Lasvit Flagship Store Showroom Praha - diplomová práca

Nedávno sme predstavili diplomové práce, ktoré zvíťazili v rámci bienálnej prehliadky diplomových prác architektonických škôl Young Talent Architecture Award. Súťaž organizuje nadácia Mies van der Rohe v Barcelone s podporou Creative Europe ako rozšírenie bienálnej Európskej ceny za súčasnú architektúru - Mies van der Rohe Award, ktorá je najvýznamnejšou európskou súťažou v oblasti architektúry.

Porota vyberala z 334 diplomových prác zo 118 škôl z celej Európy, ale aj z Číny a Kórey, ktoré sa tento rok zúčastnili ako hosťujúce krajiny. Do finále postúpilo 12 z nich.

Komisia neskôr zostavila zoznam 28 vynikajúcich projektov, medzi ktoré sa dostal aj slovenský diplomant Filip Galko s návrhom Lasvit flagship store. Práca bude v rámci výberu poroty prezentovaná na výstave v Benátkach. Projekt vznikol pod vedením Jána Stempela na Fakulte architektúry ČVUT v Prahe.

Dielo predstavujeme s autorským textom:

Jorge Louis Borges píše v knihe This Craft of Verse: “Chuť jablka nie je ani v jablku samom - jablko samo neobsahuje chuť - ani v ústach toho, kto ho je. Vyžaduje kontakt oboch.” Prostredníctvom svojho architektonického návrhu som sa pokúšal vytvoriť spomínanú symbiózu medzi pozorovateľom a objektom.

Lasvit je etablovanou firmou, ktorá svojou činnosťou nadväzuje na slávnu tradíciu českého sklárstva, čím reprezentuje dobré meno Českej Republiky v zahraničí. Cieľom diplomovej práce je navrhnúť Flagship Store Showroom pre túto firmu.

Objekt slúži predovšetkým na prezentáciu značky, prezentáciu sortimentu produktov, predaj produktov, prezentáciu kolekcií a prezentáciu inštalácií vyrábaných na zákazku. Táto primárna funkcia je doplnená o priestory café-baru, miestom na "rozprávanie" príbehu českého sklárstva a kanceláriami pre obsluhujúci personál. Celý objekt je koncipovaný tak, aby ponúkal možnosť konania rôznych eventov ako napríklad prednášky, prezentácie, módne a designové prehliadky.

Lasvit

Lasvit je spoločnosť sídliaca v Česku, ktorá sa venuje výrobe a inštalácii designových svietidiel, sklených architektonických prvkov a umeleckých predmetov zo skla, väčšinou v kusových, exkluzívných vyhotoveniach na zákazku. Pôsobí prevažne na trhoch Blízkeho Východu, Ázie, Európy a Severnej Ameriky. Svoje pobočky má vo viacerých svetových metropolách ako Astana, Dubaj, Hong Kong, Londýn, Los Angles, Miláno, Moskva, Mumba, New York, Paríž, Šanghaj a Singapur. Lasvit bol založený v roku 2007 libereckým rodákom Leonom Jakimičom. Od roku 2011 je umeleckým riaditeľom firmy český designer Maxim Velčovský. V rovnakom roku Lasvit získal ocenenie „výrobca roku“ na cenách Czech Grand Design. Hlavný výrobný závod firmy Lasvit sídli v Novom Bore. Ďalšie továrne na doplnkové kovové súčasti a montáž sklenených inštalácií sa nachádza v Mladej Boleslavi, ďalej v poľských Pisarzowiciach a v Šanghaji. Riaditeľstvo sídli v Novom Bore. Medzi najvýznamnejšie projekty z dielne Lasvit patria svetelné inštalácie stanice metra v Dubaji, svetelné inštalácie v Dubajskej opere, montáž svietidiel v Českom dome na LOH v Londýne v roku 2012. Spoločnosť Lasvit spolupracuje/spolupracovala s českými aj svetovými sklármi, designérmi a designovými štúdiami. A to so svojimi kmeňovými (Katarína Kudějová Fulínová, Táňa Dvořáková, Petra Dick a ďalší) a taktiež s externými (Bořek Šípek, Zaha Hadid, Daniel Libeskind, Ross Lovegrove, René Roubíček a ďalší).

