Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
Začiatok | 15.7.2021 18:00 |
Koniec | 5.9.2021 15:00 |
Miesto | Galéria NOVA |
Adresa | Baštová 2, Bratislava, Slovensko |
Druh podujatia | Výstava |
Kontakt | Galéria NOVA |
V Galérii Nova sa tvorba Martina Bu (*1976 †2021) neobjavuje po prvýkrát. Pred takmer desiatimi rokmi tu uviedol výsledky svojho doktorandského výskumu v Ateliéri art dizajnu VŠVU v Bratislave. V tejto špeciálke (absolvoval v nej tiež magisterské štúdium a pôsobil ako asistent), vedenej Františkom Burianom, ktorý už od konca 80. rokov 20. storočia zastával silne kritický a antipragmatický postoj k dizajnu, mal Martin možnosť nájsť mediálne otvorený, spoločensky citlivý/ aktívny a autorsky poctivý prístup k tvorbe. Tekutosť hraníc voľného a úžitkového, dizajnu a umenia bola pre neho takmer etickým princípom, fundamentom však nepochybne bola keramika. Tradičnú prácu s hlinou mal možnosť dôkladne spoznať na Strednej keramickej škole v Modre, vstup do súčasného keramického umenia a dizajnu mu sprostredkovalo štúdium v Ateliéri keramiky Ivice Vidrovej-Langerovej na VŠVU v Bratislave. Značný rozhľad, profesionálny i ľudský, mu priniesol viacročný študijný a pracovný pobyt v Izraeli – absorboval a cenil si tamojšiu kultúrnu i spoločenskú diverzitu, vnímal a navždy si zapamätal pocit trvalej úzkosti sprevádzajúci život na konfliktnom území.
Nová kolekcia Martina Bu je pokračovaním série objektov, ktoré realizoval vo svojom „recyklačnom laboratóriu” v rokoch 2012-2013. Základnú tézu – čím sú pre nás predmety, ktoré nás obklopujú – rozvíjal v dvoch vrstvách. V prvom komentári sledoval peripetie domáceho keramického priemyslu a z jeho neodvratne miznúceho a len sporadicky obnovovaného príbehu extrahoval, recykloval/ redizajnoval známe – banálne i výnimočné – figurálne motívy. Druhá línia jeho experimentov sa vzťahovala na koncept voľných zostáv – plastík alebo nádob – rámcovaných architektonickou bázou. Tu vychádzal z myšlienky domu ako miesta kumulujúceho stav bezpečia, stability, integrity i statusu, zdieľaného v stavbách privátnych i verejných, profánnych i sakrálnych. A tento pocit vedome i intuitívne relativizoval, narúšal, podkopával – kostol tak dostal „oporu” vo forme riadenej strely či bomby. Inú stavbu zasa pretkal žralokmi – na zuby prírodných síl totiž netreba zabúdať.