Predstavenie výstavného projektu pre 15. medzinárodné bienále architektúry v Benátkach 2016

Autorský tím, ktorý porota vybrala, aby reprezentoval Slovensko na tohtoročnom architektonickom bienále, sa rozhodol prezentovať príbeh jednej stavby, Slovenskej národnej galérie 

Víťazný projekt vybrala v januári sedemčlenná medzinárodná porota pod vedením Adama Gebriana (CZ). Zo stanoviska vyberáme: „... podľa nášho názoru ide o jednu z mála stavieb nedávnej minulosti na Slovensku, ktorá má potenciál zaujať široké medzinárodné publikum. Nejde ale len o predstavenie stavby vo veľkom modeli [v mierke 1:17,78], ale o predstavenie celého procesu: od úvah o vzniku tejto stavby, cez jej prípravu, rôzne fázy projektu, realizácie, užívania, cez následné chátranie, diskusiu o uzavretí a možnom búraní, až po súťažné návrhy rôznych slovenských architektov na rekonštrukciu. Zápas o túto stavbu je priesečníkom mnohých frontových línií architektonických i mimoarchitektonických.“

Tento projekt vznikol v spolupráci ateliéru Petra Hájka s Vítom Haladom a ateliéru Jána Studeného s Benjamínom Brádňanským (Katedra architektonickej tvorby VŠVU) a teoretika architektúry Mariána Zervana (Katedra teórie a dejín umenia Trnavskej univerzity a VŠVU). Ďalej sa rozvinul aj v spolupráci s komisárkou výstavy za SNG, teoretičkou architektúry Monikou Mitášovou (Katedra teórie a dejín umenia TU). Autori projekt predstavili aj na tlačovej konferencii v Slovenskej národnej galérii dňa 19. 5. 2016 spolu s dielami prizvaných umelcov vystavených v pavilóne, ktoré sa zaoberajú areálom či budovou SNG.

Široká verejnosť si môže Bienále pozrieť od 28. mája do 27. novembra 2016.

Vyhlásenie autorov a príspevok do diskusie k projektu pre 15. medzinárodné bienále architektúry v Benátkach 2016:

Starosť o architektúru / Care for Architecture: vyzvanie arché architektúry do tanca (Autori a kurátori expozície: Benjamín Brádňanský, Petr Hájek, Vít Halada, Ján Studený, Marián Zervan)

Architektúra nesmie stratiť projekt, nemôže ustrnúť v starostlivosti (solicitude), ani sa strácať v obstarávaní (concern), musí nachádzať odvahu vykročiť zo seba, vyzvať do tanca arché. Variácie na Heideggera

Život napĺňame skôr metaforami boja ako tanca. Variácie na Lakoffa

Myšlienka vybudovať Slovenskú národnú galériu (SNG) vznikala po druhej svetovej vojne. O SNG usilovali novovznikajúca spoločnosť, historici umenia a architekti. Každá skupina mala svoju predstavu a robila vlastné malé kroky. Spoločnosť utvorila legislatívne rámce a poskytla priestory bývalých vojenských Vodných kasární. Riaditeľ SNG Karol Vaculík túžil rozšíriť zbierkové fondy a tým aj priestorové možnosti galérie. Architekti testovali možné miesta a formy galérie. Z týchto krokov vzniklo rozhodnutie utvoriť nový areál SNG ako prestavbu a prístavbu barokových Vodných kasární a prepojenie verejných priestorov námestí bezprostredného okolia.

