Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Malé juhomoravské mesto, ktoré je známe najmä kvôli vinohradníckej tradícii, pestovaniu marhúľ, či ľudovej kultúre, ožíva najmä v letných mesiacoch. Práve rozvoj turizmu bol potrebným impulzom, ktorý prispel k záchrane technickej pamiatky a nastavil model udržateľnej prevádzky. Zmena funkcie objektu si vyžiadala viacero zásadných zmien, napriek tomu však zostávajú pôvodná forma a detaily jasne čitateľné. Prispelo k tomu najmä odčlenenie technického zázemia stavby do samostatného, nízkeho objektu, na ktorého streche je vysadený marhuľový sad.
Stručná história objektu
Monumentálna baroková sýpka v centre juhomoravskej obce Velké Pavlovice bola postavená na konci 18. storočia, za vlády cisára Jozefa II., kedy patrila k miestnemu veľkostatku. Slúžila na zhromažďovanie spoločných zásob obilia pre roky neúrody. V neskorších rokoch sa pre stavbu takejto mierky len ťažko hľadalo využitie. Chátranie významnej technickej pamiatky urýchlil požiar koncom 90. rokov minulého storočia.
Budova je štvorpodlažná, prízemie je zaklenuté nízkou krížovou klenbou v dvojtrakte. Poschodia majú drevené trámové stropy, ktoré na úrovni druhého podlažia spočívajú na kamenných a murovaných stĺpoch. Na treťom podlaží stropy vynášajú strop mohutné vyrezávané stĺpy z dreva. Štvrté podlažie je podkrovné. Priestorový koncept bol pri rekonštrukcií zachovaný, otvorený trakt je rozdelený novými, vloženými konštrukciami.
Súčasná spoločenská funkcia hotela s reštauráciou a konferenčnou sálou je adekvátna rozmerom a polohe stavby, preto kladie na objekt nové technologické nároky.
Z dôvodu zachovania autenticity historickej stavby a minimálnych zásahov do pôvodných konštrukcií navrhli architekti samostatný objekt s technickým zázemím, ktorý je zapustený do terénu.
Vegetačná strecha nového objektu je využitá ako marhuľový sad. Areál je zo strany exteriéru vymedzený upravenými vonkajšími plochami s vysadenými platanmi, nízkou zeleňou a novou fontánou.
Zachované pôvodné stavebné prvky (kamenné ostenia okien, kamenné a drevené stĺpy, kovaná brána, drevené schodisko, spracovanie omietok, či veľkoplošná kamenná dlažba...) vykazujú značnú remeselnú kvalitu. "Výtvarný koncept interiéru stačilo jen vnímat a respektovat. Rozhodli jsme se novými prvky a povrchy nekonkurovat stávajícím, ale podpořit jejich vyznění současnými stavebními a technickými možnostmi," vysvetľujú architekti.
Prízemie budovy je v čo najväčšej miere otvorené, aby vynikla zrejmá veľkorysosť zaklenutého priestoru. Nachádza sa tu vstupná hala, reštaurácia so zázemím, dve konferenčné sály a potrebné zázemie. "Prosklené stěny s kovanými rámy a vestavba krbu, jež oddělují jednotlivé provozy, osvětlení, objekt recepce a baru, mobiliář, to vše je podřízeno pokračujícímu prostoru," dopĺňajú autori.
Na ďalších poschodiach je štyridsaťdva hotelových izieb rôznych kategórií. Skladbu dopĺňajú štyri apartmány, klubový salónik a kancelária správy prevádzky. Priestranné hotelové izby majú drevené podlahy, robustné drevené dvere a masívny vstavaný nábytok. Rozmer okenných výplní umožnil zachovať pôvodné kamenné ostenia. "Jsou však zvětšena proskleným parapetem ve venkovním líci stěny. Z interiéru tak vzniká dojem arkýře, vně sklo se sítotiskem splývá s fasádou. Koupelny jsou ve světlém nebo tmavém velkoplošném obkladu," dodávajú architekti.
Mesto sa nachádza v aktívnej folklórnej oblasti, stále v nej žijú remeselníci a výrobcovia krojov používajúci tradičné postupy. Batikované modré obrazy majú voľnú predlohu v zástere, ktorá je súčasťou ženského kroja. Tradičné výšivky a potlače na textile budú postupne dopĺňať interiér o bohatstvo lokálnej kultúry.
Schodiská, chodby, dvere, prevedenie výťahu a posuvných požiarnych dverí svojím charakterom a atmosférou odkazujú na pôvodnú funkciu stavby. Väčšina prvkov bola navrhnutá a vyrobená ako atyp firmami v okolí.
Podklady: EA architekti