Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Výstup bol realizovaný v rámci vedeckej úlohy VEGA Architektúra a urbanizmus 2020 - smerovanie k takmer nulovému energetickému štandardu.
Vybrané časti diela publikujeme na pokračovanie.
Prinášame poslednú kapitolu publikácie s názvom Používanie nástroja CESBA.
Základom používania nástroja CESBA je jeho „Katalóg kritérií“, ktorý slúži na dokumentáciu a hodnotenie energetických a ekologických kvalít novopostavených verejných budov (školy, materské školy, administratívne budovy, športové haly...). Hodnotenie budov sa vykonáva bodovým systémom s maximálnym počtom bodov 1000. Tieto body sa rozdeľujú do piatich kategórii hodnotenia:
V každej rubrike hodnotenia sú rozlične dôležité kritériá, rozlišuje sa medzi povinnými a dodatočnými kritériami. Súčet bodového hodnotenia jednotlivých kritérií nemôže byť vyšší ako maximálne počty bodov, uvedené v príslušnej kategórii.
Preskúmanie a posúdenie prebieha vo dvoch fázach: pri dokončení projektu a po dokončení stavby. Vyhlásenie (deklarácia výsledku) sa vykonáva podľa zoznamu kritérií a týchto vysvetlení. Vo vysvetleniach sú uvedené nielen kritériá, ale aj špecifikácia nevyhnutných podkladov na doloženie ich naplnenia.
Kvalita miesta a vybavenia
Napojenie na verejnú hromadnú dopravu A 1
Body: 50 bodov (povinné kritérium)
Cieľ: Cieľom je, aby tovary a služby nevyhnutné ku každodennému životu buď boli v pešej dostupnosti, alebo boli pohodlne dostupné verejnou hromadnou dopravou. To vedie k zníženiu potreby používať auto, čo ma priaznivý vplyv na hluk a tvorbu exhalátov, na spotrebu energie v doprave, na bezpečnosť na komunikáciách a v neposlednom rade na kvalitu priestorov v sídle – je tu viac priestoru pre verejné plochy a zeleň, viac priestoru pre sociálne interakcie. Cieľom je teda redukcia individuálnej motorizovanej dopravy a preferencia pešej, cyklistickej a hromadnej dopravy.
Vysvetlenie: Posudzujeme dostupnosť zastávok mestskej hromadnej dopravy (MHD) či medzimestských, regionálnych spojov (v oboch smeroch – berie sa ako jedna zastávka) a intervaly medzi jednotlivými spojmi, ktoré určujú pohodlie využívania a konkurencieschopnosť. Ak zastávkou prechádza viac liniek, uvažuje sa ako jedna linka so zhustenou frekvenciou. Ak sú dve zastávky jednej linky dostupné v danej vzdialenosti, berú sa ako jedna zastávka.
Linky budú hodnotené iba v tom prípade, ak premávajú v pracovných dňoch od 7 do 19 hod. Pre každú linku sa uvedie intervalová frekvencia v tomto čase. Ak sa verejná budova nepoužíva celodenne, potom stačí hodnotiť intervalovú frekvenciu v časovom rámci začínajúcom cca pol hodiny pred plánovaným používaním budovy a cca pol hodiny po jeho konci.
Doklad stavebník: Hodnotenie sa uskutočňuje podľa nasledujúcich podkladov: ako doklad je potrebné priložiť mapu v mierke 1:1000 s vyznačením 300, 500 a 1000-metrového polomeru okolo hlavného vstupu do budovy, s vyznačením navrhovanej budovy a jej hlavného vstupu, zastávok mestskej hromadnej dopravy a medzimestských zastávok, ako aj intervalov pre každú linku.
Kvalita miesta a dostupnosť služieb A 2
Body: 50 bodov (povinné kritérium)
Cieľ: Cieľom je, aby tovary a služby nevyhnutné ku každodennému životu boli v pešej dostupnosti v okruhu 500 m (7 minút chôdze pešo). Tieto trasy môžu byť absolvované pešo alebo na bicykli. Potreba používať auto je nižšia, čo ma priaznivý vplyv na životné prostredie v lokalite (menej hluku a exhalátov, viac priestoru pre zeleň a verejne plochy).
Ide tu o redukciu individuálnej motorizovanej dopravy a preferenciu pešej, cyklistickej dopravy. Je to kritérium typické skôr pre obytnú funkciu, no má zmysel aj pri verejných budovách - koncentrácia aktivít a služieb tiež prispieva k zníženiu potreby automobilovej dopravy.
Doklad stavebník: Ako doklad dostupnosti služieb je potrebné priložiť mapu v mierke 1:1000 s vyznačením navrhovanej budovy a jej hlavného vstupu, kružnice s polomerom 500 m okolo hlavného vstupu a s vyznačením objektov z jednotlivých skupín s popisom funkcií
Bicyklové stojiská A 3
Body: 25 bodov
Cieľ: Cieľom je presunúť krátke a stredne dlhé cesty z motorizovanej dopravy na bicykle (napr. aj elektrické bicykle). Tým sa zníži spotreba energie a emisie CO2 ako aj zaťaženie životného prostredia emisiami a hlukom a zlepší sa fyzická kondícia cyklistov. V tejto oblasti sa ukrýva veľký potenciál: Dve tretiny všetkých jázd v meste sú kratšie ako 10 km. Mnohé z týchto ciest by mohli byť bez významnej časovej straty absolvované bicyklom. Predpokladom pre pravidelné používanie bicykla v každodennej doprave je ponuka cyklistických ciest a dostatočného množstva atraktívnych stojísk. Atraktívne znamená v tomto prípade: blízko vchodov do budov, prístupné jazdou bicyklom, zastrešené a bezpečné voči krádeži. Cieľom je umožniť užívateľom čo najrýchlejší a bezbariérový prístup k bicyklu.
Vysvetlenie: Kritérium je splnené, ak je k dispozícii dostatočné množstvo ďalej popísaných bicyklových stojísk vyhovujúcej kvality. Bodovanie je podľa počtu stojiskových miest, ktoré sú poskytnuté v kvalite, uvedenej nižšie. Potrebný počet stojísk je pritom závislý od typu budovy. Pri dosiahnutí minimálnej požiadavky bude udelených 15 bodov, pri dosiahnutí optimálneho počtu stojísk bude udelený maximálny počet 25 bodov, medziľahlé hodnoty sa určia interpoláciou.
Vysvetlenie k pracovným miestam: u škôl sa k pedagógom zarátajú aj nepedagogickí pracovníci. Žiaci a škôlkári: osoby z častí obce, ktoré sa nachádzajú v bicyklovej dochádzkovej vzdialenosti (>300 m a <10 km). Návštevníci podujatia: počet pri plnom vyťažení budovy.
Požadovaná kvalita a rozmery bicyklových stojísk: Pre používateľov s dlhšími parkovacími dobami (> 30 minút) vždy zastrešené vyhotovenie stojísk alebo možnosť bezpečného uloženia bicykla do uzamykateľnej miestnosti; bicyklové držiaky, ktoré umožňujú uzamknutie bicyklov cez rám; prístupnosť jazdou, dobré osvetlenie, bezprostredná blízkosť vchodu (<30 metrov); v podzemných garážach alebo bicyklárňach bezproblémový prístup jazdou a priamy vstup najviac cez jedny dvere. Bicyklové stojiská pre návštevy a krátkodobých parkujúcich musia byť vždy na úrovni terénu v exteriéri a aspoň polovica by mala byť zastrešená.
Požadované rozmery: vzdialenosť medzi bicyklami pri normálnej polohe min. 80 cm, pri výškovo posunutej min. 45 cm, vzdialenosť bicykla od steny min. 35 cm, hĺbka stojiska min. 2 m (pri prelínaní min. 3,2 m), šírka manipulačnej plochy pre pohyb bicyklov min. 1,8 m.
