Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Výstup bol realizovaný v rámci vedeckej úlohy VEGA Architektúra a urbanizmus 2020 - smerovanie k takmer nulovému energetickému štandardu.
Vybrané časti diela publikujeme na pokračovanie.
Dnes si prečítate štvrtú kapitolu publikácie s názvom: Prečo certifikovať, prečo spoločný nástroj.
Dôvody pre certifikáciu, využiteľnosť spoločného nástroja
Sektor stavebníctva zodpovedá za 40% konečnej spotreby energie a 36% emisií CO2 v celej EÚ – z tejto skutočnosti vychádzajú ciele, ktoré stanovila Európska únia na ochranu klímy pre rok 2020. V súvislosti s politikou EÚ sa dá očakávať, že najmä vlastníci verejných budov budú vyzvaní na zhodnotenie ich súčasnej investičnej politiky a pre budúce stavby na formulovanie nových štandardov kvality.
V snahe nadviazať na úsilie EÚ a s vedomím, že verejné budovy skrývajú veľký potenciál na dosiahnutie úspor energie, projekt CEC5 sa snaží o zjednotenie certifikácie verejných budov nielen z hľadiska energetickej úspornosti, ale aj celkovej udržateľnosti.
Čo sú očakávané prínosy certifikácie?
Ak sa podarí vytvoriť jednoduchý a plošne použiteľný certifikačný nástroj, ktorý bude zároveň návodom, aké pravidlá dodržiavať pri projektovaní budovy, aby budova (ak už musí byť postavená) čo najmenej zaťažila planétu, uvedené prínosy bude reálne dosiahnuť. Motto projektu CEC5 znie: „Nedovoľte vašej energii uletieť strechou!“
Projekt CEC5
Zadanie a zmysel projektu CEC5
Základným zadaním projektu CEC5 bolo preverenie, za akých podmienok je možné mať v strednej Európe jednotný certifikačný nástroj pre posudzovanie miery udržateľnosti projektovania a výstavby. Cieľom projektu je vytvoriť štandardy, ktoré podporia dopyt po vysoko ekologických budovách a budú zrozumiteľné a overiteľné. Európske krajiny majú rôzne metódy pre hodnotenie ekologickej a energetickej efektívnosti budov. Všetky tieto metódy majú podobné ciele a metódy, ale vstupné dáta a okrajové podmienky sú odlišné. Navyše náklady životného cyklu (Life Cycle Cost) a ekonomické aspekty sú v nich často len málo významné.
U bežných spotrebných výrobkov je tiež samozrejmosťou, že sú vybavené návodom na použitie, teda podrobnou informáciou o funkcii, životnosti, požiadavkách na údržbu a obsluhu. V prípade budov sa potreba takejto informácie pri odovzdaní budovy do užívania (okrem certifikátov použitých materiálov) ešte nevžila. Je zrejmé, že požiadavka na informácie o spôsobe používania budovy sa bude odvíjať od funkcie budovy, jej užívateľa, spôsobu jej prevádzky a tiež podľa predpokladaných prevádzkových nákladov. V súčasnej dobe je v rámci procesu stavebného konania povinnosťou stavebníka zabezpečiť taký projekt, ktorý preukáže požadovanú úroveň energetickej hospodárnosti budovy – na to slúži Projektové hodnotenie energetickej hospodárnosti budovy (PHEH). Týmto hodnotením je však zohľadnené iba kritérium energetickej náročnosti stavby a stále je veľmi nedostatočne rozšírené povedomie o širokom spektre vplyvov na celkovú udržateľnosť (a teda aj užitočnosť) budovy.
