Problémy verejných priestorov očami obyvateľov Trnavy

Participatívne plánovanie sa stáva bežnou súčasťou agendy samospráv. V Trnave sa v rámci mestského úradu sformoval interdisciplinárny tím odborníkov z oblasti urbanizmu, architektúry a krajinnej architektúry, ale i sociálnych vied, ekonómie, strategického plánovania a komunikácie, ktorí sa venujú zapojeniu obyvateľov do rozhodovania o priestoroch v ich okolí. participácia zahŕňa i organizáciu a spracovanie prieskumov verejnej mienky. Výsledky prieskumov naznačujú častejšie sa opakujúce témy, problémy, riešenia a nápady. práve problémom, ktoré obyvatelia vo verejnom priestore zažívajú, sa budeme venovať podrobnejšie.

Pri aktivitách týkajúcich sa participatívneho plánovania vidíme nie vždy jasný vzťah inštitúcie samosprávy a obyvateľov, opakujúce sa problémy, ktoré by sme mohli nazvať chronickými, keďže na ne neexistujú ľahké riešenia a tie, ktoré existujú, sú zdĺhavé. Tieto témy si uvedieme na príklade odpovedí obyvateľov o verejných priestoroch mesta trnava a doplníme skúsenosťami z bratislavskej novomestskej samosprávy, kde je participatívne plánovanie ponúkané ako jedna zo služieb verejnosti.

Okruhy tém, ktoré obyvateľov miest trápia, sme nazvali zanedbanosť priestorov a ich prvkov, povrchov a zelene, ich neatraktivita a nevyužívanosť, parkovanie a nesociálne správanie. Verejné priestory, z ktorých čerpáme informácie, sú rôzno rodé z hľadiska polohy aj využitia. ide prevažne o parkové priestory, predstaničné priestory a priestory dvorov a ihrísk na sídliskách založených v období od 50. do 80. rokov minulého storočia.

Vybrané verejné priestory

Mesto Trnava zavádza participatívne metódy do fungovania svojho úradu, a to v projektoch rozpočtovania, plánovania a komunitného plánovania sociálnych služieb. Z trnavských verejných priestorov čerpáme z projektov obnovy parku Janka Kráľa, ktorý je zaujímavý špecifickými problémami predstaničného územia a dvorov na Zátvore a Vodárni, prinášajúcich súčasné problémy sídlisk z obdobia 70. až 80. rokov. Príkladmi z Bratislavy budú plánovania verejných priestorov v Bratislave: areál bývalého cykloštadióna na Tehelnom poli, dvor Americká - Račianska a ihrisko na Ladzianského ulici. Posledným projektom je medziodborový študentský projekt Autonómna zóna Lafranconi.

Prieskumné metódy

Prieskumy, ktoré sa robili o týchto priestoroch, využívajú kvalitatívne a kvantitatívne metódy: fókusové skupiny - homogénne i heterogénne, workshopy, verejné stretnutia obyvateľov, individuálne rozhovory s kľúčovými osobami, hodnotenia priestorov obyvateľmi, plánovanie priestorov s obyvateľmi a dotazníkový prieskum. Portál odkaz pre starostu je využívaný v predprieskume, keďže ponúka prvé informácie o tom, čo v riešených lokalitách obyvatelia považujú za nefunkčné.

Rámce participatívneho plánovania na úrovni samosprávy

Z hľadiska súčasnej legislatívy obstarávania projektovej dokumentácie mestom nie je momentálne možné zapojiť architektov, ktorí budú verejný priestor projektovať vo fáze tvorby zadania. Ten vzíde až z procesu verejného obstarávania či architektonickej súťaže. Dôsledkom toho je, že výstupy z prieskumov verejnej mienky bývajú zapracované do zadaní pre verejné obstarávanie a súťaže návrhov a v ďalšom kroku vo fáze realizácie plánujeme stretnutie s architektom a obyvateľmi už nad rozpracovaným architektonickým projektom.

