Jubilant, ktorý formoval novodobú tvár Banskej Bystrice

Mesto je živý organizmus, ktorý sa v behu času a hlavne vplyvom ľudskej činnosti neustále pretvára. Existujú viaceré faktory, ktoré ovplyvňujú mieru jeho rozvoja či stagnácie.

Našťastie naša Banská Bystrica hlavne vo svojej povojnovej histórii patrila medzi dynamicky sa rozvíjajúce mestá. Nové fabriky, novozriaďované vzdelávacie či štátosprávne inštitúcie si vyžadovali uspokojiť okrem budovania svojich sídel aj požiadavky na bývanie zamestnancov, prichádzajúcich za prácou zo širokého okolia. Začali pribúdať veľké nové sídliská.

Tvorcovia prostredia pre život.

Organický a funkčný rozvoj ľudských sídel je úloha pre architektov. Architekti-urbanisti formujú vo svojich územných plánoch smery a štruktúru rozvoja miest a dedín v dlhodobom výhľadovom horizonte niekoľkých desiatok rokov.

Do takto pripraveného funkčného zónovania územia mesta vstupujú architekti, riešiaci aktuálne požiadavky štátnych i súkromných investorov v podobe projektov objektov či komplexov budov.

V sedemdesiatych rokov minulého storočia naše mestá boli poznačené najrozsiahlejšou výstavbou nových obytných súborov, ľudovo povedané sídlisk. Pre uspokojenie potreby bývania štát riešil bytovú politiku používaním efektívnych a rýchlych montovaných panelových technológií. Napriek pochybným názorom na takéto obytné súbory, pejoratívne nazvané králikárne, som presvedčený o pozitívnom spoločenskom prínose tejto efektívnej formy výstavby. Dokazuje to aj populačná krivka z toho obdobia.

Projektovú prípravu výstavby nových obytných zón zabezpečovali špecializované projektové ústavy - Stavoprojekty, pôsobiace vo väčších mestách Slovenska. Banskobystrický Stavoprojekt pokrýval tieto potreby zväčša pre južnú časť Stredoslovenského kraja, samozrejme aj pre Banskú Bystricu.

Autor viacerých banskobystrických sídlisk.

V tejto súvislosti sa dostávam k podstate môjho článku. Chcem dať do pozornosti verejnosti meno Ing. arch. Jána Podmanického, nedávneho jubilanta. Tento dnes osemdsiatročný architekt svojimi projektami viacerých veľkých obytných súborov - Fončorda VI. etapa, Radvaň, Pršianska terasa výrazne vyformoval štruktúru či panorámu nášho mesta. Možno povedať, že takmer celý svoj profesionálny život venoval práci na banskobystrických obytných zónach.

Ing. arch Ján Podmanický sa narodil 8. februára 1940 v neďalekej Vlkanovej. Po štúdiách na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Lučenci študoval architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej. Po jej absolvovaní začal pracovať na Stavoprojekte v Banskej Bystrici na rôznych stupňoch projektantských postov, v závere zamestnaneckého pomeru ako špecialista pre architektúru. Posledné roky tvoril v súkromnej projektovej praxi, hlavne v oblasti územného plánovania.

Osobné spomienky na jubilanta.

Pri rôznych jubileách zvykneme spomínať na roky prežité. S odstupom času aj mňa napadajú viaceré osobné spomienky na môjho profesného i bývalého pracovného kolegu Podmanického. Istý čas sme pracovali v ateliéri architekta Chrobáka a dokonca sme začas sedeli v spoločnej kancelárii.

Spomínam si, že v tom čase dokončieval so svojou pracovnou skupinou projekty Fončordy VI. etapy. Následne rozbiehal koncepčné práce na sídlisku Radvaň, kde som mu čiastočne vypomáhal pri tvorbe architektonických štúdií podstavanej občianskej vybavenosti. Mnohé jeho odborné rady boli pre mňa ako začínajúceho architekta veľmi cenné.

Jano bol pre mňa vzorom v pracovitosti a zanietenosti pri ceste za cieľom. Musím spomenúť jeden dôležitý pre neho charakteristický fakt - bol aj skúsený súťažný „matador.“ Dovoľujem si tvrdiť, že vo svojom produktívnom veku oboslal najviac architektonických súťaží spomedzi svojich kolegov -architektov.

V pracovnej dobe sme pracovali na odlišných projektoch, no po jej skončení sme často prehodili výhybku. V „druhej smene“ sme spolupracovali na súťažných návrhoch. V tvorivom tandeme sme strávili mnohé večery a víkendy nad výkresmi a modelmi veľkých súťaží. Darilo sa nám - získavali sme popredné umiestnenia i v merítku bývalého Československa. Veľa som sa od neho priučil.

Neobmedzená fantázia a voľná tvorba aplikovaná v súťažných návrhoch bola pre nás príjemná forma úniku pred dodávateľským diktátom, s ktorým sme bojovali pri našich štandardných pracovných povinnostiach.

Spätný pohľad na „jeho sídliská“.

Spomínam si, že v priestore našej spoločnej kancelárie dominoval veľký model obytného súboru s názvom „Fončorda VI. etapa“. Dnes sú známejšie jeho zrealizované ulice - Tulská, Oremburská, Moskovská... Obytná zóna bola budovaná v náročných terénnych podmienkach v podhorí Kremnického pohoria v príjemnom kontakte s peknou prírodou.

Architekt mal v ruke pri tvorbe obytnej štruktúry záväzné a nemenné nástroje - katalóg typizovaných panelových sústav obytných domov a tzv. technicko-hospodárske ukazovatele. S týmito striktne danými prostriedkami nebolo jednoduché pracovať v náročnom svahovitom území bez rizika drastických zásahov.

Východiskom bolo osadzovanie obytných blokov pozdĺž vrstevníc terénu. Nazvali sme to tzv. „vrstevnicový urbanizmus“.

Zvláštnym spôsobom je riešené v ťažkom teréne centrum občianskej vybavenosti tohto sídliska. Os centra je postavená kolmo na vrstevnice s kaskádovitým radením objektov. Je to efektné riešenie, hoci pre peší pohyb chodcov náročnejšie.

Veľkým, ba až revolučným počinom v novodobej histórii mesta Banská Bystrica bolo rozhodnutie vládnucej moci o veľkoplošnej asanácii prímestskej obce, neskôr mestskej časti - Radvaň. Nepomohli ani mnohé petície jej obyvateľov. Pokúsim sa vysvetliť dôvody tohto závažného, ba až drastického kroku.

Bol koniec sedemdesiatych rokov a vtedy začal platiť Zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Mal zabrániť zaberaniu ornej pôdy v okolí obytných sídel pre novobudované sídliská. Okrem toho boli pritvrdené aj parametre hustoty zástavby - min. 400 obyvateľov/ha .

Disponibilné plochy pre bytovú výstavbu vtedajší mocipáni hľadali v prestavbách zanedbaných centrálnych častí miest. Bohužiaľ, aj historické jadrá mnohých slovenských miest boli v tom čase brutálne „vymetené“. O čo žalostnejší je pohľad na šafárenie s kvalitnou ornou pôdou pri stavbách logistických centier alebo automobiliek v súčasnosti…

Ako mohol architekt postupovať v danej situácii v prípade Radvane? V spolupráci s pamiatkarmi mohol zachovať a zakomponovať do novej koncepcie zástavby to hodnotnejšie z pôvodnej zástavby dediny - kaštiele, kúrie, základná škola, parky, cirkevné stavby, kultúrny dom... Dnes sú to posledné reminiscencie zaniknutej hrdej dediny.

Koncepcia novej zástavby obytného súboru je vo svojom merítku a hmotovej skladbe pomerne veľkorysá. Kompozícia je založená na kontraste výrazných dlhých hmôt tvoriacich ulice s vertikálami vežových domov osadených vo voľnejších priestoroch. V iných polohách protiľahlú stranu ulice oživuje tzv. hrebienková zástavba. Samozrejme opäť všetko so striktným použitím určených typizovaných panelových sústav.

V čase tvorby koncepcie zástavby obytného súboru bolo „módnym“ hitom budovanie tzv. bulvárov či mestských tried. Autor sa o tento počin pokúsil tiež. V tomto prípade skĺbil niektoré pôvodné zachované objekty s novonavrhovanou zástavbou občianskej vybavenosti.

V daných terénnych a priestorových podmienkach to nebolo šťastné riešenie- výsledný efekt pôsobí pomerne nesúrodo...

Kľudný vnútroblok s veľkým parkom kaštieľa a areálom školy je príjemným kontrastom voči rušnej výpadovke na Zvolen.

Často je počuť názor, že Radvani chýba námestie. Spomínam si, že v pôvodnom návrhu bola na tento účel vytvorená disponibilná plocha v priestore nových blokov občianskej vybavenosti pri evanjelickom kostole. Neskôr boli transformované na zdravotnícky komplex Novamed.

Lukratívnu voľnú plochu budúceho námestia postupne ukrajovali stavby novodobých developerov. Dokonca jeden čas hrozila pochybná výstavba čerpacej stanice PHM, chvalabohu a vďaka miestnym aktivistom k tomu nedošlo.

Pri debatách na tému námestia mesto preferovalo výstavbu nového moderného centra v kĺbovej polohe medzi starým mestom a sídliskom Radvaň ako výrazného mestotvorného prvku. Nové námestie malo byť prepojené so sídliskom veľkorysým podchodom pre peších popod priľahlú križovatku s kruhovým objazdom.

Námestiu mal dominovať nový výškový hotel - už bol aj pomenovaný po družobnom meste Tula. Dokonca prvý z objektov námestia bol aj postavený. Je ním teraz chátrajúci obchodný dom PRIOR. Ako vidíme- dnes je všetko inak...

Tretím veľkým obytným súborom, na ktorého návrhoch dlhodobo autorsky pracoval jubilant Podmanický bola Pršianska terasa. Veľkorysému konceptu sídliska s niekoľkotisíc bytmi venoval veľa času a úsilia pri práci na rôznych stupňoch predprojektovej prípravy. Nakoniec s odstupom času je realizované úplne zmenené riešenie plné zásadných a výrazných kompromisov...

Príčinou tohto zvratu bolo rozhodnutie mocipánov, že rozvoj mesta a nová výstavba bude nasmerovaná paradoxne opačným smerom, ako k dovtedy proklamovanému súmestiu Banská Bystrica- Zvolen. Rozbehla sa projektová príprava veľkého obytného súboru Rudlová-Sásová (autor Ing. arch. J. Hanzel)...

Architekti sú svojou tvorbou jedným kolieskom zložitého stroja systému celospoločenských vzťahov. Na uvedenom príbehu jubilujúceho architekta Jána Podmanického som chcel aspoň v náznaku poukázať na pozíciu architekta v procese spomínaných premien nášho hmotného sveta.

V tomto kontexte je treba chápať aj výsledky ich tvorivej činnosti.

Text a fotografie: Jozef Frtús