Existuje celý rad nástrojov hodnotenia budov, ktoré sú zameraná na udržateľnosť. Väčšinou sú to nástroje založené na komerčnej báze. Tieto certifikačné nástroje posudzujú budovy z celospoločenského hľadiska a zaoberajú sa environmentálnymi vplyvmi všetkých častí budovy počas celého jej životného cyklu – od získavania primárnych surovín, výrobu, dopravu, realizáciu cez desaťročia prevádzky až po likvidáciu (či recykláciu) stavby. Certifikácia budov týmito komerčnými nástrojmi slúži najmä marketingovým účelom, zhodnocuje nehnuteľnosť, môže byť užitočná pri získavaní peňazí z dotačných zdrojov a v niektorých prípadoch je užitočná aj pri optimalizácii návrhu. Počas riešenia projektu CEC5 sa ukázalo, že bude užitočné, vzhľadom k veľkému počtu rôznych pomerne náročných a nákladných certifikačných systémov, vytvoriť zjednodušenú verziu certifikačného nástroja, ktorý nemá komerčné základy a dokáže zovšeobecniť parametre certifikácie tak, aby boli zrozumiteľné a použiteľné v čo najširšom merítku a s čo najnižšími nákladmi. Systém by mal byť zároveň aj pomôckou a vodítkom pre architektov či projektantov-špecialistov pri procese navrhovania budovy podľa zásad udržateľnosti.
Práce na projekte CEC5 viedli k synergii s ďalšími projektmi EU s podobným zameraním a najmä s iniciatívou CESBA, ktorej hlavným cieľom je vytvoriť harmonizovanú platformu pre projektovanie a výstavbu udržateľných budov a vyvinúť spoločný európsky hodnotiaci rámec udržateľnosti budov. Je zrejmé, že ak na európskej úrovni chceme zosúladiť systémy hodnotenia, v prvom rade je potrebné zhodnúť sa na spoločných cieľoch a na princípoch a postupoch na ich dosiahnutie. Princípy hodnotiaceho nástroja CESBA a ciele hodnotenia verejných budov sú v prvom rade tieto:
CESBA ponúka katalóg kritérií so spoločným súborom kľúčových ukazovateľov, ktoré majú slúžiť ako základ regionálne prispôsobených hodnotiacich nástrojov a ich ďalšieho rozvoja. Existujúce nástroje môžu na kritériá CESBA odkazovať a môžu byť s nimi harmonizované.
Priebeh projektu CEC5
Projektu sa zúčastňuje osem stredoeurópskych štátov vrátane Slovenskej republiky, ktorá je zastúpená jednou organizáciou, Trnavským samosprávnym krajom. V prvom roku projektu prebehla fáza preverovania použiteľnosti existujúcich certifikačných nástrojov pre model spoločného nástroja, pre vývoj spoločného certifikačného nástroja boli použité kritériá z existujúcich nástrojov. Nástroj ENERBUILD bol vyhodnotený ako najviac zodpovedajúci zadaniu a požiadavke všeobecnej použiteľnosti. Výsledkom ďalšieho vývoja bol nástroj CEBA (Common European Building Assesment) a jeho optimalizáciou pre použitie v rôznych európskych krajinách vznikol nástroj CESBA (Common European Sustainable Building Assesment).
Nástroj samotný vychádza z hodnotenia ENERBUILD a z legislatívy príslušnej krajiny či regiónu. Drobné modifikácie boli začlenené po expertnom mítingu vo Wolfurte. Metodika je koncipovaná najmä pre budovy realizované z verejných rozpočtov (v súčasnosti sú k dispozícii nástroje a manuály pre hodnotenie novostavieb a rekonštrukcií budov bez pamiatkovej ochrany). Snahou je, aby sa vzhľadom k jednoduchej dostupnosti dostala v najbližších rokoch do povedomia a aby sa jej použitie rozšírilo na všetky budovy – to by mala podporiť medzinárodná platforma nástroja a jeho vysoká kompatibilita.
Hodnotenie je možné vykonávať ako vo fáze projektovej prípravy, tak aj po realizácii stavby. Pre dosiahnutie čo najlepšieho výsledku je samozrejme nutné využitie nástroja CESBA v čo najskorších štádiách projektovej (a prípadne aj predprojektovej) prípravy, optimálne v procese „integrovaného projektovania“. Treba zdôrazniť, že CESBA je zamýšľaná nielen ako certifikačný program, ale najmä ako pomôcka či sprievodca pre celý proces vzniku budovy od prípravy zadania cez projekt až k relizácii stavby – s ohľadom na udržateľnosť a v multikriteriálnom prístupe, ktorý zahŕňa hodnotenie spoločenských aspektov, dopravnej dostupnosti budovy, ekologických vplyvov použitých materiálov a technológií, energetickej bilancie (na základe miestnych a v legislatíve už zakotvených metodík), kvality vnútorného prostredia, hospodárenia s vodou a hodnotenia ekonomickej návratnosti investícií.
