Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
Spoločnosť Milt nielen sleduje súčasné trendy, ale aktívne prispieva aj k ich tvorbe.
Albert Rybarčák (18.2.1958 - 1.7.2017) patril k najpozoruhodnejším postavám slovenskej architektúry na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia. Jeho meno sa po prvý raz spomínalo v súvislosti s úspechom v dvoch významných medzinárodných architektonických súťažiach. Do histórie slovenskej architektúry sa však najvýraznejšie zapísal dvoma kostolmi, ktoré navrhol a realizoval v deväťdesiatych rokoch a ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo sa po roku 1989 v oblasti sakrálnej architektúry na Slovensku postavilo.
V osemdesiatych rokoch pracoval Albert Rybarčák v trojici s Mariánom Pitkom a Jozefom Troligom. Práve kolektív Pitka Troliga Rybarčák získal aj hlavnú cenu v ideovej architektonickej súťaži na divadlo / Playhouse v Amsterdame, ktorú v roku 1986 vypísala medzinárodná organizácia divadelníkov a scénografov OISTAT. Po tomto, pre slovenskú architektúru, fenomenálnom úspechu nasledovala v roku 1989 účasť v ďalšej medzinárodná súťaži. Tento raz išlo o Good Design Competition na dostavbu bývalej klenotníckej štvrte v Birminghame. Kolektív Pitka Rybarčák Troliga získal čestné uznanie.
Kľúčové obdobie v tvorbe Alberta Rybarčáka predstavovali deväťdesiate roky, keď sa na Slovensku objavil obrovský dopyt po sakrálnej architektúre. Na svojom hlavnom diele, kostole sv. Bartolomeja vo Vojkovciach, začal Rybarčák pracovať v roku 1990. O tri roky neskôr bol neveľký kostolík pozostávajúci z troch elementárnych objemov, rotundy, archy a veže dokončený. Interiér hlavnej lode - archy - dotvárala monumentálna nástenná maľba akademického maliara Vladimíra Popoviča. Rybarčákovi sa touto neveľkou stavbou podarilo dokonale postihnúť ducha doby. Reagoval na postmodernú potrebu príbehu, duchovna, miestneho aj historického kontextu. V roku 1994 získal za toto dielo Cenu Dušana Jurkoviča. V roku 1996 vystavoval kostol sv. Bartolomeja na 6. Bienále architektúry v Benátkach.
Takmer paralelne s výstavbou kostola vo Vojkovciach pracoval Rybarčák na návrhu kostola v Dlhom nad Cirochou. Zužitkoval tu predchádzajúce skúsenosti, pričom dielo obohatil aj o významný urbanistický rozmer. Oba kostoly predstavovali koncom minulého storočia etalón, na ktorý viac či menej úspešne reagovali a dodnes reagujú mnohí architekti.
Rybarčák bol architektom - umelcom v plnom význame tohto slova. Svoje diela tvoril poeticky. Jeho autorský prístup možno charakterizovať ako intuitívne komponovanie základných geometrických telies, citlivo reagujúce na priestorový program, kontext a špecifický jedinečný naratív. Ako sám hovorieval, architektúra potrebuje jeden silný ústredný motív a naň sa nabaľuje všetko ostatné...
Text: Henrieta Moravčíková