Park pod Kopcem Powstania Warszawskiego

Halda stavebnej sute na pravom brehu rieky Visla, v časti Mokotów vo Varšave vznikla v priebehu rokov 1946 až 1950 z trosiek budov zničených počas povstania a bombardovania mesta. 

Dosahuje výšku 121 metrov nad morom, čo z nej robí jednu z najvyšších lokalít v urbánnom organizme. Historický význam miesta, spolu s dominantnou topografiou v rámci územia, viedli k vytvoreniu pamätníka pripomínajúceho jedny z najdramatickejších epizód poľských dejín. Zvyšujúca sa návštevnosť miesta postupne otvorila diskusiu o revitalizácii lokality a vytvorení dôstojného prostredia a prístupu k pamätníku.

V architektonickej súťaži na stvárnenie nového parku, vyhlásenej v roku 2019, zvíťazil návrh "domácich" ateliérov archigrest a topoScape.

Realizácia, dokončená v priebehu uplynulého roka už stihla získať  viacero ocenení, vrátane Európskej ceny za urbánny verejný priestor (European Prize for Urban Public Space).

Realizáciu bližšie predstaví rozhovor s Magdalénou Wnek z ateliéru topoScape:

Park nedávno zvíťazil v rámci Európskej ceny za urbánny verejný priestor. Aký bol proces výberu a čo pre vás ocenenie znamená?

Cena, ktorú organizuje Centre de Cultura Contemporània v Barcelone je pre nás veľmi dôležitá. Hodnotí nielen estetiku, ale aj funkčnosť a presah jednotlivých projektov. Panel expertov, so zastúpením z takmer všetkých európskych krajín, v prvej etape vybral približne 300 projektov. Odborná porota z nich po starostlivom výbere pozvala päť najlepších na osobnú prezentáciu projektu do Barcelony. Teší nás, že hodnotiacu komisiu zaujal náš prístup k udržateľnej revitalizácii prírodného prostredia mesta a projekt získal prvé miesto. 

Park pri Mohyle Varšavského povstania je prírodným útočiskom vytvoreným na antropogénnom kopci, ktorý vznikol ako úložisko trosiek po druhej svetovej vojne. Aká je jeho história?

Toto miesto bolo dlhý čas skládkou. Po páde komunizmu v 90. rokoch vznikol na vrchole pamätník pripomínajúci Varšavské povstanie. Keď sme sem prišli, videli sme na mieste so všadeprítomnými troskami a hustou vegetáciou potenciál. Uvedomili sme si, že nejde len o symbol Varšavského povstania, ale aj o obnovy mesta po takmer úplnom zničení, čo sme chceli v celom projekte tiež odzrkadliť. 

Ako ste pristupovali k návrhu?

Stavebná suť a vrstva pôdy tvorili nestabilné a nepredvídateľné prostredie. Kvôli ochrane lokality sme nemohli odstrániť pôdne vrstvy. Museli sme teda použiť špeciálne metódy na budovanie základov pre chodníky a schody. Prostredníctvom siete svahovaných, zapustených a vysutých trás sme zabezpečili bezbariérový prístup až na vrchol. Zároveň sme v projekte pracovali s vegetáciou, ktorá na mieste spontánne rástla posledných 40 rokov.

Aký bol stav lokality, keď ste ju prvýkrát navštívili?

Veľmi hustá invazívna zeleň výrazne obmedzovala pohľady a priehľady. Výskum s názvom Bioblitz zároveň poukázal na nízku biodiverzitu s niekoľkými agresívnymi druhmi. Nevyhnutné sadovnícke úpravy zachovali kvalitný vegetačný základ, na ktorý nadviazala nová výsadba, ktorej cieľom je postupné zlúčenie s prírodným prostredím lokality.

Trasovanie bezbariérových chodníkov si vyžiadalo ich čiastočné zapustenie pod úroveň terénu. Segmenty komunikácií tak lemujú oporné múry s vrstevnatou štruktúrou. Ako vznikali?

Materiál tvorí zmes betónu a trosiek. Múry stoja priamo na teréne, bez akýchkoľvek izolácií. Na ich výstavbe sa podieľalo šesť robotníkov, vrstvili betón s kusmi trosiek a pieskom do debnenia. Piesok bol po stvrdnutí betónu odstránený. Keď sa prechádzate týmito miestami, môžete tu nájsť vystavené artefakty z trosiek Varšavy,  objavené počas výstavby. Organické steny sa budú časom meniť. Ich povrch je navrhnutý tak, aby ho pomaly “pohltili“ machy a iné rastliny. Celý proces sa neustále vyvíjal. Vytvorili sme mnoho skúšok a najali technológa, aby sme spoločne vyvinuli čo najlepšiu zmes. Na mieste sme zároveň skúšali množstvo modelov, kým sme dosiahli želaný efekt. 

Súčasť projektu tvorí vzdelávacia časť. Čo sa v nej môžu návštevníci naučiť?

Spolupracovali sme s Adamom Przywarom, ktorý skúmal využitie trosiek pri rekonštrukcii povojnovej Varšavy. Vytvorili sme výstavu o kontexte obnovy mesta. Náš tím tiež čítal denníky ľudí zapojených do rekonštrukcie mesta, hľadali sme zaujímavé príbehy a dokumenty z toho obdobia. Množstvo pamätníkov si pamätalo návrat do zničeného mesta a označovali ho za labyrint ruín. To bolo našou inšpiráciou pri návrhu expozície. Vytvorili sme gabionové konštrukcie, ktoré sú plné trosiek, ktoré evokujú pocit návratu do zničeného mesta. 

Koľko trosiek je v jednom koši?

Každý kôš obsahuje 20 m3 sute, čo predstavuje milióntinu celkového množstva trosiek vo Varšave po druhej svetovej vojne. Odhadli sme, že lokalita obsahuje 4 % z varšavských trosiek. Zvyšok bol znovu použitý na rekonštrukciu mesta a na reguláciu rieky Visly. Trosky boli tiež rozdrvené a použité na výrobu nového stavebného materiálu, z ktorých vzniklo množstvo nových budov. Iba materiál, ktorý nebolo možné znovu použiť, bol odvezený na štyri mestské skládky. Zvyšné tri prešli tiež revitalizáciou a slúžia ako športové a rekreačné oblasti.

V strede parku sú dlhé schody s vystavenými artefaktmi. Prečo ste vybrané kusy umiestnili práve sem?

Kebyže ostanú na pôvodných miestach v parku, tak ich časom tiež pohltí zeleň, čomu sme sa chceli vyhnúť. Každý artefakt má tabuľku s popisom, v ktorom vysvetľujeme jeho príbeh. Schody preklenujú výškový rozdiel 30 metrov, preto sme na ne umiestnili oddychové zóny s mestským mobiliárom od mmcité.

V projekte ste použili mobiliár mmcité. Prečo ste ho zvolili do tohto prostredia?  

Na schody sme umiestnili lavičky Vera, ktoré vytvárajú na platformách schodiska miesta pre krátky odpočinok. Lehátka Rivage, osadené v zeleni južnej časti parku, využívajú potenciál slnečnej strany kopca s výhľadmi. Keď tu zasvieti slnko a vy sa pohodlne usadíte, máte pocit, akoby ste sa ocitli niekde v Stredomorí. 

Hľadáte takéto momenty v každom projekte?

Pri navrhovaní sa snažíme objaviť všetky možnosti, ktoré miesto ponúka. Následne ich aplikujeme do projektu prostredníctvom vhodného dizajnu. Preto je každý z nich je odlišný.

Autori: archigrest + topoScape
Podklady: mmcité
Fotografie: Michał Szlaga