Szilárd Cseke: Pád z krajnice

„Keďže sme súčasťou celku, musíme nájsť zmysel nielen v našich zložitých osobných vzťahoch, ale aj vo vzťahoch v globálnom kontexte.“

Gerhard Johann Lischka

Szilárd Cseke vytvoril v priestore Kunsthalle LAB priestorovo štedrú a zrelú inštaláciu s názvom Pád z krajnice, ktorá je bohatá na množstvo alúzií. Site specific dielo tvorí veľký kinetický model, ktorý kladie mnoho aktuálne rezonujúcich otázok, pričom zároveň funguje aj ako kritický model pre diskusiu a intervenciu.

Cieľom autora bolo vytvoriť komplexný systém – prostredie, v ktorom sa ustavične niečo deje: biele ping-pongové loptičky neprestajne uháňajú po brikolážovom chodníku, poháňané ventilátormi a turbínami. Cestu im kríži množstvo prekážok a nástrah. Loptičky sú z času na čas presmerované z trasy do strmo stúpajúcich transparentných, ba dokonca aj nepriehľadných rúr, pričom niektoré z nich vypadnú a zídu tak zo svojej cesty. Iné loptičky však naberú vysokú rýchlosť a vletia rovno do presklených stien výstavného priestoru, od ktorých sa odrazia a dopadnú nazad na vytýčenú trajektóriu.

Štyri polykarbonátové dosky, ktoré slúžia ako steny, fungujú ako zátarasy pre poskakujúce loptičky, vďaka ktorým nespadnú na zem. Zároveň pokračuje ich cesta po chodníku vystlanom zrkadlovou fóliou a osvetlenom LED trubicami: reflektory a drôtené sitá lámu svetlo a slúžia ako priechody a prekážky na trase loptičiek. „Premávka“ je veľmi intenzívna, pohyb a kĺzanie sú nepredvídateľné, pričom konštantne hrozí pád z trasy. Svoju rolu v procese zohráva aj šťastná náhoda založená na interakcii s návštevníkmi, ktorí môžu spadnuté loptičky zdvihnúť a vrátiť ich na trať – na diaľnice našich životov? Stúpame a padáme, odrážame sa a znovu nachádzame svoju cestu.

Inštaláciu v podobe akejsi makety dráhy, ktorá vypĺňa priestor galérie, možno chápať ako symbol života. Kontinuálny priebeh akcie a neustály pohyb pretrváva, keďže je cyklický. Za dunenia a vrnenia ventilátorov si návštevníci ako pozorovatelia uvedomia, že sa ako ľudia stávajú centrom diania, takmer bohorovnými aktérmi či prinajmenšom spoluúčastníkmi napomáhajúcimi akcii. Keď sa rozhodnú zasiahnuť do inštalácie a vrátiť loptičku naspäť na trať, aby mohla pokračovať na svojej nekonečnej ceste, vybavia sa im príbuzné zážitky či okamihy z vlastného života – v minulosti možno svojím gestom či rozhodnutím niekoho pomohli znova nasmerovať na správnu cestu prostredníctvom interakcie s danou osobou. Ako tvrdí Georg Simmel, „život je pohyb“. Dôležitou súčasťou neprestajného pohybu sú dobré skutky, ktoré zároveň tvoria významnú zložku celistvosti existencie.

Bratislavská výstava Szilárda Csekeho implikuje ľudský osud, životnú skúsenosť migrantov, vysťahovalcov či ľudí, čo čelili veľkým životným zvratom, keď prežívali okamihy plné eufórie či zúfalstva. Model cesty má preto spoločenský i osobný rozmer, podobne ako predchádzajúca autorova inštalácia Udržateľné identity(Sustainable Identities) na Bienále v Benátkach v maďarskom pavilóne (2015). Veľké biele gule sa kontinuálne pohybovali tam a späť v transparentných trubiciach, ktoré sa tiahli po celom výstavnom priestore, upriamujúc pozornosť na formovanie identity. Sústava trubíc nad hlavami návštevníkov rozdeľovala priestor na niekoľko častí. Cesty bolo možné vnímať ako trasy identít, ako skonštruované obrazy v pohybe.

Szilárd Cseke „stavia na špecifickej tradícii v kinetickom umení, ktorá využíva poetiku a dynamiku pohyblivých súčastí v mobilných environmentoch na podnietenie úvah o komplexných sociálnych, ekonomických či ekologických procesoch. (Fritz Emslander)

Už desiatky rokov tvoria umelci objekty, ktoré využívajú pohyb a prostredníctvom použitých materiálov a kritických názvov vyvolávajú v divákoch určité asociácie. Ako vysvetlil Cseke v jednom rozhovore, cieľom kinetického objektu Dobrý pastier(Good Shpeherd, 2013) bolo „vytvoriť kritický model súčasného sociálneho systému“. (Artguideeast, 2015/02/16)

Esej sociológa Dirka Baeckera s názvom Ďalšia spoločnosť (Next Society) z roku 2007 rozoberá súčasnú umeleckú teóriu i prax. Mnohí však - podľa všetkého - nevnímajú jeho umeleckú činnosť ako tvorbu umeleckých artefaktov. Umelecké dielo nie je cieľom tvorby, ale jej surovinou. V tomto ponímaní by teda Csekeho výstava v bratislavskom priestore Kunsthalle LAB nemohla byť statická ani nezávislá od konkrétneho priestoru, pretože je zároveň surovinou, ale aj akousi traťou plnou alúzií či abstraktným systémom.

„Csekeho inštalácia nám ponúka možnosť vytvoriť si priestor na rozjímanie, pričom nám zároveň pripomína, že každý z nás je vo svojej podstate cestovateľom.“ (Daniela Gottschlich)

Kurátorka: Kinga German