Hodnotenie udržateľnosti budov – metodika CESBA, časť 6: Certifikačné nástroje

Výstup bol realizovaný v rámci vedeckej úlohy VEGA Architektúra a urbanizmus 2020 - smerovanie k takmer nulovému energetickému štandardu.

Vybrané časti diela publikujeme na pokračovanie.

Dnes si prečítate šiestu kapitolu s názvom Certifikačné nástroje.

Charakteristika nástrojov na posudzovanie udržateľnosti

V súčasnosti existuje viacero certifikačných systémov a štandardov, ktoré pomáhajú určiť mieru súladu budov s princípmi udržateľnej výstavby. Impulzom pre ich vznik bola potreba stanoviť, ako sú budovy užitočné, a nutnosť posúdenie vplyvu vzniku i prevádzky budovy na životné prostredie.

Každá budova má iný pomer rozloženia miest spotreby, preto bolo nutné vytvorenie hodnotiacich systémov na vyčíslenie jednotlivých vplyvov na prostredie a možné vzájomné porovnávanie. Budovy, ktoré získali certifikát v rámci niektorého z hodnotiacich systémov, sú často označované ako zelené budovy.

V strednej Európe sa najviac používajú tri hlavné systémy certifikácie. Britský BREEAM, nemecký certifikát DGNB, v spojených štátoch vyvinutý LEED. Okrem nich je používané množstvo národných certifikačných systémov: v Českej republike SBToolCZ, v Rakúsku Klima:aktiv.

Prvé certifikačné systémy, ktoré vznikali začiatkom deväťdesiatych rokov, sa sústredili najmä na hodnotenie energetickej náročnosti a environmentálnych vplyvov a podľa toho boli označované ako certifikáty prvej generácie, pre tzv. "zelené budovy". K týmto osvedčeniam patril BREEAM (1990) a LEED (1998).

Postupne boli do hodnotiacich kritérií pridávané technické, ekonomické, sociálne a procesné aspekty a hodnotenie sa rozšírilo na celý životný cyklus budovy. Vznikli tak certifikáty druhej generácie, pre tzv. "udržateľné budovy". Do tejto skupiny patrí veľká väčšina súčasných certifikačných systémov.

Ekologické riešenia sú zvyčajne spojená s vyššími investičnými nákladmi, ale nízke prevádzkové náklady prinášajú pre developerov výhody vo forme väčšej konkurencieschopnosti na trhu s nehnuteľnosťami a väčšie zisky z prenájmu budovy. Tieto výhody na trhu s nehnuteľnosťami postupne spôsobili vyššiu hodnotu certifikovaných budov.

Certifikované budovy dneška majú ambíciu garantovať vyššiu kvalitu vnútorného prostredia, čo sa prejavuje nižšou chorobnosťou používateľov, lepšia sústredenosťou a vyššou efektivitou práce. To sú benefity, ktoré patria k hlavným dôvodom, prečo niektoré firmy uprednostní výstavbu alebo prenájom certifikovanej budovy. Certifikácia budov vytvára na trhu tlak na skvalitňovanie budov a posun k ekologickým a celkovo udržateľnejším riešeniam.

Existujúce certifikačné nástroje

Rôzne programy, metodiky a softvérové nástroje slúžiace na hodnotenie vplyvu stavieb na životné prostredie a na certifikáciu budov možno rozdeliť podľa zamerania hodnotenia na nástroje:

• "zamerané na čiastkové materiály, prípadne čiastkové konštrukcie a posudzujúci obmedzené množstva environmentálnych kritérií v priebehu životného cyklu,
• zamerané na celú budovu a posudzujúci detailnejšie energetická a environmentálne kritériá v priebehu životného cyklu,
• zamerané nielen na budovu, môžu posudzovať aj okolie budovy, a to nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj ekonomického, sociálneho a kultúrneho - tieto postupy sú často len na úrovni metodík s iba čiastkovou softvérovou podporou ". /Vonka 2012/

Problematická je vzájomná porovnateľnosť certifikátov. skladba kategórií hodnotenia a jednotlivých kritérií, ako aj množstvo parametrov je v každom systéme inej, pretože každý vznikal v inom prostredí a v inej stavebnej kultúre. rovnaký parameter je v inom certifikačnom systéme posudzovaný v inej kategórii, čo ďalej sťažuje vzájomné porovnávanie. Najčastejšie hodnotené kategórie sú energia, vnútorné prostredie, voda, materiály, odpad, lokalita, proces výstavby, doprava, ekológia či inovácie.

