Zatiaľ najľahšie a najtenšie solárne články

Použitie takýchto tenkých a ľahkých solárnych článkov je široké. Dali by sa umiestniť takmer kdekoľvek – od inteligentného oblečenia až po balóny naplnené héliom. Práve všestrannosť použitia robí experiment zaujímavým, hoci zatiaľ ide len o koncept. Ako substrát a ochranná vrstva bol použitýl pružný polymér s názvom parylén . Naň sa umiestnil organický materiál DBP (dibutylftalát) ako vrstvu absorbujúca svetlo.

Výroba takýchto solárnych článkov prebieha vo vákuovej komore pri izbovej teplote, bez použitia rozpúšťadiel čalebo chemikálií. Pomocou technológie "vapour deposition", pri ktorej sa pomocou tepla, tlaku a chemických reakcií vytvára veľmi tenký povlak určitého materiálu, sa vytvára v jednom kroku substrát aj solárny článok.

Ultratenké a pružné články majú hrúbku len jednej tisíciny hrúbky bežných solárnych článkov na báze skla. Pritom však môžu premieňať slnečné žiarenie na elektrickú energiu rovnako efektívne, čo je mimoriadne zaujímavé.

Solárne články možno aplikovať na akýkoľvek iný materiál. Vedci umiestnili napríklad funkčný článok na mydlovú bublinu bez toho, aby praskla. Uplatnenie je výhodné tam, kde je dôležitá hmotnosť. Napríklad vo vesmíre alebo na vysokých horách. Začatie hromadnej výroby si vyžaduje ešte ďalší výskum.

Celá štúdia bola publikovaná v Organic Electronics  .

Zdroj: Pcrevue a Sciencealert.