Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
(Štefan Moravčík, písané aj pre ARCH 7/2020). Som architekt. Súčasne aj lyžiar, turista, športovec… Mám veľmi rád svoju prácu a o nič menej slovenskú prírodu a krajinu (najmä jej zachované zvyšky, ktoré ešte nestratili čaro svojho pôvodného majestátu).
Preto si neodpustím krátky úvod venovaný trochu širším súvislostiam.
Nepáči sa mi obrovský tlak na extrémne intenzívnu výstavbu priamo v cennom prírodnom (horskom) prostredí.
V princípe sú možné dve cesty, ako sa postaviť k trendu extenzívneho rastu, ktorý nás pravdepodobne ešte chvíľu bude sprevádzať:
Zastavať hory, svahy a urobiť z nich nové “urbanizované” komerčné športoviská, vrátane všetkých obslužných a ubytovacích kapacít priamo “na svahoch”. Nahradiť prírodné prostredie zastavaným - priamo “hore na horách”.
Alebo použiť iný prístup. Keď už musíme robiť nové zásahy v prírodnom prostredí, skúsiť obmedziť výstavbu v zraniteľnom prostredí hôr. Redukovať ju na najnevyhnutnejšiu športovú infraštruktúru a servisné funkcie v dôsledne zváženom rozsahu. Naopak - “apres ski” a ostatné spoločenské, voľnočasové, a iné atrakcie a ubytovacie kapacity rozvíjať v sídlach v údolí, alebo v ich bezprostrednej blízkosti.
Jednoducho - šport “hore na horách” a spoločenský život “dole” v sídlach. Využívať jestvujúcu infraštruktúru. Rozvíjať a zlepšovať služby priamo tam, kde sú už vybudované základy technickej i socioekonomickej infraštruktúry.
Vykonávať športové a turistické aktivity v krásnej prírode (čo najšetrnejšie, s čo najmenším dopadom na krajinu). Následné spoločenské aktivity umiestňovať v jestvujúcich sídlach v podhorí.
Súčasný extenzívny “developing” má podobu značne bezohľadného využívania všetkých možností extenzívnej realitnej expanzie. Bez ohľadu na mieru, kvalitu, ochranu a zachovanie toho, čo sa už nedá navrátiť - úžasnej krajiny. Práve príroda a krajina boli hlavným dôvodom, prečo ľudia sem začali chodiť a prečo je územie atraktívne.
Recenzovaná reštaurácia Pinus je prvým dokončeným objektom rozsiahleho, novobudovaného rezortu, ktorý má ambíciu poskytovať širokú sieť služieb a ubytovania pre turistov.
Nájdeme ju na najjužnejšom cípe (na konci) urbanizovaného územia Liptovského Mikuláša. Začína tu Demänovská dolina - prístup do najväčšieho lyžiarskeho strediska na Slovensku Chopok/Jasná. Poloha je strategická. Priamo pri ústí cesty, ktorou prichádzajú (a odchádzajú) všetci návštevníci strediska.
Pinus má podobu striedmeho prízemného objektu. Sendvičovú fasádu uzatvára vonkajší obklad z vertikálne orientovaných smrekovcových lamiel. Drevo je aj hlavným konštrukčným materiálom celej stavby.
Drevostavba sa však dosť výrazne líši od toho, s čím sa na potulkách Slovenskom bežne stretávame. Na rozdiel od pseudoromantických “kolíb” a dreveníc, slúžiacich podobnému účelu, sme pri návšteve našli “normálnu”, sebavedomú “modernú” konštrukciu, ktorá netrpí historickými reminiscenciami a ponúka aj niečo naviac, ako je obvyklý medzinárodný štandard (v dobrom zmysle slova). Architekti pracujú so súčasnými výrazovými prostriedkami. Uprednostňujú skôr konštrukčnú logiku. Priznávajú použité prvky, riešenia a materiály.