BREEAM
www.breeam.com

Prvý holistický certifikačný systém vznikol v roku 1990 v spojenom kráľovstve s názvom BREEAM (BRE Environmental Assessment Method) v spoločnosti BRE (Building Research Establishment). Je vyvinutý ako nástroj pre investorov, developerov, architektov, projektantov pre návrh udržatelných budov. V súčasnosti je celosvetovo narozšírenejším environmentálnym hodnotiacim nástrojom pre budovy s vyše pol miliónom certifikovaných budov.

Certifikácia hodnotí riadenie projektu, zdravie a komfort, energia, dopravnú dostupnosť, hospodárenie s vodou, stavebný materiál, odpad, znečistenie, využitie územia a ekológiu miesta a inovácie pre novonavrhované ako aj existujúce budovy.

LEED
www.usgbc.org

Druhým najrozšírenejším certifikačným systémom je dobrovoľný certifikačný systém LEED (Leadership in Energy & Environmental Design), vytvorený americkou asociáciou Green Building Council s vyše 170 000 certifikovanými projektami. US GBC, založenou v roku 1993, združuje cez 20 000 členov, medzi ktorými sú akademici, architekti, projektanti, realizačné firmy, výrobcovia materiálov a komponentov, developerské spoločnosti. Cieľom je transformovať spôsob, akým sú navrhované, stavané a prevádzkované budovy a mestá, a tak vytvárať zdravšie a príjemnejšie prostredie a súčasne zvýšiť kvalitu života. Systém hodnotí ekologickú kompatibilitu budov a ich kvalitu z hľadiska zdravého pracovného prostredia a ziskovosti.

• Hodnotené sú ekológia miesta, dopravná dostupnosť, hospodárneie s vodou, energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje, šetrenie materiálov a zdrojov, kvalita vnútorného prostredia, inovácie. Varianty hodnotiaceho systému sú spracované pre: Novostavby (Builidng Design + Construction)
• Existujúce budovy (Building Operations + Maintenance)
• Interiér (Interior Design + Construction) -
• Obytné budovy (Homes)
• Mestské zóny (Neighborhood development) 

DGNB Deutsche Gesellschaft für Nachhaltiges Bauen
www.dgnb.de

Značka kvality DGNB požaduje integrálne plánovanie vrátane stanovenia cieľov udržateľnosti a zohľadňuje ekologické a ekonomické faktory. V súčasnosti predstavuje najkomplexnejší hodnotiaci systém. DGNB (Deutsche Gesellschaft für Nachhaltiges Bauen) nehodnotí len jednotlivé kritériá, ale systém budovy ako celok: environmentálne hľadisko udržateľnosti, sociálne hľadisko udržateľnosti, ekonomické hľadisko udržateľnosti. Preto je nazývaný certifikačným systémom tretej generácie, nazývaným tiež Blue buildings.

Spoločnosť DGNB vznikla v roku 2007 v spolupráci s nemeckým ministerstvom pre dopravu, výstavbu a územný rozvoj (Federal Ministry of Transport, Building and Urban Affairs – BMVBS). Ich cieľom bolo vytvoriť prostredie budov, ktoré je ekologicky prijateľné, šetrné k zdrojom za ekonomicky prijateľných podmienok a vytvára zdravé a komfortné mikroklímu pre užívateľov. Nemecký certifikačný systém vychádza vo všetkých oblastiach s ohľadom na normy, zákony a smernice Európskej únie.

Hodnotené sú: ekologická kvalita (22,5%), ekonomická kvalita (22,5%), sociálne a kultúrne kvalita (22,5%), technická kvalita (22,5%), kvalita manažmentu (10%) a nezávisle kvalita lokality. Týmto certifikačným systém bolo do roku 2013 certifikované 726 budov.

