Obnova a adaptácia secesnej vily Jakoba Bruchsteinera, Nový Smokovec

Záchrana národnej kultúrnej pamiatky a jej nové využitie

"Všetko, čo bolo možné zachrániť a zrepasovať sme obnovili a sanovali tradičnými stavebnými postupmi a pôvodnými prírodnými materiálmi. Snahou bolo zachovanie autenticity secesného výrazu vily pri súčasnej akceptácii dispozičných, technických a technologických požiadaviek butikového penziónu. Nové intervencie formou kontextuálneho novotvaru dopĺňajú historickú vilu a dávajú jej druhú šancu," výstižne opisujú realizáciu architekti z ateliéru P - T.

Krátky exkurz do histórie

V roku 1902 si necháva na západnom konci tatranskej osady Starý Smokovec postaviť budapeštiansky továrnik Jakob Bruchsteiner letnú dvojpodlažnú vilu podľa projektu architekta Izidora Sterka (Stercha).

Mimoriadne členitý pôdorys nosnej hrazdenej konštrukcie stojí na podnoži z hrubo opracovanej tatranskej žuly. Architekt zvolil pozoruhodnú kombináciu dvoch foriem. Pohľadovo dominantným, secesne hladkým fasádam, sekundujú v menej dôležitých polohách hrazdené celky, typické pre horské prostredie. Na rozdiel od ostatných objektov, postavených v tomto období vo Vysokých Tatrách, sa na vile prejavila secesia v plnej miere, nielen v detailoch.

 Historici ju považujú za prvú modernú stavbu v Tatrách...

Progresívne riešenie stavby ilustruje aj použitie vtedajšej stavebnej novinky - zateplenia z korkových izolačných platní, aplikovaného na obojstranný obklad hrazdeného skeletu. O tri roky neskôr (1906) Architekt Dušan Samuel Jurkovič využil obklady z obdobných korkových platní na vlastnej vile v Brne - Žabovřeskoch. Korkové izolačné platne aplikoval tiež napríklad Otto Wagner na Poštovej sporiteľni vo Viedni v roku 1904 -1906.

Východiská

Po znárodnení čakalo vilu rozčlenenie na sedem samostatných bytových jednotiek. Objekt počas druhej polovice minulého storočia prechádzal len lokálnymi úpravami a drobnou modernizáciou. Na prelome milénií bola už stavba opustená. Strecha v dezolátnom stave zatekala. Medzičasom sa z vily stal objekt zaradený do zoznamu „Tatranských Harabúrd“. Na tomto internetovom blogu si schátraný objekt všimol súčasný majiteľ a jednoducho sa doň zamiloval. 

Rozhľadený investor, bol ochotný akceptovať dlhšiu projekčnú prípravu, časovo náročné renovačné práce, nákladné použitie pôvodných prírodných materiálov (korkové platne, korková drť, ľanové farby...) aj pracnejšie tradičné stavebné postupy.

Základnou požiadavkou adaptácie objektu bola architektonická a stavebná rekonštrukcia vily a jej prezentácia vo výraze a podobe z obdobia jej vzniku. Zároveň bolo potrebné pri zohľadnení pamiatkových hodnôt akceptovať nový lokalitný program investora. 

Prevádzka a konštrukčné riešenie

V nadzemných podlažiach a podkroví vznikol priestor pre osem apartmánových jednotiek. Ubytovanie na prízemí je riešené ako bezbariérové. Doplnkové funkcie ako raňajkáreň, vináreň, malá kuchyňa, spa... našli miesto v rozšírenom a prehĺbenom suteréne. 

Nosná drevená konštrukcia prešla náročnou rekonštrukciou. Odhnité nosné prvky boli vyprotézované a nahradené identickými, zhotovenými tradičnými tesárskymi postupmi z mäkkého dreva. Postup záchrany hodnotných drevených konštrukcií, napadnutých drevokaznou hubou, zahŕňal mikrovlnné ožiarenie a následné chemické ošetrenie prvkov. V prípade dutých obvodových stien bol demontovaný vnútorný obklad z pôvodných korkových platní, čo umožnilo revíziu a sanáciu nosnej konštrukcie. Poškodené exteriérové platne nahradili nové korkové pláty. Dutinu zo strany interiéru uzavreli protipožiarne dosky. Medzipriestor vyplnila korková drť, ktorá slúži ako izolant. Všetky obvodové steny so zabudovanou drevenou nosnou konštrukciou sú riešené ako difúzne otvorené. 