Nový areál a jednotlivé architektonické diela v ňom vznikali v niekoľkých fázach v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Architekt Vladimír Dedeček nachádzal postupne riešenia, ktoré boli na svoju dobu odvážne a nezvyklé. Dobudovanie štvrtého, čelného krídla Vodných kasární a súčasne otvorenie verejným priestorom mesta ho priviedli k myšlienke využiť mostovú konštrukciu a utvoriť most medzi krídlami exitujúcej historickej formy. Premostenie využil ako výstavné priestory pre moderné a súčasné umenie. Odvrhol klasickú podlažnosť a utvoril tri úrovne plošín, ktoré poskytovali jeden celostný priestor a súčasne tri odstupňované neuzavreté podlažia. Uzavreté formy administratívnej budovy, knižnice a pôvodne navrhovanej exteriérovej galérie sôch rozposúval v rôznych smeroch, aby získal klastre súčasných nových architektúr a abstrahovaných klasických foriem agor, amfiteátrov, odeónov a stoí. Desať rokov usiloval o presadenie komplexného domu-areálu, ale napriek tomu ho nedokázal presadiť ako celok, ani v navrhovaných materiáloch a technológiách. Výsledok bol impozantný, ale od začiatku narážal na neporozumenie obyvateľov mesta, mnohých architektov na Slovensku, ktoré v určitých fázach pokračuje dodnes. Po roku 1989 sa začalo uvažovať dokonca o asanácii areálu a postavení novej budovy galérie. Prebehli verejné ankety, diskusie a napokon z nich vzišli vyzvania na súťaže na obnovu a prístavbu areálu.

Dom-areál SNG mnohí chápali a dodnes ho vnímajú ako pole stretnutia viacerých frontových línií: A/ Zápasov s predsudkami a tradíciami: obyvatelia mesta rôznych generácií nedokážu prekonať pseudohistorizmus pri tvorbe mesta a túžia po konzervovaní a obnovovaní. B/ Politických bojov: areál a premostenie sa po Nežnej revolúcii v roku 1989 vykladal ako stelesnenie obludností bývalého (socialistického či komunistického) režimu a jeho megalomanských ambícií. Politické elity v obrazoboreckých ambíciách a nahrádzanie starých modiel novými váhali nad tým, ako s areálom naložiť. Až mladšie generácie architektov a architektiek i viacerí zahraniční architekti dokázali problém areálu SNG odpolitizovať a pochopiť ho ako kultúrnu a architektonickú výzvu. Vtedy aj politické elity pochopili, že takúto výzvu môžu podporiť. C/ Developerských hier: po roku 1989 stavebné firmy a devoloperi v novovznikajúcom kapitalizme postsocialistických krajín utvárali ideologickú a pseudoodbornú clonu, ktorá mala slúžiť na získanie zákaziek podporujúcich asanácie. Prepojeniu politikov a developerov architekti nedokážu čeliť jazykom ani metaforami frontových línií, ale len jazykom a metaforami tanca, v ktorom nikto nie je násilne vedený a každý dobrovoľne získava slobodnú vôľu a nadšenie zladiť sa v spoločnom rytme. D/ Vnútroarchitektonických a pseudoodborných bojov: architekti a pamiatkari vstupovali do vzájomných nezmieriteľných diskusií, v ktorých namiesto nachádzania projektu hľadali konštrukčné, technické a urbanistické chyby a navrhovali areál zbúrať a postaviť novú Slovenské národnú galériu. Oproti nim stáli zástancovia areálu, ktorí predpokladali, že ho dokážu zachovať iba vtedy, keď zmiernia odvahu jeho výzvy. Napokon sa našli aj takí, ktorí pochopili, že areál SNG môže žiť len obnovovaním Dedečkovho vyzvania do tanca. Z týchto diskusií vzišli dve architektonické súťaže na obnovu, prestavbu a prístavbu areálu, ktoré odrážajú stav architektonického myslenia na Slovensku.

Premýšľanie priestorových foriem galérie, ktoré súťaže na obnovu, prestavbu a prístavbu Slovenskej národnej galérie otvorilo, je v stredoeurópskom prostredí významnou architektonickou úlohou, porovnateľnou so sociálnymi a ekologickými riešeniami pre ľudí, ktorí žijú v nedôstojných podmienkach a prostrediach globalizovaného sveta. Bez pochopenia mnohosti kultúr nie je možné nachádzať odvážne projekty. Areál SNG v čase svojho vzniku rozširoval hranice architektonického poznania a rovnako to množstvom otázok a odpovedí realizovali aj súťažné návrhy jeho obnovy. Ani vtedy a ani dnes neexistovali a nejestvujú univerzálne riešenia bez poznania kultúrnych zvláštností jednotlivých spoločností a prostredí a bez možností spoločného tanca architektov, teoretikov a historikov a nadšencov, ktorí majú v sebe odvahu meniť verejnú mienku.