Zanedbanosť priestorov

Keďže sa prieskum robieva pred obnovou verejného priestoru, miera jeho zanedbanosti je zvyčajne vyššia ako pri priestore, ktorý samospráva, majiteľ či správca priestoru nemieni obnoviť. táto téma tak patrí k najčastejšie spomínaným. Účastníci prieskumov, obyvatelia, ktorých sa obnova týka, sa snažia rozšíriť hranice riešeného územia o ďalšie plochy, ktoré považujú za zanedbané a hodné obnovy. Pochopiteľne, keďže momentálne je stav povrchov vozoviek, chodníkov a zelene to, čo ľudí trápi, táto situácia sa týka väčšiny verejných priestorov.

Povrchy, mobiliár i vegetácia

V niektorých lokalitách Trnavy je problematická preplnenosť kontajnerov a košov. Ako pomerne veterné mesto aj tým, že po každej víchrici mesto eviduje zvýšený počet pripomienok k nafúkaným odpadkom na stromoch a kríkoch. Zastaralý mobiliár a nedostatočná vybavenosť ihrísk sú tiež dôvodom, kvôli ktorému sú revitalizácie v území plánované. Sťažnosti sa týkajú zlého stavu a nedostatku lavičiek a smetných košov, ktoré v priestoroch pri ich vzniku boli, no časom sa používaním zničili. Keď ich samospráva nahradila a opakovane sa ničili v priebehu niekoľkých mesiacov, už neboli obnovené a priestory ostali bez mobiliáru. takýmito príkladmi sú všetky tri trnavské priestory, Park Janka Kráľa a oba sídliskové dvory Vodáreň a Zátvor. (Krivošová , 2016 - 17; Majtánová, 2016 - 17) V Bratislave sa tento problém týka priestorov dvora na Americkej - račianskej a ihriska na Ladzianského ulici. (Kancelária pre participáciu verejnosti, 2015; Krivošová, 2015).

Údržba vegetácie zo strany samosprávy nie je kapacitne možná tak ako starostlivosť o vlastnú záhradu či pozemok. Následkom je, že sa obnovujú brigády a úpravy priestorov obyvateľmi, či už z iniciatívy obyvateľov alebo z iniciatívy mesta, obyvatelia si radi stvárňujú predzáhradky svojich bytových domov.

Majetkovoprávne vzťahy

Problémom sú aj rozdielne majetkové vzťahy, kde priestory zelene v meste vlastnia rôzni vlastníci s rôznym systémom a kvalitou údržby. investovať do cudzieho pozemku mestu neumožňuje legislatíva a do toho patrí i údržba cudzích pozemkov. Zodpovednosť za stav verejných priestorov je na majiteľoch a správcoch. V priestore však nie je vždy jasné, kto je jeho majiteľom, i keď je otvorený a dostupný verejnosti.

Riešenia zanedbanosti verejných priestorov

Zefektívnenie i zvýšenie prostriedkov na údržbu povrchov, zelene a mobiliáru je možnosťou zlepšenia. Prostriedky samospráv sú v súčasnosti nedostatočné na všetky potreby mesta, nielen verejného priestoru. Veľkú časť z nich tvoria mandatórne výdavky, ktoré mestskou pokladnicou pretečú na určené témy ako školstvo, sociálne a kultúrne zariadenia, doprava či bývanie. Osvojenie verejného priestoru obyvateľmi je jedna z možností, ako zabezpečiť kvalitnejšiu údržbu. Kvetinové výsadby predzáhradiek, ktoré mesto nemá šancu spravovať pri stovkách hektárov trávnikov a stromov, bývajú pre niektorých obyvateľov aj formou relaxu. Participácia obyvateľov na realizácii projektu verejného priestoru, ako sú výsadby, osadenie prvkov, kladenie dlažby, nie je ešte bežným javom v našich končinách, no v zahraničí prináša dlhodobo lepšie udržiavanie priestoru, na ktorom obyvateľom viac záleží. (De roo, 2011)

Parkovanie

S využívaním a vlastnením automobilu súvisí aj potreba parkovania, ktorá patrí k najvypuklejším problémom verejných priestorov v Trnave. Sídliská postavené pred viac ako tridsiatimi rokmi totiž sledovali iné normy na parkovanie. Vytvorených je menej parkovacích plôch, ako je súčasná potreba. Počet áut posledné tri desaťročia narástol viac ako dvojnásobne a potreba parkovania sa tak stala dôležitou prioritou miest. (Ministerstvo vnútra Sr, 2017)

Parkovanie - problém sídlisk

Ľudia dochádzajúci za prácou i automobilovou dopravou, parkujú v sídliskách a v obytných štvrtiach, keďže parkovanie je tu nespoplatnené a dostupné. V poobedných hodinách tak blokujú prichádzajúcich obyvateľov sídlisk, čo vytvára medzi vodičmi napätie a frustráciu. Priestorové možnosti sídliska neumožňujú rozšírenie parkovacích plôch v teréne, iba ak na úkor plôch vegetácie. inou možnosťou, ako zlepšiť parkovaciu politiku, je výstavba parkovacích domov. Výstavba parkovacieho domu je finančne aj komunikačne náročná investícia, a hoci má na takéto stavby mesto Trnava rezervu v územnom pláne, obyvatelia sa obávajú zníženia kvality bývania v okolí parkovacieho domu. Príkladom bol v minulosti pripravovaný projekt parkovacieho domu na sídlisku Na hlinách v Trnave, ktorý bol vyvolaný na základe petície 1 100 občanov za riešenie parkovacej situácie v lokalite. Proti výstavbe nakoniec podpísalo ďalšiu petíciu 800 občanov a parkovací dom sa v lokalite nikdy nerealizoval. (Naša Trnava, SME, 2015)

Možnosti riešenia problematiky parkovania

Ako riešenie vidí trnavská samospráva parkovaciu politiku, ktorá by zabezpečovala neplatené parkovanie rezidentom, pričom podľa počtu automobilov by sa poplatok zvyšoval za každý ďalší automobil a spoplatnila parkovanie nerezidentov. S týmto krokom úzko súvisí posilnenie MHD a cyklodopravy ako alternatívy individuálnej automobilovej dopravy. Cyklodoprava sa vzmáha a pomaly reaguje i samospráva na zvýšenú potrebu cyklochodníkov. Pre Trnavu, ale i pre Bratislavu je to v niektorých prípadoch najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob dopravy v meste. Veľkomestá ako Kodaň, Paríž, New York či Amsterdam si dnes stanovujú plány na obmedzenie, prípadne úplné zrušenie automobilovej dopravy pre centrálne časti mesta, niektoré ulice, alebo dni v týždni. Dôvody na takto nastavené politiky sa týkajú hlavne klimatických zmien a zníženia emisií. Alternatívou je v týchto mestách cyklodoprava a bicykel tak šetrí aj priestory na parkovanie. (Garfield, 2017) Trnava i Bratislava má problém s parkovaním v priestoroch sídlisk, avšak obe majú vynikajúce danosti, aby obyvatelia cyklodopravu pohodlne využívali. Dôležité je budovať infraštruktúru, ktorá umožní bezpečný a pohodlný prejazd cyklistov mestom a možnosti na bezpečné parkovanie bicykla.

Nesociálne správanie

Život všetkým trnavským obyvateľom, ktorých sa prieskumy týkajú, znepríjemňuje nesociálne správanie, ničenie prvkov mobiliáru a ihrísk, hluk v nočných hodinách, rozbíjanie rôznych predmetov vo verejnom priestore, vyberanie odpadkov z kontajnerov, užívanie omamných látok, výtržníctvo, ale i ponechávanie psích exkrementov. Problémom je, že jedna skupina sa v území správa tak, že druhej skupine svojimi činmi bráni v konečnom dôsledku priestor využívať. Negatívne pripomienky od respondentov sa týkajú i sociálne vylúčených skupín obyvateľstva - bezdomovcov, mládeže či rómskej komunity, ktoré si veľa obyvateľov spája s výtržníkmi a ničiteľmi verejných priestranstiev a jeho prvkov. Nie vždy to však sú totožné skupiny.

Pocit bezpečia

Priestory, kde je zvýšený výskyt nesociálneho správania, znižujú pocit bezpečia obyvateľov, ľudia sa priestorom vyhýbajú, nechcú tadiaľ prechádzať. riešením podporujúcim zvýšenie pocitu bezpečnosti obyvateľov je zabezpečiť’, aby bol priestor prehľadný a viditeľný a využívaný. Potreby, ktoré obyvatelia definujú v tejto oblasti, sú doplnenie a skvalitnenie osvetlenia a viditeľnosť priestoru a možnosti jeho kontrolovania obyvateľmi z okolia. Ak nie je možné nič z predošlých možností, tak i osadenie bezpečnostných kamier napojených na políciu.

Bezdomovectvo

Bezdomovci a sociálne slabšie skupiny obyvateľov sú bežné v okolí predstaničných priestorov, v priestoroch, ktoré sú anonymné svojím usporiadaním a ktoré nie sú viditeľné a strážiteľné. Počet bezdomovcov sa ťažko dá merať a podľa odhadov sa ich počet v slovenských mestách zvyšuje. V Trnave je zvýšený ich počet evidovaný obyvateľmi v okolí predstaničných priestorov a v priľahlých sídliskách, v Bratislave i v priestore Račianskeho parku a Račianskej ulice. (Kancelária pre participáciu verejnosti, 2015) Príčiny bezdomovectva sú individuálne a rôzne. „Medzi najčastejšie subjektívne príčiny patria: vzťahové problémy, úmrtie partnera alebo rodiča, zdravotné postihnutie, strata zamestnania, znevýhodnenia v prístupe na trh práce, migrácia za prácou do veľkých miest, neschopnosť plniť podmienky spojené s užívaním bytu/domu (platba nájomného a energií), strata bývania v dôsledku iných okolností (podvod, právny nárok iných osôb),výstup z ústavného zariadenia (detský domov, psychiatrická liečebňa), návrat z výkonu trestu odňatia slobody, sklon k nekonvenčnému spôsobu života prijatý ako riešenie problémov, rôzne druhy závislostí.“ (Miláčková, rochovská, 2011)

Riešenia bezdomovectva vo verejnom priestore sú rozmanité, zahŕňajú spoluprácu so sociálnymi pracovníkmi, štátnymi či verejnými inštitúciami, ale i občianskymi a mimovládnymi organizáciami. Architektom je známy kontroverzný fenomén „hostile architecture“, v preklade nepriateľskej architektúry, ktorý sa snaží nežiaducim skupinám užívateľov verejného priestoru užívanie znemožniť. Príkladom sú špeciálne upravené lavičky tak, aby sa na nich nedalo ležať, kovové výčnelky na plochách a schodiskách, kde by bezdomovci mohli sedieť či sa uložiť na noc, zábrany proti skateboardistom na hranách drobných stavieb a múrikov a množstvo ďalších opatrení. Riešenia „hostile architecture“ odradia tieto skupiny od návštevy, no samotný problém bezdomovectva, alebo vandalizmu sa nerieši, ale presúva do iných oblastí mesta. Ten je nutné riešiť v spolupráci so sociálnym sektorom.

Nezlučiteľnosť sociálnych skupín v priestore

Iným problémom je nezlučiteľnosť niektorých skupín s inými (psy či bezdomovci s deťmi, hlučné aktivity a ľudia bývajúci v okolí), ku ktorej dochádza i z dôvodu nevhodného rozmiestnenia prvkov vzhľadom na širšie vzťahy alebo okolitú situáciu. Pri téme nesociálneho správania vo verejnom priestore sa dostávame k téme psychosociálneho prieskumu užívania verejného priestoru rôznymi skupinami obyvateľov a participatívne metódy sú jedným zo spôsobov napomáhajúcich lepšiu sociálnu kohéziu, ale i sociálnu kontrolu priestoru. (De roo, 2011)

Autor: Ing. arch. Zuzana Krivošová, PhD.

Tento článok bol uverejnený v časopise Urbanita 2017, 29. ročník