Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
Už je to takmer 16 mesiacov od podania návrhu na vyvlastnenie Liečebného domu Machnáč. Nezisková organizácia Spoločnosť Jaromíra Krejcara sa k podaniu na vyvlastňovací orgán - Okresný úrad v Trenčíne - odhodlala v nadväznosti na vyše desaťročné snahy o záchranu jedinečnej architektúry 20. storočia, ako aj neúspešnú snahu o riešenie stavu tejto národnej kultúrnej pamiatky dohodou s majiteľom. Dnes je to takmer 16 mesiacov od nového vlastníckeho pomeru majiteľa objektu Keorlen Trade s. r. o. a jeho nájomníka o. z. Machnáč, ktorému cenný monument na okraji parku v Trenčianskych Tepliciach zveril do dlhodobého nájmu. K dnešnému dňu sa vlastník s priamym prístupom a možnosťami na zlepšenie technického stavu pamiatky neodhodlal k fyzickým krokom, ktoré by viedli k záchrane a stabilizácii objektu.
Spoločnosť Jaromíra Krejcara, nezisková organizácia založená osobnosťami slovenskej akademickej sféry za účasti popredných teoretikov modernej architektúry, spojila pre záchranu Machnáča osobnosti naprieč kontinentmi. So zámerom zachovať a obnoviť Machnáč do pôvodnej podoby z roku 1932 oslovila o podporu univerzity v Európe a USA. Stalo sa tak aj s cieľom vyvrátiť tvrdenia majiteľa LD Machnáč spoločnosti Keorlen Trade s. r. o. a jeho nájomníka o. z. Machnáč, ktorí v procese prebiehajúceho vyvlastňovacieho konania uviedli, že ako dielo Jaromíra Krejcara, tak ani samotný Liečebný dom Machnáč, nie sú predmetom medzinárodného významu.
Podpora z Českého vysokého učení technického, University of Michigan a z Princeton University však hovoria presný opak a za zachovanie kultúrnych kvalít medzinárodného významu sa vyjadrili uznávané kapacity globálnej architektonickej reprezentácie. Osobnosti, akými sú profesor Rostislav Švácha, profesorka Beatriz Colomina a profesor Kenneth Frampton sa postavili jednoznačne za zachovanie LD Machnáč v jeho originálnej podobe a medzinárodný význam Machnáča potvrdili aj jeho komparáciou s monumentmi jedinečného súboru liečebných zariadení pre zdravie, ktoré spolu s Machnáčom tvorili základ nového moderného zdravotníctva na Európskom kontinente. „Vo svetle tejto mimoriadne cennej podpory ostáva jediným cieľom našej neziskovej organizácie Spoločnosť Jaromíra Krejcara vytrvať v nastolenom procese prebiehajúceho vyvlastňovacieho konania, teda úradne nariadenom odpredaji chátrajúcej nehnuteľnosti,“ uviedol riaditeľ neziskovej organizácie SJK, architekt Martin Zaiček. Ako ďalej doplnil, je načase, aby majiteľ a jeho nájomca verejne odprezentovali vypracovanú projektovú dokumentáciu s návrhom obnovy Národnej kultúrnej pamiatky od ateliéru FVA, ako aj zverejnili vypracovaný historicko-architektonický prieskum, ktorý spracoval autorizovaný architekt Alexander Németh. Oba tieto dokumenty totiž vo vyvlastňovacom procese vyvlastňovaný užíva ako argument, prečo by nemalo dôjsť k vyvlastneniu objektu. „Ako však vidíme priamo v Trenčianskych Tepliciach, súčasne nedochádza k žiadnym krokom, ktoré by na mieste zastavili exponenciálne chátranie a objekt odborne stabilizovali.” Na záver podotkol: „Nám ako účastníkom konania navyše vyslovene zabránil nahliadnuť do údajne spracovanej dokumentácie, ako účastník konania preto ani nevieme potvrdiť jej existenciu.“
Do procesu však vstupuje nová skutočnosť, a to začaté trestné konanie vo veci poškodzovania národnej kultúrnej pamiatky bývalého Liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Orgány činné v trestnom konaní tak majú možnosť preukázať, kto zodpovedá za súčasný stav pamiatky a dlhotrvajúce znehodnocovanie jej spoločenskej hodnoty. Je verejným záujmom, aby sa tento svetový unikát obnovil do pôvodnej podoby a mohol čo najskôr slúžiť širokej verejnosti, ako tomu bolo medzi rokmi 1932 až 2002. „Intenzívne pracujeme na medzinárodnej rekognícii tohto diela tak, aby potenciálne mohol v roku 2026 slúžiť programu EHMK Trenčín. Za týmto účelom sme opakovane oslovili majiteľa o kúpu objektu za jeho súdnoznaleckú spoločenskú hodnotu,“ uviedla na záver predsedníčka správnej rady neziskovej organizácie Spoločnosti Jaromíra Krejcara, docentka Bohunka Koklesová.