Na seriózne posúdenie navrhovanej stavby je nutný kvalitne spracovaný projekt (projekt pre stavebné konanie doplnený detailmi (či realizačný projekt) a projektové hodnotenie energetickej hospodárnosti budovy alebo výpočet PHPP), ktorý u nás žiaľ nie je samozrejmosťou. Pre posúdenie realizovanej stavby sa namiesto projektového hodnotenia použije energetický certifikát.
Súčasne s vývojom hodnotiaceho nástroja (a ako jeho súčasť) vykonávali jeho tvorcovia aj hodnotenie pilotných budov. V Českej republike v tejto prvej fáze išlo o ostravskú administratívnu budovu INTOZA a domov pre seniorov na Vysočine. Rovnakým spôsobom pracovali ďalší partneri projektu, teda Nemecko, Taliansko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Maďarsko a Rakúsko. Veľmi zaujímavou stavbou, ktorá v rámci projektu funguje aj ako školiaci a demonštračný objekt, je Life Cycle Tower One v rakúskom Dornbirne – osempodlažná administratívna drevostavba modulárneho konceptu. Na Slovensku je demonštračným objektom Stredná odborná škola v Senici.
Všeobecné rozšírenie výstupov projektu
Úsilie vynaložené na projekt CEC5 by nemalo skončiť odovzdaním získaných poznatkov miestnym a regionálnym orgánom a/alebo profesijným organizáciám. Cieľom je presadiť udržateľnú výstavbu ako „dobrú prax“ vo verejnom sektore a následne tieto skúsenosti, podopreté inšpirujúcimi príkladmi, prenášat do výstavby obytných budov, administratívnych objektov a ďalších stavieb súkromných investorov. Nástrojom bude príručka a spoločný strategický akčný plán pre novostavby energeticky efektívnych budov, ďalšie aktivity budú navrhované a monitorované nadnárodnou platformou expertov.
Problematika energetických úspor v súvislosti s cenami energií, s energetickou bezpečnosťou i vplyvmi na prostredie sa objavuje v médiách čoraz častejšie – v dôsledku toho sa v súčasnosti za udržateľnú budovu všeobecne považuje budova so znížením energetickej náročnosti bez ohľadu na ďalšie aspekty udržateľnosti. Túto prax treba zmeniť a treba venovať viac pozornosti urbánnemu kontextu, miere využívania obnoviteľných zdrojov, kultúrnym a sociálnym aspektom udržateľnosti a „environmentálnym“ nákladom počas celého životného cyklu budovy. Ekologicky šetrné riešenia môžeme dosiahnuť cestou:
Prínosy certifikácie pre účastníkov procesu výstavby
V súčasnej bežnej praxi stavebného a realitného trhu rozhodujú o certifikácii udržateľnosti budov najmä developeri a investori. Aby sa hodnotiaci nástroj stal prínosom a masovo využívanou metodickou pomôckou na ceste k udržateľnosti stavieb, je potrebné, aby bol zameraný na potreby užívateľov a bol viac prínosom než záťažou pre investora. Pozrime sa, čo proces certifikácie prináša jednotlivým účastníkom procesu výstavby a užívania budov.
Investor, developer
Pre developera či investora je budova, ocenená certifikátom dokladujúcim jej environmentálne kvality, zaujímavá najmä preto, že zaručuje vyššiu a stabilnejšiu trhovú cenu budovy. Certifikát udržateľnosti budovy je dobre využiteľným marketingovým nástrojom, použiteľným ako pre propagáciu samotnej budovy, tak pre tvorbu PR jej majiteľa, investora či developera. Subjekt, ktorý stavia a prevádzkuje ekologicky šetrnú budovu, týmto spôsobom preukazuje svoju vlastnú udržateľnosť.