Parcela

Mnou zvolené miesto pre sídlo Lasvit Prague Flagship Showroom je Palackého ulica v Prahe, ktorá je pre svoj reprezentačný charakter a významnú polohu vhodná pre stavbu tohto typu. Parcela číslo 637 s celkovou výmerou 373 metrov štvorcových je v tesnej blízkosti Václavského námestia, čo zaisťuje požadovanú frekvenciu toku potencionálnych zákazníkov. Zvolené miesto je navyše dostupné všetkým druhom dopravy priamo z ulice Palackého.

História Palackého ulice

Ulica vznikla v 70. rokoch 14. storočia, kedy boli pozemky patriace kláštoru karmelitánov rozparcelované, čím došlo k vytvoreniu spojky medzi Vodičkovou a Jungmanovou ulicou. Pôvodná gotická parcelácia sa vyznačovala husto nalepenými domami. Išlo predovšetkým o dvojpodlažné objekty, pričom predná časť slúžila obchodu a bývaniu, zatiaľ, čo zadná časť predovšetkým k zaisteniu výroby. Táto zadná časť sa dotýkala s kláštornou záhradou. Opisovaná štruktúra ulice sa podarila uchovať až do 30-ročnej vojny, kedy boli domy v Palackého ulici veľmi zanedbané, čo viedlo k ich hromadnému búraniu.

Ulica bola následne nanovo rozparcelovaná, pričom došlo k zlučovaniu pozemkov do väčších jednotiek. Toto delenie pretrváva až na výnimky do dnešnej doby. Zástavba v Palackého ulici, bola poznačená modernizáciou aj v 19. a v 20. storočí. Výsledkom je dnešný stav, ktorý je charakteristický pomerne nestabilnou výškovou hladinou jednotlivých objektov.

História parcely č. 637

Budova, ktorá stála na tejto parcele ešte pred výstavbou funkcionalistického objektu od architekta Bečky bola výsledkom neustálych premien a modernizácií. Tou konečnou bol jej klasicistický vzhľad. Už spomínaný obchodný dom od Bečky z roku 1928 bol tvorený železobetónovým skeletom, čo umožňovalo jeho pôdorysné variabilné delenie. V roku 1966 došlo k prestavbe tohto objektu na legendárnu pobočku Tuzexu. Budova bola po dlhodobom chátraní zbúraná v roku 2003.

Pojem Flagship Showroom by sa dal do nášho jazyka voľne preložiť aj ako vlajková loď čo predstavuje taký obchodný dom určitej značky, ktorý reflektuje jej celkovú filozofiu. Rovnako, ako tomu je aj u iných renomovaných svetových značiek sa tento druh kamenného obchodu nachádza vždy v krajine, kde bola značka založená. Súčasný Flagship Showroom firmy Lasvit, ktorý sa nachádza v Prahe Holešoviciach však svojou polohou k centru Prahy nenapĺňa predstavu, ktorá sa od tak prestížnej značky akou Lasvit je očakáva. Inšpirovaný a okúzlený poetickým svetom divadelnej technológie som dospel k výslednému návrhu. Lasvit Flagship Showroom som sa rozhodol situovať do Palackého ulice v Prahe.

Urbanistické a architektonické riešenie

Navrhovaný objem budovy vychádza z platného územného plánu, ktorý na tejto parcele umožňuje výškové využitie v siedmych nadzemných poschodiach. Uličná fasáda striktne dodržuje uličnú čiaru. Atika 6. NP nadväzuje na rímsu susedného objektu. 7. NP (teleso „javiskového“ komína) je ustúpené a odkazuje tak na šikmú strechu spomínaného susedného domu.