Zaujalo aj technické riešenie. Konštrukcia, ktorú architekti navrhli nie je určená iba pre tento konkrétny objekt. Ambície autorov sú rozsiahlejšie. Už niekoľko rokov vyvíjajú modulárny systém buniek, ktoré fungujú ako stavebnica. Dajú sa vyrobiť precízne, bez ohľadu na poveternostné vplyvy a ročné obdobia, v chránenom prostredí dielní a následne rýchlo zložiť na mieste suchým spôsobom.
Asociácia: Tak ako Karfík s Baťom vytvorili “svoj” systém betónového skeletu, ktorý sa stal základom pre veľký rozsah praktických realizácií, tak autori recenzovanej stavby vytvorili “svoj” drevený modulárny systém, ktorý má nepochybne tiež veľký potenciál praktického využitia (aj smerom do budúcnosti).
Riešenie je založené na drevených lineárnych trámových nosníkoch, spájaných pomocou oceľových styčných prvkov do rámových elementov, z ktorých je možné budovať univerzálnym spôsobom rozsiahlejšie priestorové štruktúry. Jednoduchá myšlienka, avšak fyzicky už “dotiahnutá” do reálnej “koncovky”, aj s bonusom patentovej ochrany.
Dielom architektov nie je len recenzovaná reštaurácia. Je to niečo viac. Systém, nástroj, ktorý umožňuje omnoho širšie praktické možnosti uplatnenia…
Realizovaný objekt je jednopodlažný. V centrálnej časti zvýšený svetlíkom. Ten slúži na lepšie presvetlenie a komfortnejšie odvetranie priestorov. Aj na zvýšenie priestorovej “vzdušnosti” centra reštauračnej časti. Nachádza sa tu tiež salónik s denným barom a veľký detský kútik. V strede dispozície našiel svoje miesto oheň v podobe veľkého krbu, spríjemňujúceho atmosféru v sychravých dňoch. V lete poteší vodný prvok v podobe jazierka, aj s rozľahlou vonkajšou terasou nad ním.
V úlohe hodnotiaceho architekta som mal pri návšteve reštaurácie Pinus príjemný pocit. Objekt, jeho forma i použité konštrukcie a materiály sú nielen zaujímavo navrhnuté, ale vo svojej elementárnosti a čistote priestory aj “dobre vyzerajú” a majú nesporný architektonický šarm.
Architekti zašli ďalej, ako je obvyklé pri podobných zadaniach. Vyvinuli nový konštrukčný systém. Je to však tiež iba nástroj. O kvalite výsledku rozhoduje primeranosť a cit pri jeho použití. Autorom sa to v tomto prípade podarilo. Minimálne v tom, že zo stavby je cítiť, že niekto dopredu rozmýšľal. Že konštrukcia, použité prvky a detaily sú primerané. Dobre premyslené, aj zvládnuté v realizácii. Že výsledok neurazí ani kultivovaného a zorientovaného návštevníka. A že aspoň takto by mal vyzerať “dobrý štandard” gastronomických objektov s ktorými sa môžeme stretnúť pri potulkách za turizmom a športom po Slovensku.
Použitý spôsob výstavby i architektúry by mohol byť jednou z možností, ako znížiť záťaž na krajinu.
Zdá sa mi, že reštaurácia Pinus by mohla byť príkladom dobrej architektúry, ktorá to má vo viacerých aspektoch nakročené správnym smerom.
Aj takto by mohli vyzerať štandardné stavby poskytujúce základný gastroservis pre (motorizovaného) pútnika cestujúceho po Slovensku. Lebo o kvalite architektúry spoločnosti nesvedčia iba výnimočné ikonické stavby. Ale aj úroveň “štandardných” úžitkových objektov.
Ak by toto mala byť úroveň nového štandardu, mohli by sme byť radi. Lebo je úplne porovnateľná so štandardom v “normálnom” (vyspelom) svete (aj s regionálnym autorským vkladom).
Podklady: Architekti.sk
Foto: Tomáš Manina