Doklad stavebník: Na získanie bodov sú potrebné nasledujúce doklady: plán, v ktorom je zaznačená poloha, výbava a počet stojísk a fotografie realizovaných stojísk (príjazd ku stojiskám, poloha voči vchodu do budovy, fotografie stojiska resp. priestoru pre bicykle).
Kvalita plánovacieho procesu
Architektonická súťaž a preverenie variantov B 1
Body: 60 bodov
Cieľ: Stavať sa majú iba také budovy, pri ktorých je potvrdená ich nevyhnutnosť a využitie. Budova musí spĺňať funkčné požiadavky na optimálne užívanie a flexibilitu, variabilnosť pre požiadavky v budúcnosti – životnosť budovy je v priemere 100 rokov. Požiadavky na sociálnu prijateľnosť a na ochranu životného prostredia sú predmetom posudzovania variantov. Veľmi efektívnou metódou posúdenia variantov je architektonická súťaž.
Vysvetlenie: Z ekologického hľadiska si treba položiť zásadnú otázku: má budova vôbec postaviť? „Najekologickejšia“ budova je taká, ktorá nebola nikdy postavená. Preverovanie variantov sa zameriava na optimalizáciu objemu, lokality, orientácie a dispozície s ohľadom na funkčné požiadavky. Okrem toho vstupuje do hodnotenia tiež urbanizmus, sociálna prijateľnosť a estetika návrhu, dostupnosť, záber pôdy, energetická efektívnosť a stavebná ekológia.
Pod preverením a potvrdením variantu nula sa rozumie, že sa preverí a potvrdí, čo by sa stalo, ak by sa stavba nerealizovala. To môže byť v mnohých prípadoch zmysluplné, napríklad ak počty žiakov klesajú tak prudko, že školu bude treba do 3 rokov zatvoriť, potom nie je rozumné ju opravovať. Preto je dôležité preveriť „nulový variant“.
Doklad stavebník: Na získanie bodov sú potrebné doklady potvrdzujúce vyššieuvedené kritériá.
Definovanie overiteľných energetických a environmentálnych cieľov B 2
Body: 20 bodov (povinné kritérium)
Cieľ: Energetická a ekologická kvalita budovy môže byť hodnotená len v tom prípade, ak pri plánovaní zadávateľ predložil preskúmateľné ciele (porovnanie plán - skutočnosť). Tieto ciele sú písomne potvrdené ako súčasť zadávacích podmienok projektu. Tam, kde nie sú stanovené žiadne ciele, sa nedá dosiahnutie cieľa preverovať.
Vysvetlenie: Popis cieľov sa môže uskutočniť troma spôsobmi:
1. Uvedenie celkového počtu bodov budovy pri hodnotení s katalógom CESBA
2. Uvedenie celkového počtu bodov a počty bodov v jednotlivých 5 hodnotiacich kategóriách
3. Stanovenie minimálnych požiadaviek pomocou jednotlivých kritérií (z katalógu CESBA alebo pomocou rozširujúcich kritérií neuvedených v katalógu CESBA)
Prvá možnosť necháva najväčšiu voľnosť pri plánovaní budovy. Princíp „má byť / je“ je v každom prípade možný len obmedzene - tam, kde neboli nastavené žiadne požiadavky okrem požiadaviek na energie. Pri spôsobe č. 3 sú možné najpresnejšie predlohy, avšak flexibilita je najnižšia.
Na stanovenie energetickej hospodárnosti podľa variantu 3 je potrebné špecifikovať cieľové hodnoty minimálne pre nasledujúce údaje:
Ďalšie hodnoty, ako napr. hodnota účinnosti rekuperácie vo vetracom zariadení alebo účinnosti systému vykurovania, môžu byť špecifikované dodatočne. Na stanovenie environmentálnych cieľov sa dajú použiť napríklad údaje o vylúčených stavebných materiáloch alebo o použití regionálnych stavebných materiálov.
Doklad stavebník: Základom na stanovenie cieľových hodnôt je lokalitný program (s veľkosťami miestností, intenzitou, spôsobom využitia, požadovanou teplotou, množstvom vetracieho vzduchu atď.) a prípadne súťažné podmienky či zmluvy, v ktorých sú ciele zadefinované.
Zjednodušený výpočet hospodárnosti v životnom cykle B 3
Body: 40 bodov (povinné kritérium pri budovách nad 1000 m2 úžitkovej plochy).
Cieľ: Cieľom je ekonomická optimalizácia energetickej koncepcie pri budove. Na základe životného cyklu stavebných prvkov a komponentov, ktoré majú vplyv na energetickú náročnosť budov, sa môže určiť, ktoré náklady navyše na energetické opatrenia môžu byť kompenzované nižšími prevádzkovými nákladmi.
Vysvetlenie: Energetické opatrenia sa často nerealizujú, lebo náklady na stavbu pri budove sú minimalizované a ekonomika nie je dostatočne preskúmaná. Aby sa tomuto postupu zabránilo, bude sa bodovať zjednodušené hodnotenie životného cyklu. Body sa budú prideľovať, ak je predložený zjednodušený výpočet nákladov v životnom cykle, ktorý sa opiera o STN ISO 156861:2013-05 (73 4005) so štandardizovaným postupom a predpokladmi. Porovnáva sa ekonomika budovy vo vyhotovení zodpovedajúcom úrovni energetickej náročnosti s budovou splňujúcou minimálne legislatívne požiadavky (referenčný variant). Porovnanie sa má vykonať na základe priemerných ročných nákladov. Pritom sa má brať ohľad na nasledujúce náklady:
Pre referenčný variant a vylepšený variant treba najprv popísať energeticky relevantné vlastnosti budovy a odhadnúť náklady navyše energeticky relevantných konštrukcií a komponentov. Na základe ocenenia nákladov navyše a výpočtov energetickej náročnosti na skúmaný variant sa urobia odhady hospodárnosti s nasledujúcimi predpokladmi:
Vo výpočtoch sa má brať zreteľ na zvyškovú hodnotu komponentov po konci doby hodnotenia. V odhadoch hospodárnosti treba brať zreteľ na prípadné finančné podpory a menovite ich uviesť. Tiež treba brať do úvahy vedľajšie náklady na použitie energií a s tým spojené vplyvy na životné prostredie. Tieto náklady môžu byť definované ako príplatok k súčasným cenám energií.
Doklad stavebník: Popis technických údajov energeticky relevantných stavebných prvkov a komponentov, výpočty energetickej náročnosti pre referenčný a vylepšený variant, predloženie zjednodušeného výpočtu hospodárnosti.
Informácie, zdroje: STN ISO 15686-1:2013-05 (73 4005)
Produktový manažment - zabudovanie „ekologických“ stav. výrobkov B 4
Body: 60 bodov
Cieľ: Účelom tohto kritéria je vyhnúť sa zvýšeným koncentráciám škodlivých látok v budove, predovšetkým vo vzduchu. To sa má dosiahnuť pomocou produktového manažmentu, ktorý predpokladá zabudovanie nízkoemisných stavebných výrobkov či výrobkov s nízkym obsahom škodlivín a principiálne predchádzanie používania takých stavebných materiálov alebo v nich obsiahnutých látok, ktoré sú zdraviu škodlivé alebo majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Ide tu tiež o zlepšenie hygieny a ochrany zdravia pri práci zavedením manažmentu stavebnej chémie, o zlepšenie kvality vzduchu v interiéri počas používania stavby a o redukciu budúcich nákladov pri demolícii stavby a pri zneškodnení odpadov z nej.
