostala po priemyselnej výrobe, sa minulý rok začalo s budovaním prvej etapy. Ďalších päť, zahŕňajúcich väčšiu časť verejnej vybavenosti, chcú budovať postupne, ukončenie transformácie plánujú po roku 2032.

Modřanský cukrovar chce byť prvým pražským sídliskom bez áut (Praha, Česká republika) projekt sme podrobne predstavili tu

V prípade transformácie Modřanského cukrovaru takisto pôjde o vznik novej kompaktnej štvrte. Do formovania jej podoby sú od začiatku zapojení obyvatelia z okolia. Víťazom architektonickej súťaže sa stali architekti z ateliérov Chybik + Kristof Architects & Urban Designers, ktorí prišli s konceptom obytných blokov do výšky 10 podlaží, doplnených o strešné komunitné záhrady či systém zachytávania, čistenia a opakovaného používania odpadovej vody.

Projekt nezabúda ani na prepojenie s nábrežím Vltavy a plánovanou električkovou traťou. Štvrť ponúkne 800 bytov, škôlku a ulice bez áut, ktoré budú bezpečné pre slobodný pohyb a trávenie voľného času pre všetkých obyvateľov, vrátane detí. Obyvatelia a návštevníci prichádzajúci do územia autom budú pri vjazdoch zvedení do podzemných garáží. Transformácia brownfieldu s celkovou rozlohou necelé 2 hektáre sa začala v roku 2022, prví obyvatelia by sa mali do Modřanského cukrovaru nasťahovať o rok.

Park na mieste zaniknutej lodenice priniesol viac zelene do centra mesta (Zhongshan, Čína) 

Napriek tomu, že nový mestský park na mieste lodenice v centre Zhongshanu vyrástol už pred 20 rokmi, je skvelým príkladom premeny bownfieldu, ktorá zvyšuje odolnosť mesta voči zmene klímy, poskytuje kvalitný verejný priestor a zároveň priznáva pôvodnú funkciu územia.

Po lodenici z  50. rokov s  rozlohou 11 hektárov, ktorá zanikla na konci tisícročia, zostalo mnoho fragmentov. Tie sa rozhodli krajinní architekti zakomponovať do nového parku. Návštevníci v ňom tak nenájdu dokonalý anglický trávnik, ale torzá železných konštrukcií a železničných vlečiek, cez ktoré voľne prerastá vegetácia poskytujúca tieň počas horúcich letných dní. Architekti sa museli vyrovnať s kolísajúcou vodnou hladinou, ktorej rozdiel môže predstavovať až 1,1 metra. Výzvu vyriešili pomocou terasovitých štruktúr s integrovanou výsadbou. 

Továreň na výrobu žiaroviek sa zmenila na projekt, ktorý prepojil bývanie s umením a kultúrou (Eindhoven, Holandsko) 

Po tom, ako firma Philips opustila svoj priemyselný areál v holandskom meste Eindhoven, mesto sa rozhodlo pretvoriť ho na novú štvrť, kde sa okrem zvyčajných funkcií ako bývanie, nakupovanie alebo kancelárie nachádza kreatívne centrum. Továrenské budovy v areáli boli zachované a adaptované na nový účel (napríklad zmienené centrum s ateliérmi) a citlivo doplnené o kontrast s novou výstavbou. Dôraz architekti kládli na prepojenie so zvyškom mesta a okolitými obcami ekologickou verejnou dopravou.

Každoročne sa v bývalom brownfielde, aj vďaka existencii kreatívneho centra, konajú 2 významné kultúrne podujatia - Holandský týždeň dizajnu (DDW) a Festival súčasného umenia a moderných technológii STRP. 

Aspern Seestadt je viac než len ubytovňa na okraji metropole (Viedeň, Rakúsko)

Až 80% pohybu obyvateľov sa má diať peši alebo formou cyklistickej alebo verejnej dopravy. Aj to je jeden z cieľov urbanistov, ktorí navrhli novú viedenskú štvrť Seestadt. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, táto nová časť Viedne bola v minulosti brownfieldom. Umelé jazero, okolo ktorého vyrastá, je pozostatkom niekdajšej pieskovne a okolité plochy boli pôvodne staré letisko.

Od začiatku projektovania v roku 2007 je Seestadt koncipovaný ako mesto krátkych vzdialeností. Obytné budovy sa striedajú s administratívnymi, aby to obyvatelia nemali ďaleko do práce. Namiesto jedného obchodného centra sú obchody a reštaurácie umiestnené v živom parteri, rezidenti teda nemusia po nákup jazdiť na okraj štvrte autom a zároveň sú vďaka aktívnemu parteru živšie aj samotné ulice.

Jednotlivé časti Aspern Seestadtu sú budované postupne od roku 2015 a výstavba bude pokračovať v nasledujúcich rokoch.

HafenCity v Hamburgu predstavuje najväčšiu transformáciu brownfieldu v centre mesta v Európe (Hamburg, Nemecko)

Ekologická udržateľnosť, mix rôznych skupín a podpora susedstiev formou kvalitných verejných priestorov. Také sú základné princípy štvrte HafenCity, ktorá od začiatku tisícročia vyrastá v brownfielde o rozlohe 157 hektárov po nevyužívaných lodeniciach v centre Hamburgu. Projekt sa nachádza v jadre mesta a podľa viacerých zdrojov ide o najväčšiu transformáciu územia na novú funkciu v centre mesta v Európe. Aby zostal zachovaný kontakt štvrte s vodou, architekti nepostavili okolo hladiny protipovodňové hrádze, ale obytnú a administratívnu časť vyzdvihli do výšky približne 8-9 metrov nad morom. Naopak, verejné priestory na nábreží naďalej poskytujú kontakt s vodnou plochou. Po dokončení by HafenCity mal byť domovom pre 15 000 obyvateľov a miestom pre 45 000 pracujúcich.

Do článku sme vybrali príklady dobrej praxe pri obnove brownfieldov, ktoré spája predovšetkým premena na kompaktnejšie mesto, založené na krátkych vzdialenostiach dostupných pešo a na bicykli, prípadne kvalitne fungujúcou verejnou dopravou. Ak vás téma brownfieldov, špeciálne tých bratislavských zaujíma, pozrite si video o aktualizácii Urbanistickej štúdie brownfieldov, ktorú na MIB koordinovala Magda Ďurdíková.