Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Začiatok | 15.7.2021 18:00 |
Koniec | 5.9.2021 15:00 |
Miesto | Galéria NOVA |
Adresa | Baštová 2, Bratislava, Slovensko |
Druh podujatia | Výstava |
Kontakt | Galéria NOVA |
V Galérii Nova sa tvorba Martina Bu (*1976 †2021) neobjavuje po prvýkrát. Pred takmer desiatimi rokmi tu uviedol výsledky svojho doktorandského výskumu v Ateliéri art dizajnu VŠVU v Bratislave. V tejto špeciálke (absolvoval v nej tiež magisterské štúdium a pôsobil ako asistent), vedenej Františkom Burianom, ktorý už od konca 80. rokov 20. storočia zastával silne kritický a antipragmatický postoj k dizajnu, mal Martin možnosť nájsť mediálne otvorený, spoločensky citlivý/ aktívny a autorsky poctivý prístup k tvorbe. Tekutosť hraníc voľného a úžitkového, dizajnu a umenia bola pre neho takmer etickým princípom, fundamentom však nepochybne bola keramika. Tradičnú prácu s hlinou mal možnosť dôkladne spoznať na Strednej keramickej škole v Modre, vstup do súčasného keramického umenia a dizajnu mu sprostredkovalo štúdium v Ateliéri keramiky Ivice Vidrovej-Langerovej na VŠVU v Bratislave. Značný rozhľad, profesionálny i ľudský, mu priniesol viacročný študijný a pracovný pobyt v Izraeli – absorboval a cenil si tamojšiu kultúrnu i spoločenskú diverzitu, vnímal a navždy si zapamätal pocit trvalej úzkosti sprevádzajúci život na konfliktnom území.
Nová kolekcia Martina Bu je pokračovaním série objektov, ktoré realizoval vo svojom „recyklačnom laboratóriu” v rokoch 2012-2013. Základnú tézu – čím sú pre nás predmety, ktoré nás obklopujú – rozvíjal v dvoch vrstvách. V prvom komentári sledoval peripetie domáceho keramického priemyslu a z jeho neodvratne miznúceho a len sporadicky obnovovaného príbehu extrahoval, recykloval/ redizajnoval známe – banálne i výnimočné – figurálne motívy. Druhá línia jeho experimentov sa vzťahovala na koncept voľných zostáv – plastík alebo nádob – rámcovaných architektonickou bázou. Tu vychádzal z myšlienky domu ako miesta kumulujúceho stav bezpečia, stability, integrity i statusu, zdieľaného v stavbách privátnych i verejných, profánnych i sakrálnych. A tento pocit vedome i intuitívne relativizoval, narúšal, podkopával – kostol tak dostal „oporu” vo forme riadenej strely či bomby. Inú stavbu zasa pretkal žralokmi – na zuby prírodných síl totiž netreba zabúdať.