Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Dnes
SINGULARCH: GAFPA (BE) | svobodová blaha (CZ)
FAD STU – Kotolňa, Námestie slobody, 19Bratislava
21.11.2024 až 21.11.2024
Zajtra
Čoskoro
Viessmann
Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Internorm
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Wienerberger s.r.o.
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Saint-Gobain
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Profirol s.r.o
Prielohy 1012/1C
Žilina
PREFA Slovensko s. r. o.
Štúrova 136B
Nitra
This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
MIT vidí budúcnosť solárnej energetiky ružovo
"Zelené" zdroje energie ako sú solárne alebo veterné elekrtárne sú nestabilné a rizikové pre rozvodné energetické sústavy. Nemajú vždy iba pozitívny imidž. Prispieva k tomu aj dotovaný výkup takejto produkcie, čo zvyšuje konečnú cenu elektriky pre spotrebiteľov. Ako je to naozaj?
Isté je však aj to, že časť tejto nevôle je umelo živená výrobcami elektriny z tradičných zdrojov, teda z tepelných elektrární na fosílne palivá a z jadra. Rentabilita dnešných solárnych elektrární je totiž podstatne vyššia, než bola ešte pred niekoľkými rokmi a stále sa zlepšuje.
Vývoj ceny fotovoltaických panelov v USA od roku 2008. Náklady na 1Wpn klesli na 1/8. Zdroj: MIT
To umožňuje dosiahnuť vyrovnanú cenu s klasickou produkciou (tzv. sieťovú paritu) aj v miernych klimatických pásmach a v krajinách, kde cena elektriny z tradičných zdrojov nie je veľmi vysoká.
Rôzne typy technológie FV panelov dostupné na dnešných trhoch. Zdroj: MIT
Na perspektívnosť solárnej energetiky nakoniec najnovšie poukázal aj šéf Tesla Motors, keď predstavil záložné batérie pre firmy aj domácnosti. Čosi sa naozaj deje.
Ale Elon Musk a Angela Merkel nie sú jediní, čo veria solárnej energetike. Nová interdisciplinárna štúdia MIT The Future of Solar Energy naznačuje, že solárna energetika má obrovský potenciál.
Rozsiahla 356 stranová správa tvrdí, že fotovoltaické technológie budú schopné dodávať do roku 2050 elektrinu s výkonom rádu terawattov. Pre poriadok uveďme, že 1TW = 103 GW = 106 MW.
Blok jadrovej elektrárne VVER440, aké sú nasadené napr. v Mochovciach má výkon 440 MW a momentálne najväčšia solárna elektráreň má výkon 550 MW.
Vývoj technológií FV buniek z hľadiska účinnosti. V poslednom období prekonali magickú hranicu 20% lacné Perovskite články (oranžovo-žlté krúžky) a CdTe články (zeleno-žlté krúžky). Zdroj: MIT
Klesajúca cena na 1Wp výkonu je pre spotrebiteľov rovnako zaujímavá, ako zvyšujúca sa účinnosť. Oboje pritom prebieha súčasne. Vyššia účinnosť umožňuje zmenšiť potrebnú plochu panelov napr. na rodinných domoch, alebo pri rovnakej ploche pokryť väčšiu časť energetickej spotreby. V kombinácii s batériami, aké predstavila Tesla Motors je potom možné väčšiu časť energie uložiť do rezervy na noc, alebo pre prípad výpadku verejnej siete. Záložné batérie sú však samostatnou kapitolou obnoviteľných zdrojov energie.
Podľa štúdie MIT však nie sú limitujúcim faktorom budúceho rozvoja solárnej energetiky technológie a účinnosť panelov. Sú ním investície do energetiky a tie sú veľmi úzko spojené s politikou – obchodnou, aj vládnou. Ak sme dnes svedkami ako „sa trhy s ropou zľaknú“ konfliktu, alebo hrozby v citlivých oblastiach sveta a jej cena razom vystrelí hore, čosi podobného hrozí aj na trhu so solárnymi technológiami.
Ak môže byť cena ropy, prípadne sankcie na obchodovanie s ňou nástrojom nátlaku na nepohodlné štáty (Rusko, Irán, Venezuela), čosi podobné hrozí aj pri obchodovaní s lacnými solárnymi panelmi.
Zhodou okolností majú najväčší energetický potenciál slnka práve najchudobnejšie krajiny okolo rovníka a v subtropických oblastiach (výnimkou je Austrália) a tie môžu najviac vyťažiť z lacných FV technológií. Dúfajme, že konkurencia na trhoch je dostatočná, aby k takémuto neetickému obmedzovaniu obchodu nedošlo.