Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
Dielo priblíži iniciátor Mgr. art. Martin Mjartan:
Projekt vznikol na základe spolupráce firmy Redox a Fakulty Architektúry STU v Bratislave. Téma s názvom "Čistý či špinavý?" vychádza zo zamerania firmy, ktorá sa stará o komunálnu techniku a servis smetiarskych áut z celého Slovenska. K špine a odpadu má teda veľmi blízko. Rovnako blízko však má aj k environmentálnym témam či ku kultúre. Aj preto sme spoločne vymysleli workshop trvajúci päť pracovných dní, počas ktorých sme v lučeneckom sídle firmy so študentmi vytvárali dielo z vyradených častí komunálnej techniky.
Materiálový výstup vznikal postupne. Na začiatku sme nemali vôbec predstavu, chceli sme sa totiž inšpirovať odpadom, ktorý bol k dispozícii a tak sa aj stalo.
Počas prvého dňa sme roztriedili rôzne kusy, začali sme skladať kompozíciu a idea cibuľovitej rastliny bola na svete. Vzniknutý objekt zobrazuje špinu, chaos. Spodná časť "cibuľe", potrebuje byť zasadená v zemi aby mohla rásť, vyháňať čisté lístky a púčiky. Symbolicky sme chceli vyjadriť cestu životom, ktorá je tiež niekedy špinavá, chaotická, no vďaka nej človek rastie a dokáže potom "rozkvitnúť", alebo dosiahnuť vytúžený cieľ.
Podstavec diela nesie moto: "Možno stačí zmeniť uhol pohľadu na odpad..."
Myslíme si, že práve uhol pohľadu môže byť kľúčový. Odpad má totižto oveľa väčšiu hodnotu, stačí k nemu pristupovať kreatívnejšie.
O realizácii sa s Martinom Mjartanom (MM) rozprával Jakub Moravčík (JM)
JM: Dizajn a voľná umelecká tvorba - dve rozdielne veci napriek tomu však majú mnoho spoločného.Čo priniesla študentom takáto skúsenosť?
MM: Dizajnér by mal vedieť, keď niečo navrhuje, či je to vôbec realizovateľné, znalosť materiálov a technológií je v tomto odbore kľúčová. Edukačným zámerom projektu bolo poskytnúť študentom možnosť pracovať s materiálom a rôznymi nástrojmi. Každý si vyskúšal elektródové zváranie, brúsenie s uhlovou brúskou, rezanie plazmou, rezanie acetylénovým plameňom atď.
JM: Ako sú na tom študenti dizajnu s remeselnými zručnosťami? Navrhovať je jedna vec, realizovať predsa len iná.
MM: Ak mám byť úprimný, tak v minulosti na tom boli študenti lepšie, nebolo tak veľa digitálnej technológie a modely bolo treba robiť prevažne ručne. Podobné je to s kresbou. Neradi by sme v tomto "trende" pokračovali a preto sa snažím zameriavať pozornosť svoju a aj študentov na manuálne práce. Nehovorí sa zo srandy, že remeslo má zlaté dno. Myslím si, že ideálne je striedať v zdravej miere manuálnu a mentálnu činnosť. Človek potom rastie do viacerých smerov a predchádza tiež mentálnemu preťaženiu, ktoré prichádza s dlhodobým "klikaním", ktoré je nám všetkým známe, či už sú to výkresy alebo vizualizácie... Ako vravíte, realizácia je vec iná. Čím lepšie poznáte materiál a technológie, tým lepšie viete aj komunikovať výrobu vášho návrhu.
JM: Vráti sa plastika po “obehnutí” slovenských miest opäť pred bratislavskú Fakultu architektúry? V súčasnej polohe vyznieva takmer ako site specific inštalácia.
MM: Na túto tému padlo niekoľko návrhov, no ešte uvidíme, kde bude jej finálne miesto. Snáď tam, kde inšpiruje čo najviac pozorovateľov:)
JM: Plánujete niečo podobné aj do budúcnosti?
MM: Veríme, že budeme pokračovať v spolupráci s firmou Redox s.r.o. Ak sa podarí workshop zrealizovať aj o rok, radi by sme sa zamerali na tému "up-cyklingu" a použili vyradené diely na vytvorenie produktov do interiéru či exteriéru... to sú predbežné idee, no ešte uvidíme, čo vymyslíme:)
Názov diela je: "Bulbos" (lat. cibuľovitá časť rastliny)
Autorom diela je Mgr. art. Martin Mjartan a jeho tím študentov dizajnu - Natália Jurčíková, Matúš Kurdel a Matej Čička.
Dielo je momentálne vystavené na Fakulte Architektúry v Bratislave a ďalej poputuje po Slovenských mestách.
Podklady: Mgr. art. Martin Mjartan