Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Ceny CE·ZA·AR 2017 boli udelené v súlade so štatútom v piatich kategóriách: Rodinné domy, Občianske a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér a Exteriér. Po druhýkrát bolo udelené aj ocenenie Patrón architektúry za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom. Cena v kategórii Bytové domy nebola udelená.
V nasledujúcich riadkoch predstavujeme víťazné diela aj s krátkym komentárom poroty. Podrobný profil každého z ocenených diel si môžete pozrieť po kliknutí na link uvedený za dielom, alebo priamo kliknutím na profilovú fotografiu konkrétneho diela.
Laureát v kategórii Rodinné domy
Dom v dome, Bernolákovo (podrobný profil nájdete tu)
Autor: Martin Jančok
Spolupráca: Michal Janák, Ivana Čobejová, Ľubica Segečová, Michal Marcinov, Samuel Šimonovič
Rurálna periféria Bratislavy sa čoraz častejšie stáva miestom pre architektúru. Rozhodnutie odísť bývať mimo mesta nemusí byť len hľadaním pokoja či anonymity, ale je aj príležitosťou pre architektonický výraz. Dom v dome Martina Jančoka už názvom dáva najavo, že máme do činenia s jasným konceptom. Jeho základom je dvojitý plán ako sústava vnútorného a vonkajšieho domu. „Jadrový dom“ napĺňa funkcie celoročného základného využitia. Dominuje mu vertikálne otvorený obývačkovo-kuchynský priestor, ktorý je po stranách doplnený ďalšími miestnosťami. Vonkajší program tvorí miesto pre garáž, bazén, pátiá či sklad. Hranicou tohto priestoru a zároveň „obalom“ celého objektu je svetelno priepustná stena z vlnitého polykarbonátu. Medzi-priestor, ktorý takto medzi obomi plánmi vzniká, nechce byť domom ani záhradou. Je optickým rozšírením vnútra, korzom, vstupom do zelene a otvorenou hrou pre rôzne užívateľské scenáre. Súčasťou tvorivého konceptu je autorský interiérový dizajn, vytvorený špeciálne pre tento dom.
Laureát v kategórii Občianske a priemyselné budovy
Poľovnícky dom, Kuchyňa (podrobný profil nájdete tu)
Autori: Tomáš Auxt, Peter Kožuško, Miro Hrušovský, Peter Hudač; spolupráca: Michal Zábranský
Poľovnícky dom na Záhorí pri Kuchyni opúšťa klasickú predstavu o poľovníckej chate v lese a chce ponúknuť viac. Kompozícia piatich budov otočených čelom k sebe vytvára uzavretý celok. Jeho stredobodom je otvorený spoločný priestor – „obývačka“ či nádvorie. Odtiaľto sa vstupuje do všetkých budov a zároveň ide o miesto stretnutia pri centrálnom ohnisku. Uzavretá štruktúra celého objektu jednak signalizuje ohraničené „súkromie“ špecifickej komunity (investorom je poľovnícky revír) s jej vlastnými záujmami a potrebami. Päťhrané a navzájom prepojené usporiadanie zároveň rozpráva príbeh funkčného využitia. Prvou budovou je „pitevňa“, miesto kontaktu po návrate z poľovačky a nerezový interiér pre spracovanie mäsa. Nasleduje spoločenská miestnosť – „hostinec“ – určený na konzumáciu a posedenie. Zadný balkón budovy slúži aj ako tréningová strieľňa na terč. Ďalej nadväzujú priestory pre ubytovanie s všadeprítomnými trofejami a parožím. Poľovnícku story uzatvára objekt s technickým zázemím a skladom.