Vysvetlenie: Budova je naša tretia koža. Viac ako 90% nášho života prežijeme v budovách. Takto určuje kvalita budovy a jej vnútorné ovzdušie celkom podstatne kvalitu nášho života. O kvalite vzduchu vo vnútorných priestoroch okrem používateľov spolurozhodujú zabudované stavebné materiály a chemikálie, ktoré sú v nich obsiahnuté (podrobnejšie: viď kapitoly 3.6, 3.7).
VOC, formaldehydy alebo pesticídy sa môžu uvoľňovať zo stavebných materiálov do ovzdušia a podľa okolností zaťažovať počas týždňov, mesiacov alebo rokov zdravie ohrozujúcim spôsobom. Tiež s ohľadom na technické požiadavky sa môže obsah škodlivín v stavebných materiáloch a tým aj vo vzduchu redukovať o 50 – 95%. Cielené plánovanie (napr. konštrukčná ochrana dreva miesto chemickej), udržiavateľné a vhodne čistiteľné konštrukcie, používateľsky vhodná voľba materiálu, vypísanie ponuky zamerané na znižovanie obsahu škodlivín) vedú k zlepšeniu podmienok práce na stavbe a k lepšej klíme pri užívaní budovy.
Produktový manažment znamená starostlivý výber a kontrolu zabudovaných stavebných konštrukcií (stavebné prvky a stavebná chémia) a možnosť predchádzať výskytu škodlivín vo vnútornom vzduchu. To vykonáva nezávislá tretia osoba (interná alebo externá) a zahŕňa zakotvenie ekologických kritérií v projekte a pri udelení zákazky, schválenie stavebných produktov pred použitím na stavenisku rovnako ako sústavné zabezpečenie kvality na stavenisku. Úspešná realizácia sa dokumentuje ako písomná správa od odborníkov a musí sa preskúšať dodatočným meraním kvality vzduchu. Uvádzame tu prehľad zodpovedajúcich skupín produktov, ktoré môžu uvoľňovať potenciálne škodliviny v zodpovedajúcom množstve:
Produktový manažment má brať ohľad na tieto produkty:
Skutočný vplyv záleží samozrejme od použitého množstva a od predložených miestnych okrajových parametrov a veľkostí priestorov.
Ekologické kritériá pre produktový manažment sú súčasťou štandardizovaného výkazu prác. V nadväznosti na zmluvu na vypísanie zákazky treba v nej predpísať definované minimálne ekologické štandardy, ktoré ukladajú povinnosti stavebnej firme (napr. doklady o schválení, povinné správy). Kritériá pre projekty, ktoré by sa mohli využiť v rámci projektového manažmentu, ponúkajú predovšetkým nasledujúce programy:
Tieto katalógy kritérií obsahujú tiež ďalšie ekologické kritériá, ktoré nie sú predmetom týchto kritérií CESBA. Keď sa nepoužije jeden z týchto katalógov kritérií, je k dispozícii alternatíva výberu kritérií kvality vnútorného vzduchu pre projekty na základe baubook klima:aktiv haus-Plattform für Kriterien und Produkte (www.baubook.at/kahkp - založená na katalógu kritérií oeg). Tu sú zaradené nasledujúce skupiny produktov a požiadaviek:
Pred začatím prác dodávateľské firmy pripravia zoznamy stavebných materiálov (dohodnuté stavebné produkty). Najmenej 2 týždne vopred spracuje dodávateľská firma plnohodnotný zoznam vyhotovenia všetkých stavebných produktov a prípadné nevyhnutné osvedčenia o minimálnej ekologickej kvalite.
Všetky zabudované stavebné výrobky musia byť kontrolované a povolené interným odborníkom alebo externým konzultantom. Súbežne s povinnými kontrolnými dňami na stavenisku sa musia vykonať aspoň 3 neohlásené kontroly stavby. Na stavenisku sa smú výhradne skladovať a používať produkty uvedené v tomto zozname. Dohodnuté produkty sa smú na stavenisko dodávať iba v dohodnutom balení. Na konci projektu dostane investor koncovú správu (dokumentáciu) o vykonaných opatreniach.
Doklad stavebník: Interný alebo externý produktový manažment: vypísanie projektu - verejnej zákazky s popisom ekologických výkonov prác, produktovým zoznamom všetkých povolených stavebných produktov na stavenisku a konečná správa o zabezpečení kvality na stavenisku.
Informácie, zdroje: ÖkoKauf-Wien /2014/; Ökoleitfaden /2007/; baubook /2014/
7.2.5 Projektové hodnotenie a energetická optimalizácia projektu B 5
Body: 60 bodov
Cieľ: Cieľom hodnotenia je pomocou predbežného projektového hodnotenia energetickej hospodárnosti budovy a na základe energetickej optimalizácie posúdiť súčasný stav projektu a splnenie požiadavky na energeticky úspornú budovu, ako aj posúdiť objekt z hľadiska požiadaviek investora a energetickej certifikácie.
Vysvetlenie: Projektant by mal v čase prípravy budovy viesť konzultácie so špecialistom, aby sa stanovili optimálne hrúbky tepelnej izolácie, veľkosť a typ okien, spôsob vykurovania a prípravy teplej vody a optimálny zdroj tepla, súčasne treba splniť požiadavky energetického kritéria (STN 73 0540-2) a energetickej certifikácie. Pri obytných budovách musia byť splnené požiadavky na potrebu energie na vykurovanie a potrebu na prípravu teplej vody podľa vykonávajúcej vyhlášky č. 311/2009 Z.z., pri nebytových budovách sa posudzuje aj potreba energie na osvetlenie a ak sa navrhuje aj nútené vetranie, tak sa posudzuje aj potreba energie na nútené vetranie a chladenie.
Vysvetlenie PHPP: Ako preukazujú objekty, v ktorých sa merala skutočná spotreba energie a porovnávala sa s výsledkami PHPP, zhodujú sa skutočné hodnoty energetickej spotreby energeticky veľmi úsporných budov (pasívnych domov) s výpočtovými predpokladmi, ak sa použije overený výpočtový nástroj (napr. PHPP) a ak sa naplnia nasledujúce požiadavky:
Bodované budú projekty, pre ktoré boli vykonané nasledujúce činnosti:
Výsledky budov počítaných v PHPP boli potvrdené v mnohých porovnaniach meraní a výpočtov, rovnako ako boli potvrdené s výsledkami dynamickej simulácie stavby. Tiež v porovnaniach výpočtových výsledkov s meranými budovami škôl a administratívnych budov sa ukazuje súlad, ak sa zahrnú princípy znižovania požiadaviek na chladenie.
Doklad stavebník: Doklad od autorizovanej osoby alebo certifikačného pracoviska s overeným výpočtom energetickej náročnosti podľa vyhlášky č. 311/2009 alebo podľa metodiky PHPP.
Informácie, zdroje: STN 73 0540 -1 až 4; STN EN ISO 6946 (730559); STN EN ISO 13370 (730562); STN EN ISO 10211 (730551); STN EN ISO 13 789 (730563); STN EN ISO 13 790 (730703); Zákon č. 555/2006 Z.z.; Vyhláška č. 311/2009; Certifikovaný... /PHI 2014/.
Informácia pre používateľa B 6
Body: 25 bodov
Cieľ: Používatelia majú významný vplyv na spotrebu energie. Cieľom je dať hlavnej skupine užívateľov informácie vysvetľujúce, ako budovu efektívne a komfortne prevádzkovať.
Vysvetlenie: Používateľské informácie majú byť dostupné v používateľskej príručke. V nej majú byť uvedené najdôležitejšie aspekty týchto tém: teplota vnútorného vzduchu (regulácia kúrenie / chladenie); riadené vetranie a vetranie prirodzené oknami; tienenie; všeobecné osvetlenie a osvetlenie pracoviska; efektívna prevádzka iných spotrebičov energie (PC, tlačiarne atď.).