Pri nových stavebných zásahoch (priečky, podlahy) architekti zvolili reverzibilný systém suchej výstavby. Nové otvory na fasáde a v iných pôvodných stenách boli realizované iba v polohách, v ktorých bola existencia primárnych okien a dverí potvrdená. Zdravotechnické rozvody vedú kontrolovane v nových predstenách, s cieľom minimalizovať zásahy do primárnych konštrukcií. Vetranie objektu zabezpečujú rekuperačné jednotky. Technická infraštruktúra je centralizovaná a sústredená do dvoch zvislých inštalačných šácht.

Interiér

V interiéri vily Lavína sa zachovalo iba zopár pôvodných prvkov ako dvere, hlavné schodisko a drevený trámový strop v prijímacej miestnosti majiteľa s predpokladom, že sa mohol nachádzať aj v ďalších miestnostiach na prízemí. Dôsledná reštaurátorská obnova týchto hodnotných umelecko-remeselných prvkov bola prioritou návrhu.

Bohužiaľ, v celom objekte sa nezachoval žiaden pôvodný nábytok, ani povrchové materiály, s výnimkou úlomkov pôvodných zelených krbových kachlíc.

Na základe celkového konceptu prezentácie vily z obdobia jej vzniku, a aj na základe požiadavky investora, bolo cieľom projektu interiéru vytvoriť návrh, ktorý by sa atmosférou približoval interiérom na prelome minulého storočia.

Ako podklad pre návrh nových interiérových prvkov bol historikom Mgr. Marošom Semančíkom spracovaný výskum a rešerš interiérov podobných víl z Maďarska, Rakúska a Nemecka, ktoré boli postavené v rovnakom štýle a období. Nábytky tak boli navrhnuté ako atypické, vytvorené zjednodušením, či štylizáciou z predlôh zozbieraných v rešerši. Ich detaily, profilácie a niektoré základné tvary boli prebraté zo zachovaných stolárskych výrobkov - charakteristických okien a dverí samotnej vily Lavína.

Povrchové materiály architekti vybrali z dostupnej ponuky tak, aby spĺňali súčasné normy a požiadavky investora, s dôrazom na ich inšpiráciu secesným obdobím.

Samostatnou kategóriou sú použité mosadzné svietidlá, ktoré nemecký výrobca dodnes ručne vyrába podľa pôvodných secesných vzorov.

Altánok

Na hranici pozemku, v maximálnej vzdialenosti od vily, je umiestnený nový altánok so zelenou vegetačnou strechou. Drobná stavba sústreďuje funkcie, ktoré sa do vily nezmestili. Prekrýva hydromasážnu vaňu, umožňuje uskladniť exteriérový nábytok a vytvára priestor krytej relaxačnej terasy. Drevená hrazdená konštrukcia inšpirovaná pôvodným objektom je z vonkajšej strany obložená polopriehľadným lamelovým obkladom. Cieľom bolo navrhnúť objekt, ktorý nekonkuruje secesnej vile.

Záver

Pri rekonštrukcii vily boli použité rôzne metódy pamiatkovej obnovy. Od dôslednej reštaurátorskej obnovy a konsolidácie cez analogické tvarové kópie, náznakovú rekonštrukciu až po kontextuálny novotvar. 

Snahou všetkých zúčastnených strán bolo zachovanie autenticity secesného výrazu vily a jej hmotovo-priestorového a konštrukčno-materiálového riešenia. Zachované hodnotné prvky a detaily tvoria s novými intervenciami harmonický vrstevnatý celok.

Stav pred rekonštrukciou:

Podklady: P - T: redakčne upravený text Beáty Hermannovej a petra Kucharoviča (sekcia o interiér)