Showroom je celkovo rozdelený do dvoch hlavných častí. Dominujúcou je hlavný výstavný priestor, ktorý prechádza celou výškou objektu. Zadná časť je členená celkovo na 6. NP + strešná terasa. Prepojené sú pomocou jedného schodiska, ktoré je zároveň aj požiarnym a jedným výťahom. Na 1. NP sa nachádza predajný pult so zázemím pre personál, v 2. NP je café-bar s možnosťou výstupu na terasu v letných mesiacoch. 3. NP je určené na vystavovanie glassware, 4. NP poskytuje okrem výstavného priestoru, miesto na prezentáciu príbehu Lasvit. Nasledujúce 5.-6. NP sú určené pre personál obsluhujúci prevádzku showroomu, miesto na prezentácie a miesto na uzatváranie kontraktov. 1. PP disponuje priestormi pre technologické zázemie celého objektu (strojovňa vzduchotechniky, silno/ slabo prúd, nádrž pre zásobu vody na hasenie sprinklermi) a skladové priestory. Spomínaný hlavný výstavný priestor je koncipovaný tak, aby umožňoval čo najväčšiu voľnosť pre tvorcov budúcich inštalácií v maximálnom možnom nečlenenom priestore.

Dôležitú úlohu v objekte zohrávajú systémy sufitov, ktoré svojím odhrnutím/zahrnutím regulujú svetelný režim v budove. Pri ich úplnom zahrnutí sa zabezpečí úplné zabránenie prenikaniu denného svetla, čím sa vytvoria vhodné podmienky pre vystavovanie svietidiel. V nočnom režime sa sufity rozhrnú, a tým dôjde k prenikaniu svetla z interiéru do ulice. Divadelným svetom inšpirovaná technológia slúžiaca na prezentovanie sortimentu je podľa potreby vystavovania ľahko demontovateľná, čím vzniká voľný priestor na iný druh expozície. Systém inštalácie sortimentu.

Systém prezentovania sortimentu je navrhnutý tak, aby napomáhal predstavivosti zákazníka, čím dôjde k uľahčeniu pri rozhodovaní, ktorý kus je preňho ten správny. Klientom vytvorená fotografia fyzického priestoru je spracovaná a ďalej premietaná na pohyblivé premietacie zásteny, čím dochádza k simulovaniu reálnej situácie napríklad v zákazníkovej obývačke, kam je svietidlo uvažované. Za asistencie personálu je zákazníkov simulovaný priestor preverovaný s rôznymi alternatívami lustrov.

Technické a materiálové riešenie

Nosná konštrukcia stavby je navrhovaná ako železobetónová, založená na betónových pilótach, aby nedošlo k zaťaženiu základov existujúcich susedných objektov. Pohyb jednotlivých pohyblivých častí výstavného systému je zabezpečený elektromotormi a to v smere jak horizontálnom (nosníkové kočky) tak i vertikálnom (bodový ťah alebo prospektový ťah).

Predná časť je vetraná umelo, zatiaľ čo zadná má možnosť priameho vetrania pomocou vetracích štrbín v okenných otvoroch. Vzduchotechnické rozvody sú vedené v bočných technických priestoroch spolu aj so systémom sprinklerov a elektro kabelážou. Chránené sú oceľovou sieťou upevnenou na rošte z valcovanej ocele. Uličná fasáda a fasáda od dvora je tvorená prefabrikovanými betónovými dielcami, ktoré pôsobia v kontraste so surovosťou pohľadového betónu opatreného čiernym náterom nachádzajúcim sa v interiéri. Hmota „javiskového“ komína je opláštená falcovaným plechom s bronzovo-metalickou povrchovou úpravou, ktorá je zhodná s povrchovým prevedením okenných a dverných rámov.

Podklady: Filip Galko