Majiteľ, potenciálny kupec
Nadštandardné kvality, garantované certifikátom, sú zaujímavé aj pre majiteľov budovy či záujemcov o jej kúpu. Certifikát zvyšuje záujem o prenájom bytov alebo kancelárií v budove, a teda aj ich hodnotu a trhovú cenu, pretože budúci nájomca má garantované nízke prevádzkové náklady a kvalitu vnútorného prostredia. Deklarovanú kvalitu budovy je možné využiť aj v rámci politiky vzťahov s verejnosťou, je konkrétnym prejavom postoja majiteľa k životnému prostrediu.
Užívateľ objektu
Certifikát budovy je dokladom toho, že budova od projektu po realizáciu prechádzala procesom so zvýšenými nárokmi na technickú kvalitu, kvalitu vnútorného prostredia a splnenie ďalších kritérií udržateľnosti. Užívatelia bytov v certifikovaných domoch tak získavajú vyšší komfort a kvalitnú vnútornú klímu pri menších prevádzkových nákladoch oproti bežnej výstavbe. V administratívnych a prevádzkových budovách, kde zamestnanci trávia väčšinu svojho pracovného času, je zlepšenie vnútorného prostredia – vizuálneho, akustického a tepelného komfortu – prínosom nielen pre nich, ale v dôsledku aj pre zamestnávateľa.
Projektant, realizačná firma
Firmy, ktoré sa zúčastňujú na stavebnom procese, môžu využiť proces certifikácie na zvýšenie kvality svojej práce a zhodnotenie svojich výstupov podľa kritérií udržateľnosti. Realizácia stavieb, ktoré sú ocenené certifikátom, je špičkovou referenciou pre získavanie ďalších zákaziek. Je zrejmé, že pre dôveryhodnosť procesu certifikácie je vhodné, aby posúdenie budovy a pridelenie certifikátu vykonával nezávislý subjekt.
Spoločnosť
Z celospoločenského hľadiska je proces certifikácie dokladom udržateľných prístupov a ochrany životného prostredia. Certifikovaná verejná budova spravidla viac počíta s účasťou, prítomnosťou verejnosti, znižuje náklady spoločnosti na svoju výstavbu a prevádzku a minimalizuje svoje negatívne vplyvy na prostredie (aj na svoje bezprostredné okolie) počas celého svojho životného cyklu.
Cena za tieto prínosy
"Avšak certifikácia samozrejme prináša aj určité náklady. A to predovšetkým finančné, do ktorých možno zahrnúť aj súvisiace vyššie nároky na riadenie ľudských zdrojov a na úroveň know-how. Vlastná certifikácia je minoritnou položkou viacnákladov, stojí rádovo promile z investičných nákladov. Vyššie náklady môžu vzniknúť v súvislosti s úpravou projektu či stavby na takú úroveň, ktorá lepšie zodpovedá požiadavkám na udržateľnú výstavbu. Aj napriek tomu sa certifikácia oplatí. Štúdie z USA napríklad ukazujú, že najlepšie udržateľné budovy nemajú vyššie viacnáklady než 10%, vo Veľkej Británii je situácia obdobná. A napríklad vo Švajčiarsku je podložené, že trhová cena certifikovanej budovy pre bývanie je spravidla vyššia ako viacnáklady súvisiace s dosiahnutím nejakej vyššej úrovne." /Stará 2014/
O týchto skutočnostiach sú investori dobre informovaní a každej investícii predchádza jej podrobná analýza, zahŕňajúca všetky náklady vrátane certifikačného procesu, a tiež ich návratnosť a prínosy (vrátane mimoekonomických benefitov). Vidíme, že investori často siahnu aj po drahej komerčnej certifikácii – nerobili by to, nemali istotu, že sa im tá investícia vráti.
Praktické využitie nástroja CESBA
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v závislosti na rôznych klimatických, sociálnych, ekonomických a politických podmienkach vznikajú na rôznych miestach stavby, ktorých hodnotenie spoločným certifikačným nástrojom je sťažené neporovnateľnými vstupnými podmienkami. Zásadnou premisou pre návrh udržateľnej budovy je uvedomenie si, že úroveň jej udržateľnosti možno ovplyvniť najmä v raných fázach návrhového procesu.
