Dom V, Vajnory

Príklad ako spojiť historické princípy usporiadania základných hmôt a objemov s dnešnými názormi a predstavami na bývanie v rodinnom dome. Východiskom bolo vynechanie stropu medzi obytným priestorom a krovom, ktoré umožnilo voľnú prácu s usporiadaním priestoru a funkcií v typickej rezovej figúre domu. Základný priestorový raster, ktorému sa podriaďuje zariadenie, definujú priečne osi krovu.

O realizáci sme sa rozprávali s Martinom Skočekom:

Pre koho dom vznikol?
MS: Pre mladú rodinu. Pôvodným zámerom bolo postaviť víkendový - “štvrndelkový" dom. Časom sa ukázalo, že väčšinu času trávia práve tu.

Máloktorý investor si vie oceniť jednoduché a čisté riešenia. Bola iniciatíva takéhoto zadania na strane architekta, alebo investora?
MS: Myslím, že to bolo spoločnou snahou.

Novostavba stojí je na mieste pôvodného, rozobraného domu. V akom bol stave? Neuvažovali ste nad rekonštrukciou?
MS: Pôvodný návrh počítal s rekonštrukciou starého domu a jeho prístavbou. Ukázalo sa to však ako neekonomické riešenie. Dom bol navyše staticky narušený. Z tohto dôvodu sme pristúpili k jeho rozobratiu a následnému využitiu pôvodného materiálu, aj kvôli environmentálnej stope.

Do akej miery vychádza proporcia novostavby z figúry pôvodného objektu?
MS: V zásade je na mieste pôvodného domu a hospodárskej budovy, ktorá stála za ním.

Zaujali nás delené okná smerujúce do ulice. Sú reminiscenciou pôvodnej fasády, alebo autorským rozhodnutím?
MS: Asi obojím.

Zaujímavé detaily a technické riešenia?
MS: Na prvý pohľad triviálna konštrukcia krovu skrýva v sebe rafinované statické riešenie. Hlavne v mieste presklenej steny. Za to vďačím hlavne statikovi Jánošovi Kállayovi, ktorý mal na to trpezlivosť.

Aby podobný koncept dosiahol takto presvedčivý výsledok, treba aby bol dôsledne zhmotnený. Aj so všetkými podstatnými detailmi. Na to treba gramotných dodávateľov a precízny dohľad nad stavbou. Ako to v tomto prípade prebiehalo (Kto mal tú energiu všetko ustrážiť)? 
MS: V podstate to celé od základov, stien a krovu postavil jeden “Štefan” s pár pomocníkmi. A potom to boli hodiny a hodiny strávené na stavbe.

Martin Skoček “na dedine” - pre nás trochu nová súvislosť. Vaša tvorba sa pohybovala doteraz skôr v intenzívnejšie urbanizovanom prostredí. Aká bola táto skúsenosť? Zanechala aj nejaké trvalejšie stopy?
MS: V poslednej dobe máme skôr zadania, ktoré sú mimo Bratislavu. Častokrát v rurálnom prostredí. Neviem kde sa to vo mne berie, ale vždy som mal vzťah k takémuto prostrediu aj keď som mestské dieťa.

Sprievodné slovo autora:

Dom svojou líniovou hmotou a priečelím nadväzuje na tradičnú vidiecku zástavbu okrajovej časti Bratislavy. Postavený je na mieste pôvodného rozobraného domu, zo "zrecyklovanmého" režného muriva, ktoré tvorí aj jeho hlavnú interiérovú charakteristiku. Samotné členenie domu je inšpirované trojdielnym slovenským domom. Centrálnym priestorom sa stáva pitvor*, orientovaný do záhrady, ktorý je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Výrazným konštrukčným prvkom je aj tvarovanie krovu, ktoré umožňuje prístup východného svetla pomocou svetlíkov tak, aby nenarúšal pohľadovú kontinuálnu plochu strechy zo záhrady.

*pitvor - vstupný priestor tradičného domu. Hlavnou funkciou pitvora bolo chrániť obydlie pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi. Pri viacpriestorových obydliach bol pitvor komunikačným uzlom domu, z ktorého bol prístup do izby, komory, podstrešia, a napokon aj do kuchyne. Zároveň bol spojovacím článkom domu s dvorom. Pitvor bol často aj priestorom bez stropu, preto sa nedal využívať na obytné účely. Nachádzal sa v ňom rebrík na pôjd, žarnov na mletie zrna, držali sa tu nádoby s pitnou vodou, pomyje, rôzne domáce náradie, niekde aj zásobnice s obilím a strukovinami. V zime tu zvykla prespávať hydina.

Podklady: Martin Skoček
Foto: Matej Hakár
Použité materiály a riešenia: Presklená stena, okná, posuvné dvere a strešné svetlíky Reynaers Aluminium.