Doklad stavebník: Predloženie používateľskej príručky špecifickej pre danú budovu a doklad o informačnom stretnutí pri nasťahovaní sa užívateľov do budovy.
Energia a zásobovanie
Hodnotiaca kategória Energia a zásobovanie má poprednú úlohu v katalógu kritérií CESBA. Cieľom je značne redukovať potrebu energie a škodlivé emisie vznikajúce pri prevádzke budovy. Aby sme dosiahli tento cieľ, treba znížiť potrebu tepla na vykurovanie (hodnotenie na úrovni koncovej energie na merači), a tiež zlepšiť účinnosť dodávky energií a zvoliť také nositele energie, ktoré menej zaťažujú životné prostredie (hodnotenie na úrovni primárnej energie). Navyše sa tiež dá na úrovni primárnej energie hodnotiť v štandardnej energetickej bilancii budovy výroba energie z fotovoltických článkov a iných obnoviteľných zdrojov.
Energetické hodnoty sú stanovené pomocou podmienok platných pre energetickú certifikáciu alebo PHPP verziou 8 (2014). V primárnej energii sú spoločne hodnotené všetky typy využitia elektrickej energie v budove. Vzťažná plocha sa stanoví podľa použitej metodiky.
Potreba energie na vykurovanie C 1
Body: max. 100 bodov (povinné kritérium)
Cieľ: Zníženie potreby tepla na vykurovanie je dlhodobo účinná, dobre vypočítateľná možnosť na redukciu použitia energií a všetkých škodlivých emisií. Popri redukcii energií použitých na výrobu tepla dobre zateplená budova tiež znižuje straty zapríčinené prechodom tepla cez nepriehľadné a priehľadné konštrukcie a prispieva k vyššiemu pohodliu: vyššie teploty vnútorných povrchov obálky budovy vyvolávajú pri rovnakej teplote vzduchu pocit vyššej teploty.
Vysvetlenie: Pre posúdenie možno použiť metodiku energetickej certifikácie (EC) podľa našej legislatívy alebo metodiku programu PHPP.
Pri metodike EC sa pridelí minimálny počet bodov (25) pri dosiahnutí energetickej triedy C – budovy v triede D a horšej nezískavajú žiadne body. Pri posudzovaní podľa metodiky PHPP sa minimálny počet 25 bodov pridelí budove s mernou potrebou tepla na vykurovanie 30 až 50 kWh/m2a pre A/V ≤ 0,2 resp. ≥ 0,8 (medziľahlé hodnoty: lineárna interpolácia), maximum je 100 bodov za MPT ≤ 15 kWh/m2a. Pre iné hodnoty MPT bodové hodnoty dostaneme pomocou lineárnej interpolácie: body = ((MPTmax – MPTskut) / ( MPTmax – 15) x 75) + 25 .
Doklad stavebník: Energetický certifikát alebo výpočet PHPP (verzie 8 či vyššej, miestne klimatické údaje).
Informácie, zdroje: Vyhláška 364/2012 Z.z.; STN 73 0540, 1-4; Manuál PHPP 8 /2014/
Potreba energie na chladenie a vetranie C 2
Body: max. 100 bodov (povinné kritérium)
Cieľ: V stredoeurópskom podnebí má aktívne chladenie budov ako školy, materské školy, radnice alebo športové haly vedľajší význam. V predchádzajúcich rokoch sa častejšie vyskytovali so vzrastajúcim podielom okenných plôch budovy vybavené aktívnym chladením, v rámci optimalizácie energetických potrieb sa však má takáto spotreba energie minimalizovať.
Vysvetlenie: Predpokladom pridelenia bodov je realizácia opatrenia na minimalizovanie tepelného zaťaženia ako je obmedzenie solárnych ziskov (veľkosti okien, kvalita zasklenia, orientácia okien, trvalé alebo prechodné tienenie, redukcia vnútorných zdrojov tepla, aktivácia nosných konštrukcií - jadra, stropu, nočné chladenie).
Pri metodike EC sa pridelí minimálny počet bodov (25) pri dosiahnutí energetickej triedy C – budovy v triede D a horšej nezískavajú žiadne body. Pri posudzovaní podľa metodiky PHPP sa minimálny počet 10 bodov pridelí budove s mernou potrebou energie na chladenie 50 kWh/m2a, maximum je 100 bodov za MPCHPHPP ≤ 15 kWh/m2a. Pre iné hodnoty MPCH bodové hodnoty určíme lineárnou interpoláciou: body = ((50 – MPCHskut) / 35) x 90) + 10 .
Podmienkou udelenia bodov je tiež splnenie požiadavky, že tepelná záťaž v prepočte na plochu (chladiaci výkon) neprekročí podľa výpočtu PHPP hodnotu 5 W/m2. Ako hranicu pre prekročenie teploty je potrebné vložiť do PHPP hodnotu 25°C. Doklad stavebník: Energetický certifikát alebo výpočet PHPP (verzie 8 či vyššej, miestne klimatické údaje). Informácie, zdroje: Vyhláška 364/2012 Z.z.; Manuál PHPP 8 /2014/
Primárna energia C 3
Body: max. 125 bodov (povinné kritérium)
Cieľ: Cieľom je redukcia celkovej potreby energie budovy s ohľadom na celý reťazec výroby a distribúcie energie. Do primárnej energie sa započítavajú všetky miesta spotreby: potreba energie na vykurovanie; potreba energie na vetranie a chladenie; potreba energie na prípravu teplej vody; potreba elektrickej energie na osvetlenie – a v metodike PHPP sa započítava aj potreba elektrickej energie pre domáce spotrebiče či pracovné prostriedky.
Vysvetlenie: Bodové ohodnotenie závisí od vypočítanej mernej potreby primárnej energie a dosiahnutej energetickej triedy. Do úvahy sa berie celkové využitie energie v budove.
Pri výpočte PHPP treba použiť faktory primárnej energie z PHPP. Pre hodnoty MPPE medzi 120 kWh/m2a a 240 kWh/m2a prideľované bodové hodnoty určíme lineárnou interpoláciou: body = ((240 – MPPEskut) / 120) x 100) + 25 .
Doklad stavebník: Energetický certifikát alebo výpočet PHPP (verzie 8 či vyššej, miestne klimatické údaje).
Informácie, zdroje: Vyhláška 364/2012 Z.z.; Manuál PHPP 8 /2014/
Ekvivalent emisií CO2 C 4
Body: max. 75 bodov (povinné kritérium)
Cieľ: Cieľom je minimalizácia ekvivalentu emisií CO2 vyvolaných prevádzkou budovy. Z dlhodobého hľadiska sa snažíme vytvárať budovy s neutrálnou až negatívnou bilanciou CO2, ktoré v konštrukciách „uskladnia“ toľko (či viac) CO2, ako výstavbou a prevádzkou uvoľnia.
Vysvetlenie: Ukazovateľ CO2 je indikátorom negatívneho vplyvu stavby na životné prostredie. Využívanie obnoviteľných zdrojov napomáha znižovaniu emisii a súčasne podporuje využívanie lokálnych surovín. Výpočet ekvivalentu emisií CO2 sa uskutoční metodikou energetickej certifikácie alebo metodikou PHPP verzie 8.1 (či vyššej). Do úvahy sa berie akékoľvek využitie energie vrátane chladenia, osvetlenia a spotreby užívateľov. Vo výpočte treba použiť faktory CO2 ekvivalentov z vyhlášky 364/2012 Z.z.
Pre hodnoty ekvivalentu emisií CO2 medzi 26 a 60 kg/m2a prideľované bodové hodnoty určíme lineárnou interpoláciou: body = ((60 – eCO2,skut) / 34) x 65) + 10 .
Doklad stavebník: Energetický certifikát alebo výpočet CO2 ekvivalentu podľa PHPP verzia 8.1 či novšej.
Informácie, zdroje: Vyhláška 364/2012 Z.z.;
Monitorovanie spotrieb energie C5
Body: 10 bodov
Cieľ: Cieľom je možnosť porovnania detailne zistenej spotreby v porovnaní s výpočtovými predpokladmi ako podkladu pre doregulovanie technických systémov (a tým úsporu energie).
Vysvetlenie: Predpokladom bodovania je samostatné zistenie spotrieb pre rôzne typy použitia (musí to byť najmenej pre typy spotreby energií, ktoré sú tu vymenované).
Tieto namerané hodnoty možno zaznamenávať automaticky alebo manuálne. Pritom sa majú zabezpečiť aspoň mesačné hodnoty (v budovách s viacerými zónami zabezpečené po zónach) – odporúča sa častejšie zaznamenávanie a prípadne jeho automatizácia. Odporúča sa spotrebu elektriny na osvetlenie merať samostatne.
Doklad stavebník: Dokumentácia systému zabezpečujúceho dáta na uvedené využitie energií a vymenovanie osoby zodpovednej za odpočty a vyhodnocovanie údajov.
Spotreba vody / využitie dažďovej vody C6
Body: max. 20 bodov
Cieľ: V rámci materiálových tokov je cieľom tohto kritéria redukovať spotrebu pitnej vody a tiež zadržať zrážkovú vodu v území (najmä pri silných dažďoch).
Vysvetlenie: Hodnotia sa opatrenia, ktoré smerujú k redukcii spotreby pitnej vody a zvyšujú retenčnú schopnosť pri silných dažďoch, kde zadržaná voda pomaly vsakuje do podložia (nedochádza k poklesu spodných vôd), odparovaním zvlhčuje prostredie a zmierňuje mikroklímu.
Doklad stavebník: Dokumentácia potvrdzujúca realizáciu hodnotených opatrení.
Zdravie a komfort
Hodnotenie kvality vnútorného prostredia budov je založené na týchto kategóriách:
Klasifikácia je založená na rozšírených kritériách na energetické výpočty:
Tepelná pohoda v letnom období D 1
Body: max. 120 bodov (povinné kritérium)
Cieľ: Moderná architektúra s veľkými zaskleniami a zmeny spôsobu užívania budov vedú k tomu, že v našich zemepisných šírkach prevádzkové náklady na energie v lete dosahujú úroveň zimných nákladov alebo ich dokonca prekračujú. Vysoké solárne zisky v kombinácii s vnútornými ziskami tepla vedú bez vhodných protiopatrení k strate tepelného komfortu alebo k vysokým nákladom na jeho zabezpečenie. Realizácia príjemnej vnútornej klímy pritom prispieva k pocitu pohodlia a k schopnosti koncentrácie na pracovisku a je pre projektanta osobitnou výzvou. Aj predpisy o hygiene a bezpečnosti práce stanovujú limity, ktoré treba zaručiť. Optimálna súhra plôch okien, akumulačnej hmoty, vykurovania a vetrania, tieniacich zariadení, tepelnej izolácie a iných súvisiacich faktorov umožňuje používateľom komfortnú teplotu v každom ročnom období bez veľkých nárokov na spotrebu energie.
V katalógu kritérií CESBA sa preto hodnotí tepelná pohoda v letnom období. Principiálne dávame z dôvodov energetickej efektívnosti prednosť pasívnym systémom (tienenie, nočné chladenie, komínovému efektu v kombinácii s efektívnym tieniacim zariadením – podľa požiadaviek na príslušné oslnené plochy) pred aktívnymi chladiacimi systémami (plošné chladiace systémy, klimatizácia). Pri osadzovaní aktívnych chladiacich systémov je potrebné podrobne dokladovať dosiahnutie tepelnej pohody podľa STN EN ISO 7730 pomocou simulácie kritickej miestnosti a podľa noriem STN ISO 13 791 a STN EN ISO 13 792. Pomocou aktívnych systémov sa dajú dosiahnuť požadované hodnoty (teplota a vlhkosť vzduchu) bezpečnejšie, ale tu sú významné okrem skutočnej tepelnej pohody aj zvýšená spotreba energie a ďalšie parametre ako pocit prievanu alebo asymetria sálania.
Vysvetlenie: Tepelná stabilita miestnosti v letnom období podľa normy /STN 73 05 40-2/:
Doklad stavebník: Pre budovy bez inštalovaného chladenia alebo s pasívnym chladiacim systémom a s plochou okien do 35 % fasády (na J,JV,JZ,V,Z) a bez neobvyklých vnútorných ziskov (obvyklé kancelárske využitie, triedy, športové haly) výpočet tepelnej pohody stacionárnou alebo kvázi-stacionárnou metódou podľa STN EN ISO 13 792 či PHPP. Pre ostatné budovy (viac presklené či napr. (divadelné sály, kinosály, počítačové učebne) výpočet najvyššej teploty vnútorného vzduchu, chladiaceho výkonu a potreby energie na chladenie dynamickou metódou. Pre budovy s aktívnym chladením doloženie inštalovaného chladiaceho výkonu, údajov o spôsobe chladenia (plošné chladenie, vzduchové chladenie od podlahy či stropu, kombinované systémy atď.) a výpočtové potvrdenie splnenia kvalitatívnych požiadaviek na pocit pohody (najmä vyhnutie sa pocitu prievanu).
Informácie, zdroje: STN EN ISO 7730; STN EN 15251; STN EN ISO 13 792;
Riadené vetranie – hygiena a ochrana proti hluku D 2
Body: 40 bodov
Cieľ: Minimalizácia rušivých hlukov z okolitého prostredia (najmä dopravy) a vo vnútri budovy (najmä z technológií prevádzky). Hluk z exteriéru je rozhodujúci pre koncepciu vetrania a pre požiadavky na vzduchovú nepriezvučnosť obalových a výplňových konštrukcií. Výslednú hladinu hluku z technológií (najčastejšie z vetrania) určujú ich technické parametre, vzduchová nepriezvučnosť deliacich konštrukcii a pohltivosť povrchov v chránených priestoroch. Riadené vetranie má prispievať k zlepšeniu kvality vzduchu a k zlepšeniu kvality pobytu vo vnútornom priestore, pričom je potrebné aby užívatelia nevnímali hluk zo zariadenia ako rušivý – požiadavka je, aby súčet hladiny hluku technológií a pozadia neprekročil maximálne dovolené hodnoty.
Vysvetlenie: V objektoch s riadeným vetraním je nutné zapracovať technické riešenia zamedzujúce prenos hluku od výustiek, zo vzduchotechnickej jednotky do miestnosti a k šíreniu zvuku medzi miestnosťami. Súčasne je dôležité zabrániť prenosu hluku medzi interiérom a exteriérom a medzi odlišnými prevádzkami v budove. V budovách bez núteného vetrania je možné projektový predpoklad dodržať len v lokalitách, kde sú dodržané exteriérové hygienické hlukové limity na fasáde (resp. výplňových konštrukciách) pred chránenými priestormi. Plný počet bodov je možné udeliť len v prípade merania skutočných pomerov na mieste. Ak sa predpokladá vetranie oknami, potom je nevyhnutné, aby sa budova nachádzala v kľudnej lokalite bez prekročení stanovených limitov ekvivalentného akustického tlaku.
Doklad stavebník: Výpočtová prognóza a meranie požadovaných hodnôt – viď vyššie (Vysvetlenie). Informácie, zdroje: STN 73 0532; Vyhl. 549/2007 Z.z.