Vystavovanie areálu SNG nechce byť príbehom zápasu o jedno architektonické dielo. Takýchto príbehov bolo v našich spoločných dejinách množstvo. Je predovšetkým exemplom stretnutia dvoch spôsobov uvažovania a budovania: boja a tanca. Veríme, že aj napriek tomu, že jazyk boja z kultúry nevymizol, jazyk tanca sa napokon presadí. Nejde preto ani o kroniku jedného domu, ani o apel či sťažnosť, ani o záznam úzkostlivej starostlivosti pamiatkarov a milovníkov historických replík a nezaobaleného obstarávania, ale práve o predstavenie možností architektúry. Je prebúdzaním nádeje, starosti o architektúru, ktorá by mala stratiť dobovú hanblivosť každodenných globálnych a participatívnych pseudoriešení a znovu nájsť odvahu prinášať smelé kultúrne projekty, nespočetné vyzvania do tanca arché architektúry, v ktorom by mohla vznikať opäť radostná architektúra.

Popis projektu (Autori a kurátori expozície: Benjamín Brádňanský, Petr Hájek, Vít Halada, Ján Studený, Marián Zervan)

 Projekt Care for Architecture: Asking the Arché of Architecture to Dance vznikol v spolupráci ateliéru Petra Hájka a Víta Haladu (Katedra architektonickej tvorby VŠVU), ateliéru Jána Studeného s Benjamínom Brádňanským (KAT VŠVU) a teoretika architektúry Mariána Zervana (Katedra teórie a dejín umenia Trnavskej univerzity). Ďalej sa rozvinul v spolupráci s komisárkou výstavy za SNG, teoretičkou architektúry Monikou Mitášovou (Katedra teórie a dejín umenia TU). Všetkých spája dlhodobý záujem o tvorbu architekta Vladimíra Dedečka, ktorý sa prejavil nielen v ich postojoch k Slovenskej národnej galérii a iným Dedečkovým dielam, ale aj v množstve organizovaných akcií. Z posledných možno spomenúť ateliérové analýzy diel Vladimíra Dedečka alebo spoločné medziateliérové zadanie Ikonické ruiny, v ktorom sa študenti architektúry (na Katedre architektonickej tvorby VŠVU v Bratislave aj na Katedre architektúry ČVUT v Prahe – v ateliéri Petra Hájka a Jaroslava Hulína) zaoberajú obnovou a rekonštrukciou významných diel 60. a 70.rokov 20. storočia na Slovensku včítane stavieb Vladimíra Dedečka.

Autori projektu, ktorí sú súčasne aj jeho kurátormi, sa rozhodli v národnom pavilóne Českej a Slovenskej republiky vystaviť rozmanité podoby narábania s jedným z najvýznamnejších a súčasne najkontroverznejších diel Vladimíra Dedečka – so Slovenskou národnou galériou, ktorá sa projektovala a stavala v rokoch 1962–1979. Rôznymi formami narábania autori projektu rozumejú celé spektrum zmien v čase projektovania, výstavby, používania až po obnovu a rekonštrukcie: od zmien projektovej dokumentácie, cez zmeny foriem, materiálov, technického vybavenia, po rôzne podoby využívania fungujúceho alebo uzavretého areálu až po jeho rozsiahlu prestavbu, a celý rad súťaží a tvorivých workshopov, ktorých jedinou témou bolo rozvíjanie odkazu areálu Slovenskej národnej galérie. Pod narábaním autori chápu aj mnohoraké reakcie na projekt a definitívne skolaudované dielo od členov poroty, po architektov rôznych generácií zo Slovenska a rovnako aj z celého sveta, ktorí SNG navštívili alebo v ňom prednášali, ďalej významných predstaviteľov politického a kultúrneho života a médií, ale aj odbornej a laickej verejnosti sprevádzajúce dielo Slovenskej národnej galérie od čias jeho vznikania po rok 2016.