SBToolCz Sustanable Building Tool (Cz)
www.sbtool.cz

V Českej republike sa pre certifikáciu budov užíva od roku 2010 národná schéma SBToolCZ. Česká metodika pre hodnotenie komplexnej kvality budov posudzuje charakteristiky budovy vrátane okolia z pohľadu udržateľnosti. Hodnotí sa vplyv budovy na životné prostredie, jej sociálno-kultúrne aspekty, funkčná a technická kvalita, lokalita, ekonomika a manažment a v neposlednom rade aj projektová príprava.

SBToolCZ vychádza z medzinárodného schémy SBTool (Sustainable Building Tool) vyvíjaného organizáciou International Initiative for a Sustainable Built Environment (IISBE), ktorá ponúka národným pobočkám rozsiahlu databázu kritérií udržateľnej výstavby k aplikácii pre konkrétne podmienky. Databáza vznikla so zámerom vytvorenia jednotného globálneho hodnotiaceho systému s národnými úpravami podľa miestnych noriem a klimatických daností. Do jeho tvorby sa zapojili univerzity, občianske združenia, výskumné ústavy, zástupcovia stavebného priemyslu atď.. V súčasnosti má systém rôzne mutácie v Rakúsku - TQB (2010), Španielsku - Verde, Taliansku - Protocollo Itaca, Portugalsku - SBToolPT a v Českej republike - SBToolCZ (2010). SBToolCZ rešpektuje podmienky českej reality a legislatívy. Kategórie hodnotenia:

• Ekonomika a manažment: redukcia nákladov životného cyklu, facility manažment, odpadové hospodárstvo.
• Sociálne kritériá: pohoda v interiéri, vnútorná klíma, užívateľský komfort, zdravotná nezávadnosť.
• Environmentálne kritériá: ochrana životného prostredia, energia, emisie, materiálne kanály, pôda, voda ...
• Lokalita: kvalita lokality, dostupnosť služieb, doprava ...

Metodika je založená na multikriteriálnom prístupe, kedy do hodnotenia vstupuje sada rôznych kritérií. Ich rozsah sa líši podľa typu budovy a podľa fázy životného cyklu, ktorý je posudzovaný. v prípade bytových budov vo fáze návrhu sa metodikou SBToolCZ hodnotí 33 kritérií, u administratívnych budov vo fáze návrhu sa hodnotí celkom 39 kritérií. Každé kritérium sa ohodnotí v stupnici 0 až 10 (10 - najlepší stav), získané body sa prenásobia váhami a podľa výsledného súčtu sa priradí výsledný certifikát kvality (pri zisku 039% zo všetkých možných bodov sa stav označuje ako "budova certifikovaná", pri 40-59% sa dostane bronzový certifikát, 60-79% strieborný certifikát a nad 80% certifikát zlatý). Hlavné ciele metodiky SBToolCZ možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:

• poskytnutie dôveryhodného certifikátu o zhode stavby s legislatívnymi požiadavkami a s princípmi udržateľnej výstavby,
• zvýšenie trhovej hodnoty budov a zníženie ich prevádzkových nákladov,
• podpora znižovania energetickej náročnosti budov, a to v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov EPBD II,
• hodnotenie budov v rámci aspektov v oblasti udržateľnej výstavby,
• optimalizačný nástroj navrhovaní budov lepšie spĺňajúcich požiadavky klientov,
• zmiernenie vplyvu stavieb na životné prostredie v priebehu celého životného cyklu,
• podpora vytvorenie dobrého a zdravého vnútorného prostredia budov,
• stimulácia dopytu po udržateľných budovách,
• stimulácie výrobcov vyrábať a uvádzať na trh výrobky šetrné k životnému prostrediu reagujúce na nový základnú požiadavku na stavby podľa Nariadenia EP a Rady č. 305/2011,
• motivačný prvok pre výrobcu - environmentálne prehlásenie o produkte. /Vonka 2011b/

Príklady ďalších nástrojov

ENERBUILD – ENERgy Efficiency and Renewable Energies in the BUILDing sector in the Alpine space.