Denné osvetlenie D 3
Body: max. 40 bodov
Cieľ: Snažíme sa dosiahnuť príjemný psychofyziologický stav, potrebný pre účinnú prácu i odpočinok spĺňajúci hygienické požiadavky, ktorý závisí predovšetkým na intenzite a kvalite osvetlenia, na architektonických vlastnostiach priestoru (farby, tvaru,) a na stave zraku. Pokiaľ ide o riešenie budovy, závisí od tienenia okolitou zástavbou alebo inými prekážkami, plochy osvetľovacích otvorov, optickej kvality výplňových konštrukcii, geometrie miestností a umiestnenia a sklonu okien.
Vysvetlenie: Pri zmysluplnom využití disponibilného denného svetla môže byť v celej budove znížené použitie energie pre umelé osvetlenie a tým aj spotreba energie. Poddimenzovanie osvetlenia denným svetlom má zásadný vplyv na kvalitu mikroklímy a celoročnú spotrebu elektrickej energie na umelé osvetlenie.
Doklad stavebník: Výpočtová prognóza a meranie, fotografie, situácia s vyznačením okolitej zástavby.
Informácie, zdroje: STN 73 0580-1; STN 73 0580-2; EN STN 12464-1
Stavebné materiály a konštrukcie
OI3 ekologický index obálky (či celkovej hmoty) budovy E 1
Body: max. 200 bodov
Cieľ: Ekologické vplyvy výstavby budovy v súčasnom stavebnom štandarde sú asi tak vysoké ako ekologické vplyvy spojené s prevádzkou pasívneho domu počas 100 rokov. Preto je ekologická optimalizácia vplyvov výstavby významnou súčasťou udržateľnej výstavby. Pod ekologickou optimalizáciou rozumieme minimalizáciu materiálových tokov a emisií pri procese výroby stavebných materiálov a pri stavbe budovy. Tento optimalizačný proces sa dá zjednodušiť a ilustrovať napr. environmentálnym indexom izolačnej obálky (alebo celkovej hmoty) budovy (OI3).
Všeobecne akceptovaným ekvivalentom pre hodnotenie vplyvu stavebných materiálov a konštrukcií na životné prostredie je z globálneho hľadiska hodnota produkcia emisií CO2ekv. spoločne s vyhodnotením viazanej primárnej energie a z regionálneho hľadiska hodnota produkcia emisií SO2ekv. OI3 prepočítava tieto tri dôležité kategórie ochrany životného prostredia pre každý štvorcový meter stavebného prvku na bodovej stupnici od 0 do 100.
Pre určenie OI3 spravidla využívame softvér, ktorý z údajov v databázach materiálov spočíta výslednú hodnotu tohto ukazovateľa. Pre použitie v hodnotení CESBA odporúčame program ECOSOFT vo verzii 4.0 či vyššej, podrobnosti k výpočtu nájdete v publikácii CESBA tool SK /2014/ či v OI3-smerniciach /IBO 2004/. Možno použiť aj softvér Ecotech či GEQ.
Viazaná primárna energia (EE (embodied energy), označovaná aj ako sivá energia alebo zabudovaná primárna energia PEI) je energia vynaložená na ťažbu suroviny, prepravu a jej následné spracovanie na finálne stavebné materiály a výrobky, vzťahujúca sa na jednotku výroby, najčastejšie na kilogram.
Emisie CO2ekv (ECO2, potenciál globálneho otepľovania GWP) zahŕňajú emisie látok prispievajúcich ku skleníkovému efektu. CO2 má medzi nimi dominantnú úlohu , preto sa používa ako ekvivalent (ďalšími látkami prospievajúcimi ku GWP sú napr. CH4, N2O, SF6). Hodnota emisií CO2ekv stavebného materiálu reprezentuje, koľko kilogramov CO2 sa uvoľní pri jeho výrobe, doprave a zabudovaní na stavbe („radle to gate“). Niektoré materiály môžu mať v tomto hodnotení zápornú bilanciu - napr. drevo, ak počas rastu strom absorbuje viac CO2, než sa uvoľní počas jeho spracovania a vytvorenia finálneho produktu.
Emisie SO2ekv (ESO2, potenciál acidifikácie AP) sú vyjadrené v ekvivalentoch množstva SO2 (údaj zahŕňa aj ďalšie plyny podieľajúce sa na acidifikácii, hlavne N2O a NH3). Plyny sa naviažu v atmosfére s vodou a vytvárajú kyslé dažde, ktoré regionálne poškodzujú rastliny, živočíchy, pôdu, vodu a aj budovy. Hodnota emisií SO2ekv. stavebného materiálu predstavuje koľko kilogramov SO2ekv. sa vypustí do ovzdušia pri jeho výrobe. Vplyv viazanej primárnej energie a emisií CO2ekv resp. SO2ekv vyjadrujú ekoindexy OIPEI, OIGWP a OIAP . Ich bodové vyjadrenie odráža „uvádza na spoločného menovateľa“ rôzne jednotky a miery vplyvu na prostredie.
Environmentálny index konštrukcie (indikátor OI3KON) sa vzťahuje na 1m2 konštrukcie a zohľadňuje tretinové váhy vyššieuvedených ekoindexov (vztiahnutých na m2 konštrukcie), je definovaný vzťahom: OI3KON = 1/3 OIPEI + 1/3 OIGWP + 1/3 OIAP .
Environmentálny index OI3 využívaný v CESBA (OI3BG3,BZF) zahŕňa všetky konštrukcie izolačnej obálky budovy, deliace konštrukcie (priečky, stropy) a základy. Prepočítava zistenú environmentálnu záťaž na vzťažnú plochu budovy (vykurovanú plochu a 50% ostatných plôch). Hodnotí nielen vplyv samotného zabudovania prvku, no aj vplyv jeho údržby či výmeny po dobu predpokladanej životnosti stavby 100 rokov. Zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov a ekologicky optimalizované výrobné procesy vedú k lepšej hodnote OI3 budovy.
Vysvetlenie: Environmentálne vplyvy výstavby budovy vznikajú pri výrobnom procese a pôsobia už v čase, keď ekologické vplyvy z používania len vznikajú. Preto je pre ochranu klímy dôležitá aj ekologická optimalizácia výroby a výstavby (napr. CO2-certifikáty pre stavebnú výrobu). Environmentálna kvalita konštrukcie je reprezentovaná indikátorom OI3KON s bodovým ohodnotením. Napríklad obvodová stena s hodnotou 70 je typická pre štandardné konštrukcie bez optimalizácie, optimalizovanou konštrukciou môže byť dosiahnutá hodnota 15 alebo nižšia. Budovy sú hodnotené o to lepšie, o čo nižší je ich ekologický vplyv meraný ekoindexom OI3. Body pre hodnotenie v CESBA sú vypočítané zo vzťahu Body = ((-1/3) x OI3) + 300.
Doklad stavebník: Výpočet a dokumentácia v programe na výpočet OI3 (napr. ECOSOFT 4.0 a vyšší).
Informácie, zdroje: OI3-smernica /IBO 2004/; BEES; SimaPro; Ecoinvent; IBOBaustoffdatenbank; ICE-database; Documentation SIA D 123; INIES;
Očakávaný vývoj CESBA
Vo všeobecnosti možno ideálnu udržateľnú budovu charakterizovať ako budovu, ktorá
Udržateľnosť iniciatívy CESBA
Iniciatíva CESBA je založená na aktívnej činnosti svojich členov. Je typickou štruktúrou založenou na princípe "fungovania zdola nahor". Pracovné a komunikačnou platformou je CESBA -wiki, kde môže každý nájsť podklady a informácie pre svoju prácu, ale môže tiež obsah CESBA-wiki ovplyvniť a rozšíriť. Predpokladá sa, že na CESBA-wiki budú uložené a zadarmo k dispozícii:
Vzhľadom k otvorenosti má CESBA-wiki potenciál byť pre svojich užívateľov užitočná a umožniť im praktické uľahčenie každodennej praxe. Má by byť hybnou silou, ktorá zabezpečí dlhodobý vývoj princípov CESBA vo väzbe na konkrétnu situáciu na trhu a v spoločnosti.
Očakávaný vývoj hodnotiaceho nástroja CESBA
Výstupom z programu CEC5 je predovšetkým základný medzinárodný nástroj na hodnotenie miery udržateľnosti budov, CESBA Tool. Tento nástroj bol použitý pre pilotnú certifikáciu v rámci projektu. Spracovaný bol v anglickom jazyku a je označovaný ako CESBA Generic Tool. Je nástrojom "otvoreným", v ktorom sa môžu vymieňať jednotlivé kritéria používané na hodnotenie budov.
Pilotné preverenie a výsledky následných workshopov preukázali, že pre praktické masové rozšírenie nástroja je nevyhnutné vyvinúť jeho lokalizované verzie, ktoré využijú už existujúce a podľa miestnej legislatívy povinne užívané čiastkové hodnotiace nástroje. V súčasnosti ide predovšetkým o nástroje pre hodnotenie energetickej hospodárnosti budov, ktoré sú už teraz implementované vo všetkých štátoch EÚ, no používajú odlišnú metodiku aj kritériá hodnotenia. Je tiež nutné zohľadniť miestne hodnotenie ekologickej záťaže zabudované v jednotlivých materiáloch a stavebných technológiách, klimatické podmienky a lokálne nároky (seizmicita, odolnosť proti extrémnemu vetru a podobné).
Užívateľské rozhranie nástroja CESBA
Nástroj CESBA používa pre zadávanie dát a sumarizáciu výsledkov tabuľku vo formáte programu MS Excel, ktorú však bez problémov spracujú všetky „kancelárske balíky“ – odskúšali sme rôzne verzie Excelu, OpenOffice aj LibreOffice.
Dáta zadávame v listoch venovaných jednotlivým skupinám kritérií (rubrikám), výsledky odčítame zo súhrnnej tabuľky na prvom liste. Pôvodného nástroja. Pre slovenskú verziu sme doplnili úvodný list sumarizujúci údaje o stavbe a výsledky hodnotenia v obdobe formy, ktorá sa využíva pri energetickej certifikácii. Do tohto listu sme doplnili aj grafické vyjadrenie miery naplnenia požiadaviek jednotlivých kategórií kritérií – „profil udržateľnosti“ názorne pomáha identifikovať slabé miesta riešenia.
Zošit nástroja CESBA nájdete medzi prílohami tejto publikácie.
CESBA – študentská verzia
V pedagogickom procese pri výučbe architektúry sme považovali za zmysluplné venovať sa aj udržateľnosti výstavby – znalosti o nej patria k architektonickej tvorbe rovnako ako znalosti o typológii, statike či rôznych „technických“ požiadavkách, snáď s tým rozdielom, že sa dotýkajú nielen stavebného riešenia, ale v prvom rade filozofie riešenia budovy.
Aby sme mohli seriózne diskutovať o udržateľnosti architektúry, potrebujeme nástroj na jej posúdenie, pre študentov a prvé etapy tvorby architektonického návrhu nástroj veľmi jednoduchý, obecne použiteľný a blízky nástrojom používaným v praxi. V minulosti sme na Fakulte architektúry STU používali jednoduchú hodnotiacu metódu vychádzajúcu z metodiky vyvinutej na základe viacerých medzinárodných projektov, pre orientačné posúdenie energetickej hospodárnosti sme využívali grafickú metódu LT4 /Matiašovský, Pifko 2008/. Táto metodika zastarala, no pri jej využívaní sme sa presvedčili o potrebe a použiteľnosti takéhoto veľmi jednoduchého hodnotiaceho nástroja v architektonickom vzdelávaní. Jej aktualizácia bola možná (napríklad zámenou nástroja LT4 napr. za starší, ale stále použiteľný program PHVP), no zásadným problémom by ostávala „akademickosť“, absencia súvisu s nástrojmi reálne používanými v projekčnej praxi. Klasické nástroje ako LEED, BREEAM či DGNB sú však také náročné, že aj ich veľmi „odľahčená“ verzia by bola pre študentov v rámci ateliéru príliš zaťažujúca a v raných etapách návrhu nepoužiteľná. Nástroj CESBA, pomerne jednoduchý aj vo verzii určenej pre použitie v praxi, sa nám preto javil ako ideálne východisko.
Popis študentskej verzie nástroja CESBA
Pre potreby výučby na Fakulte architektúry STU v Bratislave sme prispôsobili nástroj CESBA tak, aby bol jednoducho použiteľný pri výučbe. Niektoré výpočtovo náročné časti sme vynechali, iné sme zjednodušili tak, aby bolo možné s nástrojom pracovať napríklad v rámci ateliéru. Zmysel jeho použitia však nie je len v spočítaní výsledného hodnotenia, jednotlivé kritériá sú aj inšpiráciou pre študentov, čomu sa majú pri návrhu venovať.
Študentská verzia nástroja CESBA je štruktúrou zhodná s verziou určenou pre prax. Mnohé kritériá hodnotenia sú totožné (vrátane spôsobu ich posudzovania). V niektorých prípadoch sme kritériá zamenili za také, ktoré sú jednoduchšie posúditeľné, a vynechávame kritériá irelevantné pre študentské ateliérové práce či také, ktoré nedokážeme posúdiť bezplatnými a jednoducho zvládnuteľnými nástrojmi. To sa týka najmä posúdenia environmentálnych vplyvov použitých stavebných materiálov, niektorých kvalít vnútorného prostredia a energetickej hospodárnosti prevádzky budovy. Pre energetickú hospodárnosť využívame buď zjednodušené projektové hodnotenie EHB, alebo program PHVP z PHI Darmstadt – zjednodušenú a bezplatnú verziu programu PHPP. Na základe skúseností z používania nástroja CESBA na hodnotenie a optimalizáciu projektov v rámci predmetu Architektúra a prostredie II sme vytvorili upravenú študentskú verziu, ktorá v jednom zošite posudzuje vedľa seba pôvodné a optimalizované riešenie. Tu ukazujeme hárky tejto najnovšej verzie.
Hárok „CESBA“ ukazuje, popri základných údajoch o budove a autorovi hodnotenia, výsledok posúdenia návrhu budovy (prípadne aj jeho druhú, optimalizovanú alternatívu) vo forme počtu získaných bodov, zaradenie do triedy udržateľnosti A až E a profil udržateľnosti – grafické vyjadrenie naplnenia požiadaviek v rámci jednotlivých kategórií udržateľnosti. Hárok „Hodnotenie“ špecifikuje dosiahnutý výsledok podľa jednotlivých kritérií – nič v ňom nezadávame, výsledky preberá z ďalších hárkov, ktoré zodpovedajú jednotlivým kategóriám.
Kategórie hodnotenia (Kvalita miesta, Kvalita plánovacieho procesu, Energia a zásobovanie, Zdravie a komfort a Stavebné materiály a konštrukcie) majú rôznu váhu (9, 18, 36, 18 a 18%), čomu zodpovedajú aj príslušné maximálne počty bodov. Obdobne je riešené aj posudzovanie jednotlivých kritérií v rámci kategórií. Maximálne počty bodov sú v niektorých prípadoch vyššie než ich najväčší možný súčet – pri prekročení maxima potom neberieme skutočný súčet bodov, ale maximálnu prípustnú hodnotu.