V reakcii na vypísanú tému 15. medzinárodnej výstavy architektúry v Benátkach sa autori usilovali diferencovať rôzne formy starosti o architektúru (care for architecture), ale aj odlíšiť starosť (care, Sorge) od dobroprajnej a zlopovestnej starostlivosti (solicitude, Fürsorgen) bez projektu a rôznych podôb pragmatického kalkulu obstarávania (concern, Besorge) v zápase o areál Slovenskej národnej galérie. Z tohto diferencujúceho pohybu ponúkajú ako alternatívu zápasu, boja a frontových línií tvorivú ústretovosť architektonických projektov, z ktorých tanca môže vzniknúť neobyčajné východisko. Takéto východisko sa autori pokúšajú predstaviť vo forme diagramu možností, ktoré vznikli jednak zo samotných fáz Dedečkových projektov, ale najmä zo súťažných a workshopových a ateliérových návrhov.

Diferencujúcemu pohybu a východisku zodpovedá forma prezentácie projektu. Ústredným objektom pavilónu je trojrozmerný model areálu Slovenskej národnej galérie v červenej farbe, ktorý v zmenšenej mierke zodpovedá postavenému areálu. Červená farba však bola len jednou z jeho farieb, spomedzi ktorých najvýraznejšou polaritou bol vzťah červenej a bielej. Model umožňuje vidieť a pochopiť niektoré originálne konštrukčné a priestorové riešenia areálu, ktorý v sebe obsahuje kompozičné a klastrové usporiadania agor, amfiteátrov, odeónov, pavilónov a ochodzí.

Model je postavený v strede medzi dvoma bočnými stenami pavilónu. Plochy stien predstavujú dve prostredia, dve diferencované stratégie: a/ prostredie zápasu, boja, stratégie starostlivosti, obstarávania a práce s dokumentmi na jednej strane a b/ prostredie výziev do tanca, stratégie starosti a projektu na strane druhej.

Na čelnej stene pavilónu medzi nimi je jedna úvodná obrazovka. Obsahuje diagramy dvoch dlhších stien pavilónu: „steny frontových línií“ a „steny tanca“. Rozvrh „steny tanca“ je založený na úvodnej časti partitúry slovenského hudobného skladateľa Ilju Zeljenku (Musica Slovaca. Kompozícia pre violu a sláčikový orchester, 1975). Táto obrazovka prezentuje aj základné údaje o projekte Care for Architecture, základný statement, opis projektu a mená autorov, kurátorov, komisárok, participujúcich autorov a sponzorov. Je tu redstavené aj grafické riešenie katalógu výstavy (2016), ktorý navrhla česká architektka a grafická dizajnérka Kateřina Koňata Dolejšová. 

Na stene zápasu

je šesť obrazoviek, ktoré sú umiestnené ako znaky bojových pozícií. Na prvej sa premieta dokumentárny film Jany Durajovej, ktorý obsahuje spomienky autora Vladimíra Dedečka, komentáre historika architektúry Petra Szalaya, riaditeľky SNG Alexandry Kusej, kritické vyjadrenia archeológa a znalca histórie Bratislavy Štefana Holčíka a viacerých obyvateľov a návštevníkov Bratislavy.

Na druhej obrazovke bude možné vidieť sadu autorských fotografií areálu SNG od významnej rakúskej fotografky ako je Hertha Hurnaus, ktorá je spoluautorkou knihy Eastmodern (2007) a spolupracuje na pripravovanej monografii o diele Vladimíra Dedečka.

Tretia obrazovka obsahuje autorské dokumentárne fotografie od fotografky Daše Bartekovej, ktorá sa dlhodobo zaoberá dokumentovaním areálu SNG a udalostí v nej.

Zo švrtej obrazovky sa návštevníci môžu dozvedieť o veľkej diskusii na tému areál SNG, ktorá sa viedla na stránkach Bratislavských novín od roku 2001 prakticky až do roku 2016, na ktorej sa zúčastnili významné osobnosti architektonického života na Slovensku, slovenskej kultúry aj obyvatelia Bratislavy. Táto diskusia bola a stále je najširšou kritickou platformou na zaujímanie postojov voči areálu SNG.

Na piatej obrazovke sa k areálu SNG vyjadrujú zahraniční architekti, ktorí areál SNG navštívili, alebo v ňom prednášali a písali o ňom: Greg Lynn, Kamiel Klaasse (NL Architects), Jan Tabor, Benjmin Konrad and Maik Novotny (spoluautori knihy Easmodern).

Šiesta obrazovka je rezervovaná na vyjadrenie postojov slovenských architektov a historikov (z vyzvaných súhlasili: Štefan Holčík, Henrieta Moravčíková, Matúš Vallo, Imro Vaško a Pavol Paňák). Dokument so zmienenými zahraničnými i slovenskými osobnosťami natočili Jana Durajová a Lena Kušnieriková (2016) ako súčasť ich pripravovaného časozberného dokumentu o SNG.

Na stene porozumenia, projektu a tanca

je tiež šesť obrazoviek. Prvá obrazovka obsahuje projektovú dokumentáciu jednotlivých fáz výstavby areálu SNG od architekta Vladimíra Dedečka (1962, 1963, 1967–1979).

Druhá obrazovka premieta analýzy areálu SNG od Benjamína Brádňanského, Víta Haladu, Moniky Mitášovej a Mariána Zervana.

Na tretej obrazovke možno vidieť vybrané súťažné projekty slovenských a zahraničných architektov z prvej architektonickej súťaže v roku 2003 a súťažné projekty vyzvaných slovenských a českých architektov z druhej architektonickej súťaže v roku 2005.

Na štvrtej obrazovke sa premietajú študentské architektonické návrhy zo študentských workshopov a z ateliérových zadaní v minulosti.

Piata obrazovka predstavuje umelecké interpretácie. Prezentuje autorské video Anny Daučíkovej, ktoré sa zaoberá galériou ako inštitúciou (cyklus Portrét ženy s inštitúciou, dielo: Monika Mitášová s premostením SNG, 2009) v uzavretom premostení SNG, a tiež dokumentáciu inštalácie v modeli premostenia SNG od Stanislava Masára (2016).

Šiesta obrazovka je venovaná projektovej dokumentácii rekonštrukcie a prestavby (2005) od Martina Kusého a Pavla Paňáka a vizualizáciám výsledného stavu rekonštrukcie a prestavby. Ich projekt sprevádzajú súčasné študentské práce troch ateliérov: 1. Petra Hájka s Vítom Haladom (2016), 2. Jána Studeného s Benjamínom Brádňanským (2016) na VŠVU v Bratislave a 3. Petra Hájka a Jaroslava Hulína na ČVUT v Prahe. Tieto projekty sú neustálym a nikdy nekončiacim vyzývaním do tanca.

Pozrite si obrazovú galériu návrhu:

Stručne o benátskom Bienále

La Biennale di Venezia patrí k najstarším prehliadkam výtvarného umenia a architektúry. Výtvarné bienále bolo založené v roku 1895 a dnes patrí k najprestížnejších podujatiam na medzinárodnej výtvarnej scéne. Od roku 1980 sa organizuje aj špecializované Bienále architektúry. Prehliadka pozostáva z medzinárodnej výstavy v pavilóne Talianska, z expozícií v národných pavilónoch a zo sprievodných podujatí. Pavilón bývalej Československej republiky (dnes Českej a Slovenskej republiky) patrí k najstarším (1926) a je situovaný v centrálnej oblasti parku. Obe republiky sa v organizovaní prehliadky striedajú. Výkonom štátnej reprezentácie v Benátkach boli poverené národné galérie oboch krajín.

Základné údaje k projektu:

Autori a kurátori expozície:
Benjamín Brádňanský, Petr Hájek, Vít Halada, Ján Studený, Marián Zervan

Prizvaní umelci vystavujúci v pavilóne:
Daša Barteková, Anna Daučíková, Jana Durajová, Hertha Hurnaus, Lena Kušnieriková, Kateřina Koňata Dolejšová, Stano Masár

Komisárka výstavy za SNG: Monika Mitášová
Pavilón Českej a Slovenskej republiky spravujú: Národní galerie v Praze / Ministerstvo kultury České republiky a Slovenská národná galéria / Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Bienále 2016 zabezpečuje Slovenská národná galéria

Podklady: tlačová správa Slovenskej národnej galérie