Liturgický priestor pre pontifikálnu omšu počas pastoračnej návštevy pápeža Františka v Šaštíne

In medias res

Priestor pre pontifikálnu omšu pápeža Františka v Šaštíne bol predmetom urbanisticko-architektonickej súťaže, ktorú vypísala v júli 2021 Bratislavská arcidiecéza. Na účasť vo vyzvanej súťaži oslovili organizátori 11 architektonických kolektívov. Bola to veľká výzva z viacerých dôvodov. Spolu s výnimočnou témou sa objavil v súťažných podmienkach aj mimoriadne krátky čas, v ktorom bolo treba zvládnuť návrh od urbanistickej koncepcie až po architektúru presbytéria a mobiliár. Na tvorivú prácu boli súťažiacim k dispozícii iba dva týždne, pretože termín návštevy pápeža Františka bol naplánovaný už na polovicu septembra. Odborná porota vybrala ako víťazný návrh štúdiu od autorského tímu: Michal Bogár, Mária Bogárová, Ema Ruhigová, Roman Ruhig. Do prípravy presbytéria vstúpili svojimi dielami na pozvanie architektov aj výtvarní umelci Dorota Sadovská, Martin Lettrich a Viktor Oravec.

Ideový a architektonický koncept

Úvodné diskusie nad súťažným zadaním a mapami územia sa zameriavali predovšetkým na ideové a krajinárske oporné body. Podstatným impulzom pre smerovanie celého uvažovania bola reflexia pápeža Františka, ktorá zaznela počas generálnej audiencie v Ríme 22.4.2020, kedy v homílii ku Dňu Zeme vyzval na  účasť „v starostlivosti o náš domov – záhradu i v chránení našich bratov“. Celková koncepcia liturgického priestoru aj objektu presbytéria sa v tomto kontexte formovala s cieľom vstúpiť do prírodnej a poľnohospodárskej krajiny takým spôsobom, aby všetky zásahy boli úplne reverzibilné a aby sa požité materiály a konštrukcie dali po skončení podujatia znova použiť. 

Z krajinárskeho hľadiska bol dôležitým momentom obraz baziliky v krajine a orientácia celého liturgického priestoru. Už v súťažnom návrhu vznikla myšlienka pootočiť celú situáciu  o niekoľko stupňov oproti pôvodne predpokladanej schéme, ktorá bola obsiahnutá v súťažných podmienkach. Hlavná os priestoru sa orientovala tak, aby účastníci slávnosti videli v pozadí presbytéria siluetu baziliky s barokovými vežami, ktoré sú súčasťou historickej veduty Šaštína.

Samotné presbytérium bolo navrhnuté ako vyvýšené miesto v krajine uložené na hlavnej osi liturgického priestoru. Objekt má vo svojej koncepcii dimenziu príležitostnej architektúry vloženej do prírodného kontextu, ktorý tvoria skupiny vzrastlých stromov a nižšej zelene. Transparentnosť objektu, jeho tektonika a svetlá farebnosť sú navrhnuté s cieľom podporiť celkovú slávnostnú atmosféru.

Tvarovanie hlavného priečelia objektu presbytéria je inšpirované symbolickým prepojením celebračného miesta s priestorom pre účastníkov pontifikálnej omše. Toto prepojenie sa odohráva cez hmotu sklonitej čelnej plochy. Vyvýšená úroveň presbytéria nevyjadruje významový, alebo symbolický rozdiel medzi účastníkmi slávnosti, ale má iba funkčný dôvod kvôli lepšej viditeľnosti na miesto slávenia eucharistie. Rôzne úrovne presbytéria a okolitého terénu nemajú navádzať dojem rozdeľovania, ale rozlišovania. Spojením týchto dvoch úrovní cez slonitú plochu je poukázané na jednotu v spoločenstve, do ktorého patria všetci veriaci spoločne so Svätým Otcom.

Čelná šikmá plocha súčasne je vytvorená v jednej rovine so schodiskom, po ktorom sa budú prinášať obetné dary. Nad úrovňou presbytéria - v strešnej rovine (atike) - bol použitý podobný motív skosenia hmoty, ktorý má zároveň funkciu oddialenia prípadného dažďa od hrany pódia. Môžeme tu pociťovať paralelu s architektúrou „gánku“ používaného v tradičnej architektúre na Slovensku, kde tento prvok tiež chránil nástupný priestor pred dažďom a zároveň upozorňoval na vstup do domu. Obidve sklonité plochy v priečelí tak upozorňujú na slávnostný akt sv. omše.

Ekologická dimenzia projektu

Konštrukčný systém presbytéria bol navrhnutý s cieľom, aby sa v rámci výstavby maximálne využili typové oceľové a hliníkové prvky, vrátane lešenárskych konštrukcií, ktoré sú v reálnom čase dostupné na území Slovenska. Veľká časť konštrukcií použitých na pódium a jeho zastrešenie, bola zapožičaná. S výnimkou tesárskych a stolárskych konštrukcií sa prakticky nevyrábali žiadne atypické prvky.

Príprava liturgického priestoru sa vnímala zo strany autorov hneď od začiatku ako ekologický projekt s cieľom byť maximálne úsporný a použité konštrukcie a materiály recyklovať. Ako príklad možno uviesť koberce položené v presbytériu, ktoré sa opäť využijú podľa potreby, napríklad v niektorom pastoračnom centre, v škole, alebo v administratívnych priestoroch. Takisto drevené prvky budú opätovne využité.

