Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Trochu iná podoba vidieckeho osídlenia, než na ktorú sme zvyknutí. Dá sa bývať, pracovať, oddychovať a dokonca aj v zásade uživiť sa (v zmysle produkcie základných potravín) inak, ako v tradičných sídelných štruktúrach? Ako spojiť bývanie v prírode, moderné technológie a udržateľnosť na začiatku XXI. storočia? Nielen teoreticky, ale aj v praxi. Ukazuje sa, že reálne naplnenie takejto vízie je za dverami.
Ekologická dedina podľa návrhu dánskeho ateliéru Effekt má blízko k výstavbe. Koncept predstavený pred dvoma rokmi na benátskom bienále, ktorý sa dočkal silnej odozvy u odbornej aj laickej verejnosti, by mal byť vybudovaný v blízkosti Amsterdamu. Za projektom prezentovaným v dánskom pavilóne v roku 2016 stojí James Ehrlich, ktorý sa téme udržateľnej výstavby dlhodobo venoval na Stanfordovej univerzite. Autor mnohých odborných materiálov sa stal ústrednou postavou developerského startupu, ktorý úzko spolupracuje s “domácim” ateliérom Effekt.
Spoločnosť sa podľa ich vyhlásenia snaží ponúknuť alternatívu zahusťujúcemu sa mestskému prostrediu. Cieľom je vytvorenie takmer samostatnej komunity, s vlastnou produkciou základných zdrojov potrebných pre jej fungovanie. Podobný koncept dáva zmysel hlavne v prípade práce z domu a blízkozti potrebnej infraštruktúry.
Nejde o novú myšlienku podobných projektov bolo realizovaných (s väčším, či menším úspechom) množstvo. Ten v blízkosti mestečka Almere vsádza na high tech riešenia v kombinácii s premysleným urbanistickým a architektonickým konceptom. Veľmi dobrý študijný príklad aj pre nás, najmä v porovnaní s tým, ako sa stavia u nás a akým spôsobom sa "intenzifikuje" vidiek na Slovensku.
Lokalita
Almere je súčasťou Amsterdamskej metropolitnej oblasti (MRA) a zároveň najmladšie mesto v Holandsku. Okres Flevoland je veľmi mladý región. Územie vzniklo spojením dvoch susediacich poldrov v 80. rokoch. Celá oblasť sa nachádza pod hladinou mora (priemerná nadmorská výška je -4m). Udržateľnosť je jedným z kľúčových slov v rozvojovej politike regiónu. Flevoland aktívne podporuje množstvo iniciatív týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie alebo udržateľnosti. Ekologická výroba, čistá energia a ďalšie aspekty zodpovedného podnikania sú dôležitú súčasť podnikateľskej kultúry.
Územie súčasného mesta Almere malo pôvodne fungovať ako poľnohospodárska oblasť. Rastúca atraktivita pozemkov v blízkosti Amsterdamu však negovala rentabilitu plánovaného zámeru. Nové mesto formoval hlavne vzťah k okolitej prírode. Ďalší plánovaný rozvoj sídla má slúžiť ako testovacia platforma pre zavádzanie nových technológií v celoštátnej mierke. Aj preto bol pre pilotný projekt ReGen Villages zvolený pozemok práve v tejto oblasti.
Pilotný projekt s meškaním
Výstavba na parcele s rozlohou 15 500 štvorcových metrov mala byť podľa pôvodného harmonogramu zahájená už koncom minulého roka. Stavebné povolenie však bolo udelené až uplynulý mesiac. James Ehrlich očakáva, že sídlo bude postavené v priebehu budúceho roka. Vzniknúť by malo 194 domov. Rozmanitá urbanistická štruktúra varíruje od radových domov, cez menšie individuálne bývanie až po komfortné vilky. Cena nehnuteľností sa pohybuje v rozmedzí 200 000 až 850 000 eur. V prípade úspechu plánuje developerská spoločnosť ReGen Villages vybudovať podobné sídliská aj pri švédskom meste Lund a v Dánsku pri meste Lejre-Hvalso.
Projekty vsádzajúce na susedskú komunitu sú vo svete čoraz populárnejšie. Pestovanie zeleniny vo vlastných záhradkách, parkovanie pre bicykle, či implementácia rôznych “zelených” technológií však je často iba minimálnym príspevkom k celkovej ekologickej bilancii. Autori projektu ReGen Villages však hovoria o takmer samostatne fungujúcom urbanistickom celku. “Dedina” s 300 až 400 obyvateľmi je podriadená pešiemu pohybu. Po odstavení elektromobilu na centrálnych parkoviskách sa obyvatelia dostanú k svojim domom logickou sieťou chodníkov a cyklotrás. Vylúčenie automobilov umožnilo výrazne zmenšiť dochádzkové vzdialenosti. Členitá a hustá obytná štruktúra vytvára množstvo polouzavretých verejných priestorov.
Ekologický koncept
Kľúčovým problémom bolo zabezpečenie dostatočnej produkcie surovín na obmedzenej ploche. Preto prišli autori s konceptom vertikálnych hydroponických záhrad. Podľa ich tvrdení sú schopní dosiahnuť niekoľkonásobne vyššie výnosy na rovnakej ploche v porovnaní s “klasickým” hospodárením. Architektúra je tomu podriadená. Okrem špecializovaných hospodárskych budov vzniká priestor pre pestovanie hospodárskych rastlín aj v samotných obytných domoch. Strešná krajina je prispôsobená na zachytávanie dažďovej vody, ktorá je využívaná hlavne na zavlažovanie. Kompaktné budovy s priaznivým koeficientom ochladzovanej plochy majú predsadenú sklenenú fasádu, ktorá zabezpečuje pasívne solárne zisky počas zimných mesiacov. Ako tienenie zas slúži vzrastlá zeleň v zimnej záhrade.
Energia na vykurovanie a prevádzku domácností pochádza výlučne z obnoviteľných zdrojov. Fotovoltické články dopĺňajú bioplynové stanice. Plyn vzniká vo fermentačnej nádrži miešaním, vlhčením a zahrievaním bioodpadu. Ďalej je využívaný na výrobu tepla (priame spaľovanie) alebo elektrickej energie (prostredníctvom kogeneračnej jednotky). Vyprodukovaná energia smeruje do inteligentnej distribučnej siete. V prípade jej prebytku je ukladaná do vysokokapacitných akumulátorov, alebo slúži na nabíjanie elektromobilov.
Rastlinnú výrobu má doplniť aj drobnochov. Odpad vyprodukovaný pri chove rýb a hydiny bude ďalej zužitkovaný ako hnojivo. Podľa očakávaní autorov ekologického konceptu bude sídlo produkovať dostatok čerstvého jedla pre 50 až 100% svojich obyvateľov.
Odhadované mesačné poplatky za stravu a služby majú byť približne 500 EUR mesačne.
Zdroje: EFFEKT, ReGen Villages