Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2016 vyhlásenie výsledkov

Ministerstvo kultúry SR odmenilo cenou Fénix za obnovu alebo reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok štyroch vlastníkov týchto objektov a udelilo štyri čestné uznania odborníkom z oblasti obnovy a záchrany pamiatkového fondu za príkladnú spoluprácu na obnove alebo reštaurovaní národných kultúrnych pamiatok.

Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka vyhlasuje Ministerstvo kultúry SR, SPP a Nadácia SPP. Jej poslaním je podporovať zodpovedný prístup vlastníkov národných kultúrnych pamiatok  a predstaviteľov miest a obcí k ochrane kultúrneho dedičstva Slovenska. Prihlásené projekty hodnotí odborná porota zložená zo zástupcov ministerstva kultúry; Pamiatkového úradu SR; SPP; Nadácie SPP; spoločného nominanta Nadácie SPP a SPP; Fakulty architektúry STU; Komory architektov; Komory reštaurátorov a Združenia historických miest a obcí SR. Súčasťou hodnotenia nominovaných pamiatok je aj osobná obhliadka. Partnerom súťaže je Združenie historických miest a obcí SR.

Cenu Kultúrna pamiatka roka symbolizuje bronzová socha bájneho vtáka Fénixa a spolu s ňou dostáva každý víťaz od partnera súťaže Nadácie SPP finančnú odmenu vo výške 8300 eur.

Titulom Kultúrna pamiatka roka 2016 sa môže pýšiť obec Nitrianska Blatnica za komplexnú stavebnú obnovu a reštaurovanie Rotundy sv. Juraja, Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku za komplexnú stavebnú obnovu a reštaurovanie objektu Starej synagógy v Bardejove. Socha bájneho Fénixa z dielne sochára Stanislava Mikuša patrí aj Miroslavovi Trnkovi za komplexnú stavebnú obnovu a reštaurovanie meštianskeho domu na Trojičnom námestí 5 v Trnave a  Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku za reštaurovanie hlavného oltára v evanjelickom kostole v Roštári.

Predstavujeme ocenené pamiatky:

Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici
Autor ideového zámeru, realizátor: Jozef Dorica, akademický maliar, reštaurátor
Vlastník: Obec Nitrianska Blatnica

Rotunda sv. Juraja sa nachádza v lesoch nad obcou Nitrianska Blatnica. Je jediným svedkom dávneho neznámeho osídlenia, ktoré podľa výsledkov archeologického výskumu, vzniklo začiatkom deviateho storočia a zaniklo v priebehu trinásteho storočia. Komplexné reštaurovanie rotundy s novými architektonickými a  maliarskymi objavmi a výsledkami výskumu C14 zaradilo Rotundu sv. Juraja medzi naše najvýznamnejšie stavebné pamiatky. Výskum datovania vzoriek malty a uhlíkov stanovil odhadnutý vek vzoriek na 850±40 rokov. Jej vznik dnes datujeme okolo polovice deviateho storočia do obdobia Veľkej Moravy. Na dnešnom stupni poznania môžeme vysloviť názor, že Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici s veľkým rozsahom zachovaného pôvodného muriva je najstaršou stojacou rotundou nielen na území Slovenska, ale aj v rámci širšieho stredoeurópskeho priestoru.

Spôsob reštaurovania a koncepcia výtvarného riešenia doplnkov, bez nánosov nových romantizujúcich prvkov, zdôrazňuje historický význam, jedinečnosť a monumentalitu pamiatky. Rotunda sv. Juraja získala reštaurovaním unikátnu hodnotu dejinného a kultúrno-historického významu, ktorý ju radí medzi naše najvzácnejšie sakrálne národné kultúrne pamiatky.

Objekt prístavby pustovne, pôvodne z konca šestnásteho až začiatku sedemnásteho storočia, je jedinou zachovanou pamiatkou tohto druhu na Slovensku. V jej interiéri vznikla malá expozícia. Slúži pre návštevníkov rotundy na priblíženie obrazu života pustovníka pri rotunde na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia.

Stará synagóga v Bardejove (Dielo sme bližšie predstavili tu.)
Autor projektu: Dr. Ing. arch. Ján Krcho PhD.
Vlastník: Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR

Stará synagóga v Bardejove je jednou z najstarších zachovaných synagóg na Slovensku a je výnimočná ucelenou hmotou urbanistického bloku židovského suburbia. Synagóga je haličského typu s centrálnou bímou, stojacou v hlavnej sále synagógy medzi štyrmi stĺpami, ktoré nesú deväť klenieb. V jej blízkosti je Dom zhromaždenia - Beth hamidraš a Rituálne kúpele – Mikve s technologickým zázemím (kotolňa, expanzná veža). Tento blok je doplnený o zaniknutú budovu rituálneho bitúnka, ktorý bol rekonštruovaný. Nachádzajú sa tu toalety a sociálne zázemie.

Stará synagóga bola postavená začiatkom devätnásteho storočia a je najstaršou stavbou areálu Židovského suburbia. Výnimočná je aj svojím príbehom, pretože ju stavali v dlhom čase až dvoch generácií. Zdobili ju postupne a s láskou. Po vyvraždení židovskej komunity bola zhabaná a jej noví majitelia ju nedôstojne užívali ako sklad chemických hnojív. Jej existencia smerovala k zániku. Objekt bol zavlhnutý a staticky narušený. Postupne sa rozpadával.

Teraz vstal z popola. Cieľom rekonštrukcie a reštaurovania bolo sprístupniť synagógu v pôvodnej myšlienke synagóg ako Dom stretávania. Má nám pomáhať v komunikácii rôznosti kultúr, názorov a tradícií. Zároveň reprezentuje židovské kultúrne dedičstvo a príbeh miestnej komunity. Prioritou bolo zachovať sviežosť v prezentovaní reštaurovanej synagógy ako celku, aby sa jednotlivé časti výtvarnej výzdoby navzájom dopĺňali a podporovali architektúru chrámu. Synagóga, v ktorej každý pokojne cíti svoj rozmer, aj keď ozdobou chrámu a jeho priestoru je s láskou človek. Toto bol hlavný cieľ reštaurovania. Stará synagóga v Bardejove je znovu chrám, poľsky nábožňa, božňa a v Bardejove jej roky hovoria dôverne bužňa. Stará synagóga v Bardejove je dôstojný reprezentant svetového dedičstva na Slovensku.

Meštiansky dom na Trojičnom námestí č.5 v Trnave (Dielo sme bližšie predstavili tu.)
Spracovateľ projektu obnovy: ateliér Vallo & Sadovsky architects, ateliér a:rch rudohradsky chaban (návrh interiéru kaviarne)
Vlastník: Ing. Miroslav Trnka/ Trnka Investments 

Národná kultúrna pamiatka - meštiansky dom na Trojičnom námestí č.5 v Trnave, nachádzajúci sa na jednom z najdôležitejších priestorov stredovekého jadra mesta, na hlavnom námestí, v centre mestskej pamiatkovej rezervácie, je renesančný trojkrídlový, dvojpodlažný objekt, so stredovekým jadrom identifikovaným v prednej časti pivníc, pod uličným krídlom. Meštiansky dom prešiel menšími barokovými úpravami a klasicistickou prestavbou, ktorá sa odzrkadlila predovšetkým na priečelí do námestia. Objekt bol poslednýkrát koncepčne upravovaný začiatkom dvadsiateho storočia, v dvadsiatych rokoch v štýle art deco. Táto prestavba pomerne rozsiahlo poznamenala uličné krídlo, predovšetkým jeho poschodie a zastrešenie, pričom čiastočne zmenila aj priečelie, ale spôsobom, ktorý jej dovtedajší klasicistický výraz skôr znehodnotil. Najmä zrušenie reprezentačne stvárneného renesančného prejazdového portálu a jeho nahradenie jednoduchým vstupom do priechodu, zaberajúceho len časť plochy pôvodného prejazdu, po jeho utilitárnom rozdelení, možno pokladať za riešenie, ktoré znížilo pamiatkové hodnoty objektu. Oproti tomu nové riešenie hlavného schodiska na poschodie, spolu so súborom rezbársky dekorovaných dverí poschodia v štýle art deco má svoju nespornú kvalitu.

Po spomínanej poslednej koncepčnej úprave z medzivojnového obdobia, bol objekt po znárodnení v druhej polovici dvadsiateho storočia nedostatočne udržiavaný. Boli vykonávané len jeho utilitárne úpravy súvisiace s obchodnými prevádzkami na prízemí uličného krídla a vo dvorových fasádach boli nekoncepčne prebudované takmer všetky otvory, do ktorých boli vsadené neslohové výplne, takže slohový výraz dvorových fasád bol výrazne narušený. V roku 1988 bola v súvislosti s obnovou námestia vykonaná celková úprava priečelia objektu, pri ktorej bol opätovne prebudovaný parter. Pri tejto novodobej úprave fasády boli použité nevhodné materiály a jestvujúce fasádne prvky neboli odborne ošetrené, ale prekryté nepriedušným nástrekom. Zároveň bol však pri úprave hlavnej fasády zistený významný nález - bola odhalená pravá stojka renesančného kamenného prejazdového portálu, ktorá bola následne ponechaná v odhalenom stave. Aj v ďalšom období objekt len chátral a okrem obchodných prevádzok na prízemí uličného krídla bol od začiatku dvadsiateho prvého storočia už nevyužívaný.

Pri odpredaji objektu ako prebytočného majetku mesta súčasnému majiteľovi bol meštiansky dom teda už v značne nevyhovujúcom stavebno-technickom stave, aj s vážnym statickým narušením dvorovej časti, hroziacim havarijnou situáciou. Pre záchranu pamiatky bol preto už najvyšší čas začať s komplexnou pamiatkovou obnovou, ktorej predchádzal pamiatkový architektonicko-historický a umelecko-historický výskum s návrhom obnovy pamiatky. Návrh pamiatkovej obnovy bol odborným podkladom, ktorý bol rešpektovaný pri spracovávaní projektu obnovy, do ktorej boli zahrnuté významné nálezy pamiatkového výskumu, zachovávanie a prezentácia jestvujúcich slohových prvkov, konštrukcií a detailov, ako aj odstránenie nevhodných novodobých utilitárnych zásahov narúšajúcich výraz pamiatky. Obnova započatá po schválení projektovej dokumentácie Krajským pamiatkovým úradom Trnava a vydaní stavebného povolenia, bola vykonávaná v súlade s podmienkami stanovenými krajským pamiatkovým úradom a podľa metodických pokynov z kontrolných dní v priebehu obnovy, v prípade zistení nových skutočností pamiatkového charakteru.

Oltár Kostola Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v obci Roštár
Realizácia: Oblastný reštaurátorský ateliér Bratislava
Vlastník: Mgr. František Lompart, Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Roštár

Zreštaurovaním neskorobarokového oltára kostola v Roštári z prvej polovice osemnásteho storočia, z roku 1724, boli pamiatke prinavrátené jej vysoké umelecké a estetické hodnoty v maximálne možnej miere. Na reštaurátorskej realizácii sa podieľal odborný tím z Oblastného reštaurátorského ateliéru Bratislava pod vedením zodpovednej reštaurátorky Alexandry Šulíkovej v časovom období 2012 - 2016.

Hlavný oltár sa zachoval pred reštaurovaním v havarijnom technickom stave. Reprezentačná oltárna architektúra spolu s kazateľnicou tvorí súčasť intaktne zachovaného mobiliáru, ktorý vznikol na objednávku v rovnakej gemerskej rezbárskej dielni. Roštárska oltárna architektúra spolu s kazateľnicou patrí medzi jedinečné sakrálne oltárne architektúry v rámci gemerského okruhu. Svojou bohatou zlátenou rezbárskou a sochárskou výzdobou má veľmi blízku analógiu v ochtinskom a rejdovskom príklade. Jedinečnosť roštárskeho mobiliáru spočíva vo využívaní a uplatňovaní širokej škály dekoratívnej rezbárskej a sochárskej výzdoby s motívmi akantových listov, volút, roziet, rastlinných motív, vinnej révy, mušlí, dekoratívnych stĺpov ap.

Sochárska práca vypracovaná v zľudovenom baroku je dielom miestneho majstra gemerského okruhu. Autorom tabuľovej maľby je levočský majster Gottlieb Krammer z roku 1724, ktorú ju datoval a signoval v dolnej časti.

Vzhľadom na to, že oltár je súčasťou sakrálneho aktívneho kultívneho objektu bola zvolená komplexná rekonštrukcia originálu tak hmotnej podstaty ako i polychrómie. Cieľom reštaurátorského zásahu bola záchrana hmotnej podstaty a polychrómie v plnom rozsahu a tomuto cieľu bola prispôsobená aj metodika a technológia reštaurátorských postupov.

Vyhodnotením sondážneho prieskumu a výsledkami chemicko fyzikálnej analýzy bolo zistené, že drevná hmota a polychrómia oltára so sochárskou a maliarskou výzdobou sa zachovala v havarijnom a vo veľmi zlom technickom stave. Aktívny červotoč napadol drevnú hmotu tak tabuľových malieb ako i sochárskej výzdoby, ktorá sa rozpadávala už pri dotyku a manipulácii. Drevná hmota oltárnej architektúry a sochárskej výzdoby bola výrazne oslabená drevokazným hmyzom, ktorý zanechal na hmotnej podstate množstvo výletových otvorov a mnoho oslabených partií dreviny. Preto sa osobitná pozornosť venovala stolárskym a rezbárskym prácam a zvlášť rezbárskym rekonštrukciám. Rekonštrukcie boli riešené podľa zachovaných analógií a originálov. Zvlášť sa pozornosť upriamila na konštrukčné spevnenie nadstavca oltára, na vyhotovenie drevených výstuži zo zadnej strany bočných dekoratívnych ušníc, ktoré boli v chýbajúcich partiách rekonštruované podľa blízkych analógií. Na sochárskej výzdobe sôch adorujúcich anjelov a Ukrižovaného boli realizované rekonštrukčné detaily článkov prstov rúk a drapérie rúšky. V havarijnom technickom stave zostali zachované aj oltárne obrazy - tabuľové maľby s vypadanou polychrómiou. Vzhľadom na to, že sa pôvodná maľba nezachovala komplexne bola sekundárne v úbytkoch doplnená podkladovými tmelmi s lokálnymi retušami.

Oltárna architektúra bola premaľovaná viacerými celoplošnými premaľbami olejových vrstiev, s pod ktorých bola odhalená pôrodná farebnosť v čiernej v kombinácii sivej iluzívnej mramoráže a so striebrením a zlátením. Sochárska a maliarska výzdoba zostala po odstránení sekundárnych vrstiev vo svojej pôvodnej farebnosti, ktorá sa zachovala relatívne v celistvom stave.

Cieľom reštaurátorského zásahu bolo prinavrátiť pamiatke, po odstránení všetkých nevhodných sekundárnych úprav z minulosti ich pôvodné vysoké umelecké a estetické kvality v maximálnej miere. Znehodnotená pôvodná farebná úprava architektúry, sochárskej výzdoby, ako maliarskej výzdoby bola po celkovom očistení scelená a zjednotená tmelením a kriedovaním. Následne bola maľba reštaurátorskou interpretáciou scelená nápodobivou a rekonštrukčnou retušou.

Čestné uznanie v súťaži získal Vladimír Majtán za osobnú iniciatívu a vysoko odborne podloženú metodickú spoluprácu v náročnom prostredí realizácie komplexnej obnovy a reštaurovania Rosenfeldovho paláca v Žiline, akademický sochár Pavol Čambál za osobné nasadenie v rámci komplexnej obnovy a reštaurovania tohto objektu a Dušan Voštenák za spracovanie architektonického riešenia komplexnej obnovy žilinského Rosenfeldovho paláca. 

Čestné uznanie získalo aj mesto Nová Baňa za trpezlivosť, úctivý prístup a rešpekt voči kultúrnym a historickým hodnotám v záujme úspešného ukončenia realizácie obnovy a reštaurovania súsošia sv. Trojice.

Do súťaže, ktorej poslaním je podporovať zodpovedný prístup vlastníkov národných kultúrnych pamiatok a predstaviteľov miest a obcí k ochrane kultúrneho dedičstva Slovenska, sa v tomto roku prihlásilo 13 projektov. Odborná porota z nich do ďalšieho hodnotenia nominovala 10 historických objektov. Cenu Kultúrna pamiatka roka symbolizuje bronzová socha bájneho Fénixa a spolu s ňou dostal každý víťaz finančnú odmenu vo výške 8300 EUR od partnera súťaže Nadácie SPP 

Popri hlavnej súťaži vyhlásilo SPP spolu s Nadáciou SPP – dlhodobým partnerom dotačného programu Obnovme si svoj dom aj štvrtý ročník súťaže Najkrajšia obnovená pamiatka. O víťazovi rozhodlo hlasovanie širokej verejnosti na facebookovej stránke SPP. Sošku „LIKE“ a titul Najkrajšia obnovená pamiatka roka 2016 získala Rímskokatolícka cirkev, farnosť Bystré za komplexnú obnovu a reštaurovanie sochárskej výzdoby oltára Korunovania Panny Márie z rímskokatolíckeho kostola sv. Urbana v obci Bystré.