Súčasťou návrhu je samozrejme aj zázemie presbytéria, priestory sakristie a vedľajšia plocha, na ktorej bude vymedzené miesto pre hudobníkov a spevácky zbor. Všetky tieto konštrukcie (pódium, stany a pod.) budú zapožičané.

Konštrukčné riešenie

Hlavné pódium (presbytérium), ako aj vedľajšie pódium (pre zbor a orchester) je navrhnuté z dvoch konštrukčných systémov, ktoré navzájom spolupôsobia a vytvárajú jeden statický celok. Hlavná konštrukcia pozostáva z kovových stĺpov a nosníkov (ktoré sú bežne používané napríklad na prestrešenie pódií na festivaloch). Zároveň je konštrukcia po obvode doplnená stavebným lešením, ktoré v prípade presbytéria vytvára pomyselnú náruč v tvare U. Tento systém stužuje celú konštrukciu a ochraňuje ju.  Zakladanie je voči pôde neinvazívne a stabilita objektu je zabezpečená veľkými barelmi napustenými vodou, ktoré v päte zaťažujú celý nosný systém. Všetky nosné a stužujúce konštrukcie sú obalené ďalšou vrstvou membrány tzv. „air mesh“, ktorá bude prepúšťať difúzne slnečné svetlo, ale nie priame. Zároveň bude cez membránu v závislosti od svetelných podmienok a intenzity slnečných lúčov presvitať nosná konštrukcia, vďaka čomu bude priznávať jej podstatu a aj skutočnosť, že ide o architektúru príležitostnú. Šikmina v úrovni atiky je navrhnutá z atypických hliníkových trojuholníkových konštrukcií, ktoré môžu byť použité pri ďalších akciách aj menšieho rozsahu vďaka ich modulovosti. Ostatné atypické prvky sú navrhnuté z drevených hranolov a OSB dosiek, ktoré bude možné po odmontovaní použiť na inej stavbe v regióne, alebo prípadne aj v obciach na Morave postihnutých ničivým tornádom.

Presbytérium - umelecké diela a mobiliár 

Na hlavnej osi liturgického priestoru je umiestnený kríž. Jeho ramená sú vytvorené čiastočne z drevených trámov pochádzajúcich z Kostola sv. Jakuba v Moravskej Novej Vsi, ktorého konštrukcia bola výrazne narušená silnou búrkou sprevádzanou ničivým tornádom v júni 2021. Trámy z poškodeného chrámu symbolizujú našu spolupatričnosť s ľuďmi, ktorí prišli o svojich blízkych a o svoje domovy. Budeme spolu v myšlienkach a veríme, že následne aj v aktivitách, ktorými môžeme pomôcť našim blížnym zažívajúcim ťažké chvíle nielen na Morave, ale aj na iných miestach... Kríž s korpusom ukrižovaného Ježiša Krista je dielom sochára Martina Lettricha. Do priestoru presbytéria bolo vytvorené aj maliarske dielo zobrazujúce Svätého Jozefa, ktorého autorkou je Dorota Sadovská. Obe diela prezentované v blízkosti sochy milostivej piety zo šaštínskej baziliky, ktorá bude počas pontifikálnej omše takisto umiestnená v presbytériu, sú súčasnou umeleckou výpoveďou reflektujúcou motto pastoračnej návštevy: „S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom“. 

Liturgický priestor má po Druhom Vatikánskom koncile svoje dispozičné princípy, z ktorých vyplýva i rozmiestnenie jednotlivých prvkov v rámci presbytéria. Tieto prvky nesú v sebe okrem estetického a funkčného rozmeru aj posolstvo pre účastníkov pontifikálnej omše vypovedané cez výtvarnú skratku. V tomto zmysle je to predovšetkým tesárska a stolárska práca, ktorá v drevených prvkoch mobiliáru sprítomňuje aj svätého Jozefa a jeho povolanie. Menza, teda oltár pre slávenie Eucharistie a takisto ambona, sedes a ďalšie prvky sú navrhnuté z javora, z jedného z typických stromov rastúcich v našom regióne. Na tvorbe a realizácii uvedených elementov má svoj podiel aj sochár Viktor Oravec. V spolupráci s ním vznikli návrhy sklených a kovových detailov mobiliáru. Po šaštínskej pontifikálnej omši sa menza, ambona a sedes a ďalšie sedacie prvky prenesú do niektorého zo slovenských kostolov, kde budú ďalej slúžiť.

Ľudská mierka

Účasť v súťaži na liturgický priestor v rámci pastoračnej návštevy pápeža Františka v Šaštíne a pokračovanie celého projektu prinieslo dôležité pracovné stretnutia. Jednak je to príjemné opätovné prepojenie dvoch ateliérov BOGÁR architekti a ER ateliér, ktoré v nedávnom období spolupracovali aj na inom projekte, a takisto je to aj tvorivá diskusia s výtvarnými umelcami, ktorí prinášajú do projektu ďalšiu dimenziu.

Pápež František často venuje svoju pozornosť „ľuďom v druhej línii“, ktorých prirovnáva ku sv. Jozefovi a jeho poslaniu. Možno povedať, že my všetci spolu so stolármi, lešenármi, technikmi, kvetinármi, montážnikmi, výtvarníkmi..., sme v určitej sekundárnej línii, ale máme v nej svoje poslanie služby pre druhých.

Michal Bogár, Mária Bogárová, Ema Ruhigová, Roman Ruhig

Podklady: BOGÁR architekti a ER atelier