Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
Najdôležitejším obdobím vo viac ako osemstoročnej histórii severomoravského mesta Orlová bol začiatok 19. storočia. Vďaka nálezu čierneho uhlia sa z malej poľnohospodárskej obce postupne stalo významné centrum priemyslu a ťažby. Bohaté ložisko nerastných surovín prinieslo mestu nielen rozvoj a dynamiku, ale neskôr sa takmer stalo príčinou jeho zániku.
Krátko po druhej svetovej vojne sa začala ťažba uhlia pod historickými štvrťami sídla. V 60. až 80. rokoch tak postupne zaniklo takmer celé historické mesto. Ťažbe musela ustúpiť električka aj železnica spájajúca sídlo s Ostravou. V roku 1979 bol zbúraný aj zámok. Súčasne so zánikom starej časti sídla a štvrte Lazy sa na území neďalekej obce Lutyně začalo s budovaním nového mesta Orlová. Projekt mesta vznikal v Stavoprojekte Havířov pod vedením architekta Blažeja Heisera (1926-1990). Išlo o veľký sídliskový celok pre 25 tisíc obyvateľov. Projekt bol realizovaný v piatich etapách, počas rokov 1963 až 1989.
V roku 2007 predstavitelia mesta prerokovali možnosť kompenzácie ekologických škôd z fondov štátnej medzirezortnej komisie. Prostriedky boli určené na posilnenie centrálnej časti nového sídla, ktoré v adekvátnej podobe chýbalo mestu už od čias socializmu.
V roku 2008 preto samospráva usporiadala medzinárodný workshop študentov architektúry z Čiech a z partnerského mesta Winterthur. Na výsledky workshopu postupne nadviazala architektonicko-urbanistická štúdia úprav centrálnej časti sídla z dielne brnianskeho kolektívu Atelier RAW. Tá v ideovej rovine formulovala zámer doplniť voľnú ortogonálnu urbanistickú kompozíciu centra zo 60. rokov novými objektmi. Cieľom autorov bolo posilnenie a zreteľnejšie vymedzenie centrálneho priestoru mesta. Koncept počítal s výstavbou dvojice objektov a štvorcovým námestím, lemovaným stromoradím. Susedné modernistické budovy radnice, kultúrneho domu, obchodného domu a kina sa mali stať prirodzenou súčasťou nového riešenia bez výrazných stavebných zásahov.
Výsledná realizácia naplnila pôvodný zámer len čiastočne. Spolu s novo vydláždenou a upravenou centrálnou štvorcovou plochou bol zrealizovaný iba jeden z plánovaných mestských domov. Vzniklo tak riešenie, kedy východnú a západnú hranu námestia vymedzujú pôvodné budovy radnice a obchodného domu. Severnú hranu definuje nový dom s bytmi a obchodným partnerom na prízemí. Oproti nemu sa južná strana otvára do parku, ktorý tu vstupuje do centra mesta.
Námestie je navrhnuté ako ukľudnená štvorcová plocha. Mierku priestoru definuje pravidelný raster farebne odlíšených polí tehlovej dlažby. Celý obvod námestia lemuje stromoradie. V centrálnej polohe je situovaná obdĺžniková fontána s plastikou orla a s tromi úrovňami vodnej plochy. Pod námestím sa nachádza veľké jednoúrovňové podzemné verejné parkovanie.
Nový kompaktný mestský dom s bezbariérovou prevádzkou zastrešuje 15 nájomných bytov vo vlastníctve mesta a 5 obchodných jednotiek v parteri. Lodžie všetkých bytových jednotiek smerujú na juh - k výhľadom na námestie a ďalej do parku. Naproti tomu presklená pavlač so schodiskami je orientovaná smerom k rušnej Masarykovej ulici.
“Cílem bylo vytvořit vizuální celek podtrhující význam centra nové Orlové. Záměr byl podpořen výrazným použitím cihel a pálené keramiky. Fasáda domu je obložena v celé ploše cihelným obkladem červené barvy. Povrch náměstí je z červených cihel prokládaným v pravidelném rastru obdélníky cihel černých připomínající hornickou tradici města. Jedná se o materiálový odkaz na starší stavební historii Dolního i Horního Slezska a na historickou cihelnou architekturu Ostravska z přelomu 19. a 20. století,” dopĺňajú na záver autori.
Podklady: Atelier RAW
Fotografie: Filip Šlapal