Laureát v kategórii Obnova a prestavba
Stará synagóga v Bardejove, Bardejov (podrobný profil nájdete tu)
Autori: Peter Gomboš, Ján Krcho, Tomáš Lupták
„Práca sa ukončila 8. júla 1836 a nech je táto budova navždy svätyňou“ – to sú posledné slová na dedikačnej tabuli v Starej synagóge v Bardejove. Budova svoje prísne náboženské využitie stratila, ale dnes môže sláviť to, že prežila. Jej rekonštrukcia je prvým viditeľným výsledkom úsilia o záchranu Židovského suburbia, komplexu židovských rituálnych budov v Bardejove, ktoré je súčasťou Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného bohatstva UNESCO. Podobne ako iné synagógy, aj bardejovská bola dlhodobo využívaná na skladové účely. Nakoľko sa objekt zachoval bez výrazných zásahov do pôvodnej podoby, pri obnove bola uplatnená hlavne konzervačná metóda. Autori identifikovali pôvodnú farebnosť fasády, reštaurovali fragment slnečných hodín a dostavali zbrúraný rizalit na južbej fasáde. V interiéri rekonštruovali napríkald drevené stropy s maliarskou výzdobou či poškodené schodisko ku schránke s Tórou. Obnovený priestor má slúžiť hlavne na kultúrne účely. Rekonštrukcia pokračuje ďalšími objektmi suburbia.
Laureát v kategórii Interiér
Rekonštrukcia bytu v bývalom kláštore, Trnava (podrobný profil nájdete tu)
Autor: Peter Jurkovič
Málokto sa môže pochváliť, že býva v priestoroch bývalého kláštora zo začiatku 18. storočia. Aj keď bol pred päťdesiatimi rokmi prestavaný na obytný dom. Wau efekt pri vstupe do bytu vyvoláva takmer štvormetrová výška stropu. Vznikla odstránením dodatočných znížení, ktorými predchádzajúci obyvatelia zrejme stláčali vykurovacie náklady. Cieľom aktuálnej rekonštrukcie je, naopak, uvoľniť priestor. Pod dreveným trámovým stropom sa tak otvára priestranný byt, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako jedna miestnosť. Ale len dovtedy, kým sa jedna časť mohutnej knižnice nezmení na pohyblivé krídlo, ktoré odkryje spálňu a ďalšie časti bytu. Autor rekonštrukcie si tak splnil fantáziu tajných dverí. Časť vstupnej chodby bytu je priznaná dlažbou s ornamentom a to v kontraste s drevenými parketami v hlavnom priestore. Z tejto časti je prístup do ďalšej spálne. Byt bol koncipovaný pre mladú dvojicu, no vstavaný nábytok je navrhnutý tak, aby sa dal jednoduchým zásahom zmeniť pre potreby rodiny s deťmi.
Laureát v kategórii Exteriér
Castellum café, Nitra (podrobný profil nájdete tu)
Autori: Martin Dulík, Marek Šumichrast, Lívia Dulíková
Hrady pôvodne slúžili ako izolované a chránené sídla moci s prístupom pre vyvolených. Dnes – vo svojej funkcii ako kultúrne pamiatky - sa snažia prilákať čo najviac ľudí. Platí to aj o Nitrianskom hrade. Riešenie prístupovej cesty ku hradu teda nie je miestom kontroly príchodzích, ale snaží sa o spríjemnenie výstupu a vytvára miesto pre zastavenie a oddych. Tým je daný aj program reštaurácie a kaviarne Castellum Café. Objekt neexhibuje na hradnom kopci, ale, naopak, decentne ustupuje do svahu. Strecha budovy tak vytvára prirodzenú výhľadovú terasu, ktorej súčasťou je umne konštruovaný mobiliár, slúžiaci aj na stropné presvetlenie interiéru. Presklená fasáda objektu ponúka výhľad na mesto i na okolité hradby. Súčasťou projektu je nová prístupová cesta, úprava zelene a sprístupnenie románskych hradieb, ktoré boli odkryté počas archeologického prieskumu v súvislosti s výstavbou kaviarne. Koncept podpory turistickej infraštruktúry smeruje k tomu, aby sa život z mesta rozvinul aj na hradný kopec.
Tento rok organizátor udelil po druhýkrát ocenenie „Patrón architektúry“ za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom.
Ocenenie získala Nová synagóga Žilina (podrobný profil nájdete tu). Projekt obnovy a revitalizácie Novej synagógy pre kultúrne účely realizuje občianske združenie Truc sphérique (kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie) v spolupráci a s podporou Židovskej náboženskej obce Žilina, vlastníka pamiatky.
Iniciátori projektu: Marek Adamov a Fedor Blaščák; hlavný architekt: Martin Jančok; historické a reštaurátorské výskumy: Magdaléna Kvasnicová, Ján Hromada, Peter Szalay, Ivan Pilný, Gabriel Hartl, Marek Repáň
Cenu verejnosti získalo dielo: Obnova časti Námestia slobody, Prievidza (podrobný profil nájdete tu).
Tohtoročná porota pracovala v zložení:
Andrzej Marcin Bulanda (architekt, Poľsko)
Architekt, dizajnér a partner ateliéru Bulanda & Mucha Architects sa narodil v roku 1955 vo Varšave. Vyštudoval Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva na Varšavskej technickej univerzite, o rok neskôr (1983) mu bol udelený titul v odbore architektúry na univerzite v Detroite. Ako hosťujúci profesor pôsobil na „Harvard University Graduate School of Design“ a na „Penn State University“. Profesionálne skúsenosti získal v Západnom Berlíne (pod vedením Frei Otta a Rolfa Gutbroda, 1979-81), v Bostone („Benjamin Nutter architects“, 1986-87), v New Yorku a v Grenobly (Groupe 6, 1989-1990). Od roku 1991 stojí spoločne s Włodzimierzom Muchom na čele varšavského architektonického ateliéru „Bulanda & Mucha Architects”, ktorého je spoluzakladateľom.
Je spoluautorom mnohých ocenených súťažných návrhov a diel, medzi ktoré patria BRE Bank v Bydgoszczi, Stará papiereň v Konstancin-Jeziorne, Športová hala v Konstancin-Jeziorne, komplex Cameratta v Eko-Park vo Varšave, rozšírenie budovy verejnej knižnice vo Varšave, veža Prudential vo Varšave, Múzeum Kazimierza Pulaskeho vo Warke, komplex Koneser vo Varšave, Młyny Rothera v Bydgoszczi, športový klub „Deski”, bytový dom na ulici Piękna a kancelárska budova na ulici Chmielna vo Varšave.
Je laureátom viacerých ocenení, víťazom mnohých súťaží a autorom početných článkov a publikácií v odborných časopisoch ako „Architektura-Murator”, „Architektura & Biznes” a „Conversation about architecture” - rozhovory s profesorom Jerzym Sołtanom (GSD Harvard). V roku 2015 získal spolu s Włodzimierzom Muchom Čestné ocenenie Asociácie poľských architektov (SARP), najprestížnejšie ocenenie v poľskej architektúre.
Irakli Eristavi (architekt, Slovenská republika)
Absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave založil v roku 2002 architektonickú kanceláriu zerozero, ktorú vedie do dnešných dní. Od roku 2009 pôsobí ako hosťujúci pedagóg na Fakulte umení Technickej Univerzity v Košiciach.
Je dvojnásobným laureátom Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR, dvojnásobným laureátom ceny ARCH a laureátom Ceny Dušana Jurkoviča. Najvýznamnejším počinom zerozero je rekonštrukcia bývalých kasární v Košiciach. V rámci projektu Európskeho hlavného mesta kultúry - Košice 2013 bol kasárenský komplex zo sklonku 19. storočia transformovaný na multižánrové kultúrne centrum. Projekt CMYK - 190 nájomných bytov v Prešove bol publikovaný a vystavovaný doma i v zahraničí.
V roku 2008 zerozero navrhlo a zrealizovalo inštaláciu SIDEWAYS v československom pavilóne na XI. svetovom Bienále architektúry v Benátkach. V nedávnej dobe uskutočnilo projekty pešej a cyklistickej lávky cez rieku Poprad a revitalizáciu verejného priestoru na Sídlisku III v Prešove. Pred dokončením je realizácia nového obytného súboru na Plzenskej ulici v tom istom meste.
Michal Krištof
Pochádza z Kláštora pod Znievom. Patrí k mladej generácii slovenských architektov, ktorí získali vzdelanie a pracovné skúsenosti v zahraničí. Po štúdiách v Brne a belgickom Bruseli pôsobil v kancelárii Bjarke Ingels Group – BIG v dánskej Kodani. Vyštudoval Fakultu architektúry VUT v Brne. Je držiteľom Ceny rektora VUT v Brne. V roku 2010 založil spolu s Ondřejom Chybíkom architektonické štúdio CHYBIK+KRISTOF ARCHITECTS & URBAN DESIGNERS.
Štúdio sa etablovalo viacerými víťazstvami v architektonických súťažiach. Jedným z výrazných úspechov bolo víťazstvo vo výberovom konaní na realizáciu českého pavilónu v Miláne, ktorý následne získal ocenenie medzinárodnej nezávislej poroty – bronzovú medailu za architektúru. Spoločne s ďalším víťazným návrhom – revitalizáciou pražskej štvrti Waltrovka – vzniklo medzinárodne pôsobiace architektonické štúdio, aktuálne s tromi ateliérmi v Prahe, Brne a Bratislave.
Medzi najvýraznejšie aktuálne projekty patrí nové vinárstvo spoločnosti Lahofer alebo revitalizácia industriálneho areálu Cvernovka v Bratislave.
Najnovším ocenením je 1.miesto v medzinárodnej architektonickej súťaži „Nové administratívne centrum Lesov Českej republiky“, Hradec Králové, ČR.
Ilona Németh (výtvarníčka, Slovenská republika)
Vstúpila na výtvarnú scénu Slovenska začiatkom 90. rokov a odvtedy tam má svoje pevné miesto. Študovala na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Jej inštalácie sú charakteristické konfrontáciou prírodných a technických materiálov a vypovedajú o ľudskej (aj ženskej) existencii, často provokujú a evokujú silné emocionálne zážitky.
Objekt Polyfunkčná žena (pôvodne vytvorený pre Výročnú výstavu SCCA) sa v roku 1996 dostal do prestížnej Ludwigovej zbierky súčasného umenia v Budapešti, kde sa podľa slov jej kurátorky stal základným kameňom feministického diskurzu zbierky. V roku 2001 bola Ilona Németh vybratá, aby reprezentovala Českú a Slovenskú republiku na 49. Bienále umenie v Benátkach (s J. Surůvkom) – v spoločnej inštalácií Pozvanie na návštevu kulminuje jedna línia autorkinej tvorby, v ktorej sa prelína súkromné s verejným, reálny život s umením. Németh je držiteľkou Ceny Mladý slovenský výtvarník a ceny Mihály Munkácsy Prize ministerstva národného kultúrneho dedičstva v Budapešti. Je zastúpená v maďarských i slovenských výtvarných zbierkach.
Juraj Sumbal (architekt, Slovenská republika)
Po absolvovaní Fakulty architektúry STU v Bratislave pracoval od roku 1998 v architektonickom ateliéri Ľuba Závodného, kde zbieral odborné skúsenosti. Tu sa podieľal aj na návrhu niektorých ocenených stavieb (Dom nábytku Atrium - cena časopisu ARCH, Administratívna budova Westend Tower, Bytové domy A+B na Mudroňovej - CE∙ZA∙AR...)
V roku 2004 založil spolu s Danom Priehodom, ktorý pôsobil v rovnakom štúdiu, vlastný ateliér Sumbal+Priehoda (SPAD) v Bratislave. Od začiatku sa sústreďujú na návrhy energeticky úsporných stavieb. Medzi ich najznámejšie realizácie patria Dom knihy „Martinus“, Administratívna budova v Petržalke, ako aj Rodinný dom 24 - nominácia na CE∙ZA∙AR. Vo svojej tvorbe sa usiluje o jednoduchú formu s citlivým zásahom do prostredia a s použitím prírodných materiálov.
Jan Šépka (architekt, Česká republika)
Po absolvovaní Fakulty architektúry na ČVUT pokračoval v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Prahe. V tom čase založil spolu s Michalom Kuzemenským spolok Nová česká práca. Od roku 1998 bol jedným z členov ateliéru HŠH. Medzi najvýznamnejšie ocenené projekty, na ktorých sa podieľal, patrí napríklad úprava Horného námestia v Olomouci, realizácia Arcidiecézneho múzea v Olomouci, 3. miesto v architektonickej súťaži na novú Národnú knižnicu v Prahe alebo realizácia výdlažby Jiřského námestia na Pražskom hrade. Od roku 2004 pôsobí ako pedagóg - vedúci ateliéru na Fakulte architektúry ČVUT a od roku 2009 vedie vlastnú projekčnú kanceláriu Šépka architekti. V súčasnej dobe je i členom komisie Nadácia českej architektúry.
V rokoch 2014 až 2016 bol vedúcim Kancelárie projektov a súťaží na IPR v Prahe a od roku 2014 vedie ateliér A1 na UMPRUM, kde bol v roku 2015 menovaný docentom pre odbor architektúra. V roku 2006 sa stal redaktorom ročenky Slovenská architektúra a v roku 2015 vydal knihu „Ako sa robí mesto“. Viaceré projekty, na ktorých sa podieľal, získali ocenenie v ČR i v zahraničí. Medzi najznámejšie patria úpravy Horného námestia v Košiciach, úpravy Jiřského námestia na Pražskom hrade, Arcidiecézne múzeum v Košiciach, vila v Beroune, vila Hermína, úpravy zámockého návršia v Litomyšli, návrh Národnej knižnice v Prahe, Izba v krajine v Modrava, Dom v sade alebo inštalácia Vnímanie v Českých Budějoviciach.
Juri Troy (architekt, Rakúsko)
Vyštudoval Technickú univerzitu v Innsbrucku a „Academy of Fine Arts“ vo Viedni. V roku 2003 založil svoj vlastný ateliér vo Viedni a viac ako 10 rokov na to i vo svojom rodnom meste Bregenz. Je prednášajúcim docentom na Technickej univerzite vo Viedni, konkrétne na Odbore územného a udržateľného dizajnu. Architektonická online platforma „Archilovers" ocenenila jeho dielo 37m dom cenou „Best Project 2015".
Komentáre porotcov:
Predseda medzinárodnej poroty Juri Troy uviedol, že porota si aj tento rok prezrela viacero zaujímavých a inšpiratívnych diel a na otázku, čo bolo rozhodujúce pri výbere nominácií povedal, že pri výbere nebol dôležitý len estetický a dizajnový aspekt, ale členovia poroty pristupovali pri hodnotení predovšetkým s ohľadom na sociálny, kultúrny a spoločenský aspekt diel a tento holisticky prístup ich viedol pri rozhodovaní. Zaujímali sa o príbeh diel, komunikáciu architekta a investora, ako boli diela začlenené do celkového kontextu v záujme skvalitnenia životného prostredia.
Architekt Michal Krištof, pôsobiaci v Českej republike dodáva, že bol milo prekvapený faktom, že diela, ktoré hodnotili pochádzali práve z rúk mladých architektov, či architektonických ateliérov a taktiež, že kvalitná architektúra sa "tiahne" naprieč celým Slovenskom. "Bratislava v tomto kontexte nedrží žiadnu výsadu“ uviedol. Čo ho mrzelo, bola skutočnosť že: "...práve v kategóriách ako je exteriér, bytové domy, kde je hlavnou úlohou architekta skvalitňovanie životného prostredia, bol počet prihlásených diel najmenší.“
Jan Šépka taktiež komentoval fakt slabšej obsadenosti kategórií Bytové domy a Exteriér: "...je to práve rovnako ako v Čechách odrazom toho, že politické špičky tak na národnej ako i lokálnej úrovni nekladú dôraz na umenie a kultúru bývania ako i verejných priestorov.“