Nástroj sa zameriava na posilnenie zložky SME (Structural and Materials Engineering / inžiniering konštrukcií a materiálov) v stavebníctve s cieľom posilniť interdisciplinárnu previazanosť a spoluprácu v súvislosti s novými požiadavkami na výrobu a úspory energie v budovách. Vďaka vzrastajúcej zložitosti v tejto oblasti developmentu slúži program najmä investorom verejných budov ako podklad pre rozhodovací proces. /Enerbuild 2014/ 

Cesta k CESBA

Pestrosť a zložitosť používaných certifikačných nástrojov je dôvodom k snahe o vytvorenie spoločného nástroja. Súčasné požiadavky na udržateľnosť budov a ich minimálny vplyv na prostredie sa v súvislosti s klimatickými podmienkami menia. Zmysluplné by bolo mať jeden certifikačný systém v rovnakom klimatickom a kultúrnom prostredí, aby bolo možné budovy navzájom porovnávať. To si kladie za cieľ Európsky projekt CEC5, ktorý sa snaží o vytvorenie jednotného jadra certifikačných systémov pre Európsku úniu. Pre hodnotenie v rámci projektu CEC5 bol použitý vyššieuvedený nový nástroj ENERBUILD, ktorý je výsledkom programu Alpine space a jeho úprava má prispieť k európskej štandardizácii.

Certifikácia v súkromnej a verejnej sfére

Vyššie menované certifikačné nástroje sú používané najmä ako preukaz správnosti, užitočnosti, a tým spravidla aj nižších prevádzkových nákladov budovy. Rozšírili sa medzi investormi budov a spôsobili, že kvalita stavania v súkromnej sfére znateľne vzrástla. Tento trend sa však takmer úplne vyhol budovám realizovaných z verejných prostriedkov a logicky sa naskytla otázka, prečo tomu tak je. Čo by sa malo stať, aby aj verejné budovy boli certifikované a porovnávali z hľadiska miery ich udržateľnosti? Dôvodov, prečo nie sú súčasné certifikačnej nástroje udržateľnosti budov používané vo verejnej sfére, je celý rad.

Cena

Zásadnou skutočnosťou je fakt, že certifikačné nástroje sú komerčnými, vzájomne spolu súťažiacimi systémami, usilujúcimi sa o čo najdokonalejšie službu klientovi. Logicky vyžadujú veľmi podrobný popis procesov vzniku a prevádzky budovy a ich odborné vyhodnotenie. Vyžadujú zber veľkého množstva detailných dát a informácií a ich náročné spracovanie. Výsledok je pomerne veľmi presný a má spoľahlivú výpoveď o vlastnostiach budovy. Je pochopiteľné, že takýto spôsob zberu informácií, ich analýzy a vyvodenie odborných záverov je nákladný. V napätom rozpočte verejných budov, zhotovovaných väčšinou za "najnižšiu ponúknutú cenu", nie sú na certifikáciu finančné prostriedky. Ak by prostriedky aj boli, nemá zodpovedný úradník za súčasnej situácie "kolónku", v ktorej by ich mohol vykázať ako oprávnený náklad.

Doba potrebná pre certifikačný proces

Zber detailných informácií o celom procese vzniku budov a o budove samotnej, rovnako ako následná analýza a vyvodenie záverov potrebujú čas, ktorý je spravidla v dĺžke niekoľkých mesiacov, niekedy aj dlhšie. Pre certifikáciu verejných budov by bolo vhodné nájsť spôsob, ako proces certifikácie urýchliť, a to aj za cenu jeho zjednodušenia.

Nároky na odbornosť certifikátorov

Správny zber informácií, voľba spôsobov analýzy, a najmä formulácia objektivizovaných záverov vyžaduje veľkú mieru odbornosti a skúsenosti certifikátorov. Takých odborníkov je nedostatok a ich práca je pochopiteľne drahá.

Nároky na kontrolu objektivity a kvality certifikácie

Vzhľadom k tomu, že výsledok certifikácie významne ovplyvňuje trhovú hodnotu nehnuteľnosti, je predvídateľné, že trh vyvolá tlak na deformáciu certifikačných výsledkov. Preto majú jednotlivé certifikačné systémy rôzne spôsoby dohľadu nad procesom certifikácie.