Počas vývoja projektu jednotliví partneri, zastupujúci rôzne štáty, vzniesli požiadavku, aby nástroj rešpektoval doteraz platné pravidlá a legislatívne postupy v jednotlivých štátoch, aby vychádzal z bežne používaných postupov a už vyžadovanej legislatívy. Nástroj bude teda používaný v rámci európskej subsidiarity: každý subjekt si zásady implementuje do svojho prostredia v súlade s miestnymi podmienkami a legislatívou. Zo základného nástroja zvaného CESBA Generic TOOL vznikli lokalizované národné nástroje, na Slovensku to je nástroj s názvom CESBA Tool SK.
Verejné obstarávanie
Certifikačný nástroj je pripravovaný tak, aby mohol dobre fungovať aj ako metodická pomôcka pri hodnotení projektov vo verejnom obstarávaní – ako objektívne kritérium v súlade s princípmi udržateľnej výstavby. Tabuľka s bodovým hodnotením (vrátane návodu a postupu hodnotenia) je ideálnym podkladom pre porovnanie projektov, pre ich jednotné a objektívne posúdenie. Súčasťou zadania pritom musí byť požiadavka na splnenie parametrov daných nástrojom CESBA.
Tento spôsob hodnotenia verejných zákaziek samozrejme nemôže fungovať, ak hlavným kritériom pri výbere dodávateľa zákazky je najnižšia cena. Súťaž o získanie zákazky, teda o podiel na investícii, obstarávanej z verejných finančných zdrojov, musí byť založená na odbornej spôsobilosti dodávateľa a na kvalite poskytovaných služieb, nie na najnižšej ponukovej cene. Tiež z celoeurópskeho a globálneho hľadiska je takáto súťaž prínosom ako ekonomickým, tak spoločenským. Ďalším kritériom pri výbere ako architekta, tak i dodávateľa, môže byť znalosť miestnych pomerov.
"Lokálne ateliéry, ktorých majitelia majú priamy záujem na poskytovaní kvalitných služieb, môžu byť len zriedka kedy prekonané v poskytovaní kvalitných projektových výkonov. Osobný prežitok a znalosť kultúrno historických kvalít miesta, miestnych pomerov, sociálnych vzťahov, schopnosť komunikácie s obyvateľmi, znalosť miestnych zdrojov a miestne vyrábaných stavebných prvkov a materiálov, ktoré utvárali po stáročia miestnu kultúru a zodpovedali miestnej klíme, dávajú najlepšie predpoklady pre vznik návrhu udržateľnej štruktúry. Je nutné vziať do úvahy, že aj menšie projektové kancelárie sú často veľmi dobre schopné zhostiť sa realizácie veľkých projektov." /Borák 2012a/
Verejná architektonická súťaž
Rovnako, ako pri verejnom obstarávaní, môže byť certifikačný nástroj dobrým pomocníkom aj pri vyhodnocovaní architektonických súťaží. "Základným predpokladom pre udržateľné plánovanie je možnosť výberu a porovnávanie možných riešení. Na tomto princípe sú založené urbanistické a architektonické súťaže, ktoré sú najvhodnejšie metódou pre výber spracovateľa zákaziek." /Borák 2012b/
"Voľná súťaž je pre trhovú ekonomiku zásadná. Ak je však založená na najnižšej ponukovej cene a postráda akúkoľvek reguláciu smerujúcu k zohľadnenie kvalitatívnych aspektov návrhov, obmedzuje výber a znižuje kvalitu. Súťaž musí byť založená na odbornej spôsobilosti dodávateľa a na kvalite poskytovaných služieb. Súťaž založená na tom, kto ponúkne najnižšiu cenu, skracuje čas pre kvalitný rozvoj projektu a vo výsledku vedie k riešeniam, ktoré sú z dlhodobého hľadiska zlé. Pre zníženie ceny projektu sa architekt spája s dodávateľom stavby a jeho cieľom nie je poskytnúť investorovi nezávislú odbornú službu. Ochrana spotrebiteľa sa znižuje.
Pre dosiahnutie vyššej miery udržateľnosti je potrebné revidovať zákony o verejnom obstarávaní tak, aby zdôraznili prvotnosť verejného záujmu, ktorým je najvyššia možná kvalita plánov a projektov, a aby podporovali rovnaké šance malých a drobných podnikov v súťaži. Nesmie umožniť výber založený na najnižšom honorári a projektovanie založené na najnižších nákladoch. Musí podporovať súťaž založenú na schopnostiach a kvalite." /Borák 2012c/
Proces projektovania
Nástroj CESBA, vyvinutý projektom CEC5, by sa mal používať najmä ako matrica pre projektovanie, ako vodítko projektantom, ako postupovať a aké požiadavky rešpektovať, aby výsledný projekt bol v súlade s kritériami udržateľného stavania.
Proces certifikácie alebo predbežná certifikácia je časovo náročná záležitosť a nie je teda vždy v procese projektovej prípravy reálny, keďže je závislý na možnosti získania všetkých dát potrebných pre hodnotenie. Ale spoločný certifikačný nástroj by mal okrem iného slúžiť ako podklad pre prípadnú optimalizáciu a zlepšenie návrhu vo väzbe na udržateľnú výstavbu už v procese projektovania – musí teda zjednodušenou a rýchlou formou poskytnúť vo fáze projektu základnú a predbežnú informáciu, v približne akom stupni kvality sa návrh pohybuje.
Aby sa poznatky získané v projekte CEC5 stali užitočnou súčasťou projektovej práce architektov, bolo by vhodné začleniť poznatky z pilotných projektov do štandardov výkonu profesie a do pripravovaných zmien všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. Slovenská komora architektov by mohla zaviesť semináre pre autorizované osoby so zameraním na úspory energie a na zvýšenie miery udržateľnosti vo verejných budovách. Mala by tiež koordinovať distribúciu odborných informácií s cieľom prepojiť podnikateľskú, užívateľskú, súkromnú a štátnu sféru a implementovať do praxe nové poznatky. Cieľom by malo byť zvýšenie povedomia laickej i odbornej verejnosti o ukážkových verejných budovách, o energeticky efektívnej výstavbe a o možnostiach zvyšovania miery udržateľnosti budov.
Proces výstavby
Je samozrejmé, že projekt budovy a jeho kvalita nebudú mať žiadny vplyv na realitu, ak zásady implementované do projektu nebudú použité v praxi. Na procese výstavby ukážkových verejných budov v rámci projektu CEC5 je predvedená praktická aplikácia nástroja CESBA a jeho možné prínosy pre kvalitu výsledného diela v závislosti na tom, v ktorej fáze vzniku budovy boli použité princípy obsiahnuté v tomto nástroji.
Kontrola kvality
Nástroj CESBA môže byť tiež použitý pre predbežnú verifikáciu správneho projektového riešenia, pre zistenie komplexnej kvality a dosiahnutého stupňa udržateľnosti budovy, teda ako nástroj architekta pre obhájenie projektu pred investorom. Možno ho tiež využiť na optimalizáciu projektu na základe aktualizovaných vstupných kritérií.
Aj kontrolu kvality realizácie počas výstavby a kontrolu dosiahnutej environmentálnej kvality pri odovzdávaní stavebného diela je možné vykonávať podľa metodiky CESBA a s využitím kritérií tohto nástroja – ich splnenie je zárukou kvality výslednej budovy. Predpokladáme, že uvedené overenie dosiahnutej kvality bude v budúcnosti nutnou podmienkou pre získavanie dotácií či iných podporných opatrení.
Politické rozhodovanie
Využívanie nástroja CESBA v masovom merítku (prinajmenšom na všetky stavby z verejných zdrojov, ideálne na všetku výstavbu) by napomohlo napĺňaniu cieľov politiky Európa 20-20-20 a pomohlo by aj pri preukazovaní plnenia záväzkov Slovenskej republiky.
Článok je výňatkom z publikácie Hodnotenie udržateľnosti budov – metodika CESBA
Lorant Krajcsovics, Henrich Pifko a kol.:
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry
Editori: Henrich Pifko, Lorant Krajcsovics
Recenzenti: Boris Bielek, Ladislav Piršel
Vydavateľstvo STU, Bratislava, 2016, 100 strán (10 AH)
ISBN 978-80-227-4515-4
Celú publikáciu si môžete stiahnuť v prílohe nižšie: