Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Medzi 14. a 16. decembrom 2018 sa opäť otvorili brány VŠVU pre širokú verejnosť v rámci výstavy študentských prác zvanej Zimný prieskum. Spolu s ostatnými študijnými odbormi sa predstavila aj Katedra architektonickej tvorby (KAT). Študenti prezentovali svoje práce v rámci Prípravného kurzu architektúry a štyroch ateliérov katedry.
Prípravného kurzu architektúry pod vedením Zoltána Holocsyho sa v zimnom semestri môžu zúčastniť študenti ostatných katedier. Kurz prebieha v dvoch turnusoch, počas ktorého sa účastníci zoznámia so základmi architektonickej tvorby. V tomto semestri sa sčasti venovali opakujúcej sa téme Prechodu medzi dvoma výškovými úrovňami a novej téme Sokla na Dulovom námestí. Pri druhom zadaní sa študenti museli vysporiadať s témou objekt trouvé, čiže nájdeného objektu, ktorý predstavoval podstavec bývalého komunistického pamätníka. Ich úlohou bolo navrhnúť nové využitie kompozície abstraktných betónových kvádrov vo vzťahu k okolitému verejnému priestoru. Pri práci mohli narábať s architektonickými i nearchitektonickými prostriedkami adície, potláčania, rozvíjania či násobenia.
Nový Ateliér urbánnych stratégií pod vedením Jakuba Kopca, odbornej asistentky Júlie Kolláthovej a prizvaných hostí predstavil tému adaptívneho plánovania na prípadovej štúdii sídliska Luník IX/osady Mašličkovo. Semestrálne zadanie bolo súčasťou dlhodobého ateliérového výskumu zameraného na štúdium takých urbánnych systémov, ktoré vykazujú určité znaky, vlastnosti a kritériá sebaplánovania a samoorganizácie. Práve vďaka týmto náhodným hľadiskám predstavujú systémy komplexné – nie je možné ich exaktne popísať prostredníctvom žiadnych vopred daných pravidiel, môžeme sa však pokúsiť analyzovať ich vznikajúce vzorce chovania. Na prípadových štúdiách vybraných slovenských rómskych osád bola skúmaná genéza špecifických aspektov ich urbánnej štruktúry, ktoré by bolo možné klasifikovať skrz určitý diagramatický/algoritmický proces. Možnosti použitia takto odvodených systémov boli ďalej testované na košickej mestskej časti Luník IX, resp. pridruženej osade Mašličkovo, ktorá dnes predstavuje jedno z najdynamickejšie sa premieňajúcich osídlení na Slovensku. Algoritmy, ktoré boli uznané za použiteľné boli ďalej vzájomne kombinované do podoby otvoreného adaptívneho plánu definovaného svojimi vnútornými pravidlami a schopného reakcie na vonkajšie podnety. Okrem samotnej témy boli študenti po prvých individuálnych analýzach vedení ku kolektívnej práci na jedinom komplexne pojatom projekte.
V Ateliéri II. pod vedením Víta Haladu a Benjamína Brádňanského v spolupráci s Monikou Mitášovou a Mariánom Zervanom sa študenti venovali téme Stairs to nowhere (Schody nikam). Ich úlohou bolo zaoberať sa schodmi komplexnejšie, než cez známy vzorec 2 x výška + šírka = 630. Mali sa na to pozerať ako na problém prepájania dvoch výškových úrovní, ako na prvok organizujúci komunikáciu či samotný priestor, na prvok s autonómnou funkciou. Cez analýzy atribútov a typológiu schodiska a vybraného architektonického precedensu študenti testovali získané poznatky na zadaní vyhliadky alebo obytného priestoru/ domu. K najúspešnejším projektom patrila práca študentky 2. ročníka Nikol Bodnárovej. Po analýze typológie schodísk a precedensu budovy holandského veľvyslanectva v Berlíne od OMA si vybrala modul dvojramenného schodiska, ktorý doplnila o otvory a vnútorný priestor. Rôznou orientáciou, prepájaním a kombinovaním vybraného modulu vytvorila knižnicu objektov s definovateľnými vlastnosťami.
Ďalším úspešným projektom bola práca študenta 3. ročníka Filipa Orsága. Študent sa cez analýzu House NA od Sou Fujimoto Architects a možnosti rôzneho prepájania a nakláňania rámp dospel k ďalej rozvíjateľnému systému, ktorý umožňuje rôznu mieru prepojenia a intimity v rámci obytného priestoru
V Ateliéri architektúry III. A3 pod vedením pána doc. Jána Studeného a asistentky Danice Pištekovej sa študenti venovali dvom rôznym témam. Jednou z nich bol masterplan Novej Patrónky, súčasťou ktorého by mal byť aj návrh Centra pre súčasné vizuálne umenie (Center for Contemporary Visual Art). Touto témou sa vo svojom projekte zaoberala študentka 2. ročníka Anna Přibylová. Študentka sa vo svojom návrhu rozhodla využiť existujúcu výrobnú halu a žeriavové dráhy bývalej Rothovej továrne na výrobu nábojov (patrónov), podľa ktorej táto lokalita dostala svoje meno. Žeriavové dráhy ju inšpirovali na pridávanie ďalších čiastočne mobilných objektov, ktoré by umožňovali prispôsobovať dispozíciu meniacim sa potrebám užívateľov. Kabínky zavesené na žeriave by mohli zabezpečovať prehliadnutie vystavovaných objektov z rôznych strán alebo by mohli byť využité pri samotnej tvorbe umelcov. Portálový žeriav pred halou by tiež zabezpečoval návštevníkom výhľad z vtáčej perspektívy na areál bývalej továrne.
Na magisterskom stupni sa študenti zaoberali témou Modelu, ako reakcie na vybranú špecifickú enviromentálnu, kultúrnu, sociálnu alebo technologickú problematiku. Jedným z najúspešnejších projektov bola práca Patrika Olejňáka, študenta 5. ročníka. Jeho návrh je reakciou na aktuálnu tému presídlenosti a znečistenia planéty. Spomínané problémy sa zatiaľ najmenej týkajú oblastí s extrémnymi podmienkami, ako sú napr. póly. Vybraná lokalita na Antarktíde by bola vhodným priestorom pre nový začiatok s plne zrecyklovateľným stavebným prostredím a využitím miestnych zdrojov. Študent navrhol spôsob výstavby prostredníctvom robotického ramena a technológie 3D tlače, ktorá by využívala na svoj chod veternú energiu a všadeprítomný sneh. Roztavením a následným zmrazením snehu by sa dali vytvárať štruktúry inšpirované iglu aj v tom najnepriateľskejšom prostredí.
Vo virtuálnom štúdiu pod vedením pána prof. Petra Hájeka a odbornej asistentky Kristíny Rypákovej sú študenti každoročne konfrontovaní zadaním v extrémnych podmienkach, ktoré spĺňa funkciu architektonického trenažéra. V tomto semestri dostali za úlohu navrhnúť základňu pre stálu prítomnosť človeka na Mesiaci v kráteri Agatharchides S, pričom sa mali zamerať na technológiu 3D tlače a vytvoriť tak prototypy svojich návrhov. Študenti sa museli najprv zoznámiť s extrémnymi podmienkami na povrchu Mesiaca. Potom sa každý z nich venoval vybranej špecifickej časti navrhovanej kolónie. Študentka 4. ročníka Eva Kvaššayová navrhovala obytné jednotky zvané Habitable Air Suits, ktoré by fungovali ako skafandre určené na dlhodobé bývanie. Sú špecifické mnohovrstvovým plášťom, ktorý by dokázal obyvateľov jednotky ochrániť pred teplotnými výkyvmi, mesačným prachom alebo vesmírnym žiarením. Nafukovacie jednotky obsahujú samostatné zásoby vody, vzduchu, plynu a batérie, aby v prípade núdze dokázali niekoľko týždňov fungovať aj samostatne.
Študentka 4. ročníka Mirka Grožáková sa vo svojom projekte venovala téme umelej gravitácie, keďže na povrchu mesiaca je gravitácia 6-krát menšia, ako na Zemi. Dlhotrvajúca nedostatočná gravitácia by u astronautov spôsobila zdravotné problémy, ako napríklad ubúdanie svalstva, zhoršenie zraku alebo zmenu tvaru a funkcie srdca. Preto je potrebné vytvoriť podobné podmienky, ako na Zemi prostredníctvom odstredivej sily centrifúgy, ktorú vo svojom návrhu riešila.
Okrem verejnej prezentácie semestrálnych projektov prebiehal počas Zimného prieskumu na pôde KAT aj workshop zameraný na prototypovanie technológiou 3D tlače a na možnosti prepájania živej a neživej hmoty v architektonickom prostredí pod vedením zahraničnej lektorky Asye Ilgun (Univerzita v Grazi, Rakúsko). Workshop bol súčasťou projektu Podpora procesu internacionalizácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorý je finančne podporený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
Zimný a letný prieskum na konci každého semestra ponúka odbornej a laickej verejnosti možnosť nahliadnuť do diania na jednotlivých katedrách Vysokej školy výtvarných umení a zároveň svojim študentom umožňuje odprezentovať svoju prácu nielen rodine a priateľom, ale aj širokému kruhu záujemcov. Posledný májový víkend 2019 (24-26.5.2019) sa na Vás opäť tešia študenti a členovia Katedry architektonickej tvorby v rámci Letného prieskumu 2019.
Júlia Kolláthová, Jakub Kopec