Malý záujem objednávateľa na podmienkach a prevádzkových nákladoch

Vo verejnej sfére je nadobúdateľ budovy (napr. investičné oddelenie inštitúcie) niekedy odlišný od prevádzkovateľa budovy (prevádzkové oddelenie, príspevková organizácia ...) a investičné výdavky idú spravidla z iného udroje než prevádzkové náklady. Chýbajúci ekonomický tlak však nie je nahradený zástupným legislatívnym tlakom, ktorý by objednávateľa nútil usilovať sa o budovu s čo najvyššou mierou udržateľnosti.

EÚ a harmonizácia - certifikácie udržateľnosti budov

Otázka "Prečo nie je certifikácia udržateľnosti používaná vo výstavbe z verejných rozpočtov?" bola v pozadí vypísanie výzvy na projekte CEC5 v rámci programu CENTRAL EUROPE. Práca na projekte nadväzovala na už skôr spracovávané projekty zdieľajúce rovnakú skúsenosť a zaoberajúce sa rovnakou témou z rôznych pohľadov. Tieto projekty vyvinuli, porovnávali, zosúladili a skúmali rôzne hodnotiace systémy budov. Pre vývoj spoločného rámca pre hodnotenie budov zohrali najdôležitejšiu úlohu programy EÚ IRH-med, sUPERBUiLDiNG, Openhouse, a najmä ENERBUiLD a CABE. Dôležitosť spoločnej stratégie komunikácie ukázal program EU Visible.

Počas práce na projekte ENERBUiLD bolo preukázané, že v Európe je používaných príliš veľa certifikačných systémov a ich používatelia sú zmätení. Toto zistenie bolo impulzom pre konferenciu, ktorá prebehla v Lyone vo februári 2011 Témou bolo "Od Európy k regiónom: aká je možná konvergencia?" ("From Europe to territories: what possible convergence?"), Konvergencia bola základnou otázkou. Ukázalo sa zrejmým, že pre masívne použitie hodnotenia udržateľnosti budov vo verejnom sektore sa musia harmonizovať existujúce certifikačné systémy. Proces harmonizácie musí byť taký, aby výsledky boli porovnateľné a na rôznych miestach EÚ jednoducho a zrozumiteľné.

Práca na projekte CEC5 viedla k záverom, že v prostredí verejných investícií, kde chýba priamy hospodársky záujem objednávateľa budovy na budúcich prevádzkových nákladoch a na preukaze kvality budovy vôbec, musí byť certifikačný nástroj, ktorý má ambície masového použitia, jednoduchosti (nie desiatky kritérií, ale len tie základné), ľahko dostupný (nie špecializované certifikačné osoby ale len zaškolené autorizované osoby), rýchly (nie mesiace, ale dni pre certifikáciu) a lacný (nie desaťtisíce eur, ale max 2000 eur za certifikáciu budovy). Výsledok certifikácie zjednodušeným nástrojom rozhodne nebude tak kvalitný a objektivizovaný ako v prípade existujúcich, takmer dokonalých komerčných nástrojov hodnotenia. Pokryje však základné aspekty, ktoré určujú kvalitu a mieru udržateľnosti budovy a vytvorí základný rámec pre úpravy projektov budov smerom k ich vyššej udržateľnosti. Umožní tiež vzájomné porovnávanie výsledkov a poskytne príležitosť učiť sa z úspešných výsledkov iných. Predpokladané prínosy iste budú motiváciou pre úpravy súčasného legislatívneho a profesionálneho prostredia v jednotlivých regiónoch EÚ tak, aby bola plná certifikácia udržateľnosti možná aj u budov z verejných zdrojov.

V SR bola už v rámci projektu CEC5 vyvinutá lokalizovaná verzia nástroja CESBA označovaná ako CESBA tool SK – jej zhrnutie tvorí nasledujúcu kapitolu tejto publikácie.  

Článok je výňatkom z publikácie Hodnotenie udržateľnosti budov – metodika CESBA
Lorant Krajcsovics, Henrich Pifko a kol.:
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry
Editori: Henrich Pifko, Lorant Krajcsovics
Recenzenti: Boris Bielek, Ladislav Piršel
Vydavateľstvo STU, Bratislava, 2016, 100 strán (10 AH)
ISBN 978-80-227-4515-4

Celú publikáciu si môžete stiahnuť v prílohe nižšie: