Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Keď v roku 2011 vniklo občianske združenie YOUNG FOLKS LC, malo jedinú podmienku - aktívnu spoluprácu so samosprávou mesta Lučenec. Mestské úrady sú hlavným, no nemôžu byť jediným nositeľom rozvoja našich miest. Občianske združenia, aktivisti a dobrovoľníci získavajú financie, realizujú projekty, prispievajú dobrovoľníckou činnosťou. V Lučenci to pochopili a šli ešte ďalej - od vzájomného akceptovania po spoluprácu pre spoločný cieľ.
Pri prvom nazeraní na verejný priestor je potrebné podobne ako v iných mestách identifikovať hlavný problém jeho kvality. Problém s dopravou a plochami určenými len na parkovanie umocňuje fakt, že v meste nie je možné realizovať pešiu zónu. Hľadala sa cesta, ako komunikovať spôsoby narábania s verejným priestorom, a začal sa organizovať Park(ing) Day. Projekt vznikol v roku 2005 v San Franciscu a do dnešného dňa je z neho svetový fenomén. Dizajnéri, miestni umelci a aktivisti pretvárajú parkovacie miesta na oddychovú zónu, galériu pod holým nebom či provizórne športovisko. Podmienka projektu je, že takto do verejného priestoru zasahujú každoročne, no vždy len na jeden deň. V Lučenci sa začal organizovať od roku 2012 vždy na najfrekventovanejších miestach v centre. Mesto „zabratie“ parkovacích miest nikdy nespoplatnilo a organizačne a materiálne vždy vypomáhalo. Aktivita, ktorá mala čisto agitačný charakter, podnietila nielen ďalšie diskusie, ale aj niečo viac.
Spoluvytváranie priestoru
V roku 2014 bolo občianske združenie prizvané do riešenia rekonštrukcie Ulice Komenského v historickom jadre mesta. Proces výberu obstarávateľa projektovej dokumentácie bol štandardný, neštandardným bolo zriadenie pracovnej skupiny. V nej figurovali zástupcovia mesta, pamiatkar, výtvarník a zástupca aktivistov. Jasne sa zamietlo, aby sa ulica naďalej využívala ako parkovisko s minimom plôch pre peších. Riešením sa v historickom jadre podarilo odstrániť niekoľko desiatok parkovacích miest, z úzkeho chodníka sa vytvorila veľkorysá pešia promenáda s prameňom podzemnej vody, mobiliárom a stromoradím. Podobný postup sa v roku 2016 uplatnil pri riešení Herzovej ulice. Ako jeden z členov združenia YOUNG FOLKS LC som bol aj ja zapojený do tohto procesu, avšak už ako spoluautor riešenia. Spolu s Michalom Slobodníkom sme navrhli riešenie, ktoré okrem iného nahradilo parkovisko novou oddychovou zónou, namiesto áut lemuje ulicu obnovené historické stromoradie.
Aktivity združenia YOUNG FOLKS LC nie sú osamotené. V knihe Monitoring bariérovosti píše Roman Vrábel o problémoch pohybu vozičkára po Lučenci. Vďaka ďalším podporným akciám vo verejnom priestore a spolupráci s mestom dnes vidíme desiatky zrekonštruovaných priechodov pre chodcov a úprav križovatiek, s dôrazom na univerzálne navrhovanie.
Kamenné kvety
Záchrana tohto sochárskeho diela je precedensom v nakladaní s hmotným odkazom socializmu vo verejnom priestore. Dielo malo skončiť podobne ako väčšina z tohto obdobia - likvidáciou. Dlhodobou snahou sa ho podarilo zachrániť. Znovuosadené bolo v kontexte, ktoré mu priznáva úlohu dominanty v urbánnom prostredí. Karol Lacko vytvoril dielo prvýkrát pre podujatie „Socha piešťanských parkov“ v roku 1970. Trvalú podobu dielu dal autor ako súčasti fontány na zrekonštruovanom Námestí republiky o pár rokov neskôr. Od tejto rekonštrukcie do roku 2005 nebola na námestí preinvestovaná väčšia suma do starostlivosti o verejný priestor.
Zvláštny proces
V roku 2005 prebehla obchodná verejná súťaž na riešenie celého námestia. Forma odpredaja námestí a voľných nezastavaných plôch bola v tom období častým príkladom zbavovania sa majetku miest na Slovensku. Súťaž bola napokon zrušená, jedným z podnetov prečo námestie nepredávať, bola petícia s niekoľkými tisícmi podpisov. Verejnosť jasne odmietla predaj námestia a čakala, ako zareaguje vtedajšie vedenie mesta. Rozhodnutie samosprávy bolo prekvapivé. Myšlienku predať časť námestia a časť rekonštruovať z fondov EÚ môžeme dnes hodnotiť ako najzásadnejší prešľap v procese regenerácie námestia. Tretina námestia bola predaná, znovu len obchodnou súťažou, a zvyšná časť sa začala rekonštruovať z prostriedkov EÚ.
Časť našej identity
Nové vedenie mesta, ktoré zdedilo námestie v procese rekonštrukcie, hľadalo východiská zo situácie. Keď aktivisti z YOUNG FOLKS LC v roku 2012, po niekoľkých mesiacoch diskusií s vedením mesta, zorganizovalo verejnú diskusiu o budúcnosti umeleckého diela, nebolo jasné, ako sa nový majiteľ pozemkov k ich využitiu postaví. Diskusiou sa niesol v zásade jednotný názor, že Kamenné kvety by mali byť zachované. Niekoľko poslancov a časť verejnosti spochybňovali opodstatnenosť záchrany tohto diela. V procese záchrany nastal zlom v roku 2014, keď investor rešpektoval podmienku mesta umelecké dielo zachrániť. Podmienka vznikla najmä vďaka dlhodobému záujmu aktivistov v tomto procese. Ich úlohou bolo nájsť vhodnú lokalitu na znovuosadenie diela a tento proces nebol jednoduchý. Zohľadňoval sa pôvodný kontext, realizovateľnosť a názor verejnosti – odbornej i laickej. Plánované územie, do ktorého dielo vstúpilo, je chápané ako „zelené srdce“ najväčšieho sídliska v meste, verejný park. Intervencia do verejného priestoru vo forme znovuosadenia diela ho nechce znehodnotiť. Chce mu dodať vyššiu spoločenskú hodnotu. Zároveň sa vzdáva pocta už zosnulému autorovi súsošia. Dielo sa vrátilo do prostredia, pre ktoré ho autor prvýkrát vytvoril – prirodzené prepojenie zelene a sochy.
Marketing mesta
Jedným z dôležitých nástrojov podpory miestneho rozvoja je marketing. Keď v roku 2012 mesto Lučenec spracovávalo marketingovú stratégiu, tiež som sa zúčastnil na tomto procese ako konzultant. Marketing nemôžeme zužovať len na propagáciu alebo komunikáciu. Ide o celkový koncept tvorby produktu mesta ako takého. Podľa môjho názoru totiž chýbala takzvaná „strecha“ koncepcie. Za strechu môžeme považovať symbol alebo nástroj, ktorý by stál nad koncepciou ako nositeľ základnej myšlienky. Výsledkom celého procesu tak bol produkt s jasným rámcom mesta ako produktu - „Zaži/enjoy Lučenec“. Za ostatné roky sa mestu darí stratégiu napĺňať aj v oblastiach, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú verejné priestory. V oblasti vizuálnej kultúry prebehla v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu v rokoch 2015 a 2016 súťaž na riešenie vizuálnej identity mesta. Víťaz súťaže, miestne kreatívne štúdio Pinchof dalo mestu úplne novú tvár, za ktorú by sa nemusela hanbiť žiadna metropola, nie mesto s parametrami Lučenca. Za zmienku stojí fakt, že autori D. Koronczi a M. Szabóová pôsobia v meste ako aktivisti. Organizujú kultúrne podujatia vo verejnom priestore, prevádzkovali nezávislú galériu, sú aktívnymi dobrovoľníkmi.
Mesto ako marketingový produkt
V investičnej výstavbe, vo vzťahu k marketingovej stratégii sa mestu podarilo niekoľko významných pamiatok. V obnovenej radnici majú svoj domov dnes informačné centrum, novozriadené mestské múzeum či reprezentatívne priestory. Zrekonštruovaná synagóga, za ktorú mesto získalo cenu „Kultúrna pamiatka roka 2015“ dnes slúži ako priestor pre koncerty, výstavy a iné podujatia. Pamätník Memento, životné dielo výtvarníka Petra Kalmusa, bolo v roku 2016 odhalené práve v nej. Sedemdesiattisíc kamienkov v štyroch sklenených tubusoch predstavuje židovské obete zo slovenského územia, zavraždené v koncentračných táboroch. Dlhodobo chátrajúci objekt domu smútku na miestnom cintoríne dnes slúži ako Sieň významných osobností. expozícia obsahuje okrem prehliadky osobností, pochovaných na miestnom cintoríne aj dobové predmety. Umelecké dielo, ktorým bola dotvorená expozícia, v sebe nesie symbol spolupôsobenia osobností, ktoré sa pričinili o rozvoj nášho mesta. Všetky tieto obnovené pamiatky a program, ktorý ponúkajú, už naplno využívajú nový vizuálny a komunikačný štýl mesta a stali sa tak plnohodnotnými časťami stratégie. Mesto naďalej pripravuje ďalšie produkty, ktorými chce marketingovú stratégiu aj v spolupráci s tretím sektorom napĺňať.
Autor: Ing. arch. Ivan Siláči
Tento článok bol uverejnený v časopise Urbanita 2017, 29. ročník