Kvalitu miesta posudzujeme na rovnomennom hárku podľa troch kritérií – sú to dostupnosť a kvalita verejnej dopravy, zmiernenie vplyvov na klimatickú zmenu (spolu s dostupnosťou vybavenosti) a vytvorenie podmienok pre cyklistickú dopravu. Hárok „Plánovanie“ obsahuje šesť kritérií relevantných pre plánovací proces. Ponechali sme tu aj kritériá nie celkom zodpovedajúce študentskému ateliérovému projektu, aby sme zachovali štruktúru porovnateľnú s verziou nástroja pre prax – aj tieto nie celkom uplatniteľné kritériá sú však vodítkom k optimálnemu plánovaciemu procesu.
Energetická hospodárnosť (hárok Energie) má v hodnotení najvyššiu váhu, čo zodpovedá aj jej skutočnému vplyvu na bilanciu životného cyklu budovy. Prvým kritériom je výpočet potreby energie na vykurovanie (projektové hodnotenie alebo PHVP), ďalším energetická náročnosť zabezpečenia pohody v lete. Ďalšie kritéria sú využitie obnoviteľných zdrojov energie (s dôsledkami pre potrebu primárnej energie), ekvivalentné emisie CO2 (bez potreby výpočtu), monitorovanie spotreby a nakoniec potreba tepla na ohrev vody a v rámci materiálových tokov aj ďalšie nakladanie s vodou.
Ďalšie dve kategórie nie sú posudzované tak exaktnými výpočtami ako v riešení pre prax, pre študentov by to bolo príliš náročné. Hodnotenie kvality vnútorného prostredia (zdravie, komfort) sa obmedzuje na letnú tepelnú pohodu a akustiku, denné osvetlenie neposudzujeme. Pri stavebných materiáloch namiesto komplexného posúdenia OI3 iba deklarujeme použitie „prírodných“, recyklovaných, nenáročných a neškodných materiálov. Na postupnom zdokonalení hodnotiacej metódy CESBA pre študentov ešte pracujeme, plánujeme využiť pri nej skúsenosti z výučby v ateliéroch architektonického navrhovania a na seminároch predmetu Architektúra a prostredie II.
Používanie programu PHVP
Pre posúdenie energetickej hospodárnosti objektu pri výpočte CESBA používame výstup energetickej certifikácie alebo výpočet v programe PHPP. Pre študentskú verziu hodnotenia nemôžeme použiť veľmi náročný postup certifikácie ani platený softvér. Používame preto buď veľmi zjednodušenú verziu projektového hodnotenia alebo nástroj Multi-Comfort House Designer (ak bol z iných dôvodov použitý pri optimalizácii ateliérového projektu) alebo voľne použiteľný nástroj PHVP z Passivhausinstitut Darmstadt. V minulosti sme používali grafický nástroj LT4, ktorý bol veľmi názorný, ale zastaral a jeho úprava by bola dosť náročná.
PHVP je dramaticky zjednodušenou verziou profesionálneho optimalizačného programu PHPP (pre porovnanie, tabuľka PHVP má štyri hárky (plus návod), PHPP ich má 39), zadávame len rozmery budovy, veľkosť okien a skladby konštrukcií izolačného obalu stavby – ostatné parametre majú napevno predvolené bežné hodnoty. Výstupom výpočtu je (merná) potreba tepla na vykurovanie. Potreba teplej vody a náročnosť spotrebičov projektom spravidla nie je výrazne ovplyvnená a zohľadnenie využitia OZE je príliš komplikované, preto ich tu nepočítame a obmedzujeme sa na parametre najviac ovplyvnený konštrukčným riešením.
PHVP predpokladá štandardnú klímu, zasklenie bežným trojsklom, bežné konštrukcie, normálne užívanie a vetranie s rekuperáciou tepla. Na hárku „Plochy“ zadávame rozmery jednotlivých konštrukcií izolačného obalu (steny, strecha, podlaha) a rozmery či plochu okien v členení podľa orientácie k svetovým stranám. Na hárku „U“ zadávame skladbu konštrukcií (hrúbka a lambda jednotlivých vrstiev) a odpor pri prestupe tepla – môžeme zohľadniť aj nehomogénne skladby, napríklad stĺpikovú konštrukciu drevenej steny či strechu s izoláciou medzi krokvami. Na ďalšom hárku môžeme spočítať stredné U-hodnoty, ak máme napríklad rôzne typy stien. Na hárku „Teplo na vykurovanie“ môžeme spresniť parametre vzduchovej priepustnosti (pre projekt by n50 malo byť 0,6 h-1 či viac) a prípadného zemného výmenníka. Z výsledkov môžeme popri výslednej mernej potrebe tepla na vykurovanie zistiť aj tepelné straty prechodom (s rozlíšením podľa jednotlivých konštrukcií) a vetraním, solárne zisky a vnútorné zisky budovy. Tieto hodnoty nám môžu pomôcť pri optimalizácii riešenia v procese navrhovania budovy, no v súvislosti s použitím nástroja CESBA nás zaujíma len celkový výsledok.
7.8.3 Skúsenosti z využívania študentskej verzie CESBA Počas dvoch rokov sme overovali uplatnenie nástroja CESBA na študentských záverečných bakalárskych prácach – nie priamo pri ich vytváraní (bakalársky projekt je veľmi náročný aj bez ďalších požiadaviek), ale v prvom ročníku inžinierskeho štúdia. Miera podrobnosti spracovania záverečného projektu bola dostatočná pre hodnotenie kritériami CESBA. Z maximálneho možného počtu bodov 1000 získali študenti priemerne 544 bodov. Toto pomerne nízke číslo potvrdzuje predpoklad, že environmentálne aspekty výstavby netvoria štandardnú súčasť návrhu a sú zohľadňované len vo veľmi malej miere. Najlepšie v bodovom hodnotní obstála kategória Kvalita miesta, v priemere študenti dosiahli 89% z maximálne možného počtu bodov. Vzhľadom na to, že lokalita bakalárskej práce je daná, veľká časť získaných bodov je preddefinovaná výberom lokality. Všetky ostatné kategórie (Kvalita plánovacieho procesu, Energia a zásobovanie, Zdravie a komfort a Stavebné materiály a konštrukcie) získali v hodnotení pôvodného projektu (pred optimalizáciou) pod 50% maximálne možného počtu bodov. To potvrdzuje potrebu špecializovaného zamerania sa na túto tému, hlbšie prestavenie problematiky udržateľnosti architektúry študentom a uplatnenie (aspoň v náznaku) integrovaného navrhovania.
Nastroj CESBA, aj pri veľkej miere zjednodušenia hodnotenia jednotlivých kritérií, predstavuje metodický postup s jasnou štruktúrou, pomocou ktorého si môžu študenti na začiatku ateliérovej tvorby jasne definovať, ktoré environmentálne aspekty chcú pri návrhu zohľadňovať. Takto definované ciele môžu tvoriť súčasť návrhu už od prvotného konceptu a stávajú sa tak integrálnou súčasťou architektonickej štúdie. Pre pedagógov nastroj CESBA vytvára porovnávaciu bázu medzi jednotlivými projektami, čo uľahčuje hodnotenie vytýčených cieľov a merateľnosť dosiahnutých výsledkov.
Článok je výňatkom z publikácie Hodnotenie udržateľnosti budov – metodika CESBA
Lorant Krajcsovics, Henrich Pifko a kol.:
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry
Editori: Henrich Pifko, Lorant Krajcsovics
Recenzenti: Boris Bielek, Ladislav Piršel
Vydavateľstvo STU, Bratislava, 2016, 100 strán (10 AH)
ISBN 978-80-227-4515-4
Celú publikáciu si môžete stiahnuť v prílohe nižšie: