Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Začiatok | 29.5.2015 17:00 |
Koniec | 2.8.2015 18:00 |
Miesto | Tatranská galéria Poprad |
Adresa | Hviezdoslavova 12, Poprad, Slovensko |
Druh podujatia | Výstava |
Kontakt | Anna Ondrušeková - kurátorka +421 917 843 187 tatragaleria@tatragaleria.sk |
Názov výstavy: Ján a Boris Kudlička: Priestor – krajina otca, javisko syna
Kurátorská koncepcia: Anna Ondrušeková
Miesto konania: Tatranská galéria Poprad, Hviezdoslavova 12
Hudobný hosť: Peter Machajdík
Vernisáž: 29. 5. 2015 o 17. 00
Termín výstavy: 29. 5. 2015 ˗ 2. 8. 2015
Tatranská galéria otvára výnimočný multimediálny projekt, špeciálne realizovaný pre priestor Elektrárne TG, venovaný niekoľkým žánrom umenia : výtvarné umenie, scénografia, hudba, divadlo, film, fotografia. Zjednocujúcimi osobnosťami tohto projektu sú umelci – otec a syn Ján a Boris Kudličkovci.
Profesor Ján Kudlička pochádza z Ružomberka, kde pôsobí dodnes. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, spočiatku v ateliéri všeobecnej prípravy u prof. Ladislava Čemického (1966 – 1968), neskôr v ateliéri figurálnej kompozície a krajiny u prof. Jána Želibského (1968 – 1972). Po štúdiu sa zameriava na pedagogickú činnosť v Ružomberku a vlastnú tvorbu v ateliéri v Liptovskom Mikuláši, kde spoznáva viacero významných osobností slovenského umeleckého života ˗ Ester Martinčekovú-Šimerovú, jej manžela fotografa Martina Martinčeka ale aj Ľudovíta Fullu. Jeho pracovný priestor nie je zameraný len na Slovensko a súčasťou jeho inšpirácií sú aj Česko, Kanada alebo Egypt. Profesúru ukončil v roku 2012 na Akadémii sztuk pieknych vo Varšave.
Emotívny účinok umelec dosiahol obrazovou kompozíciou elementárnych tvarov (bodov, perforovaných otvorov, línií a čiar) . Cykly tvorby: Z môjho herbára, Pamäť krajiny, Zrkadlo krajiny.) Vizuálne štruktúry spríbuzňuje s hudobnými štruktúrami, a tak vytvára svoje „Krajinopartitúry“, svet/priestor jeho perforovaných miniznakov základných geometrických tvarov, zoradených do prísnej, avšak esteticky účinnej kompozície.
Výnimočnými opusmi tvorby Jána Kudličku sú Madony a Piety, ktorých symbolika a emotívny účinok je zdôraznený práve autentickým tvaroslovím a rukopisom autora. Spoločným znakom obidvoch tém je typická jednoduchosť , strohosť, jemnosť a ladnosť tvarov, farieb, zdôrazňujúca čistotu a pokoru.
Okrem spomínaných obrazových cyklov tvorby sa na tejto výstave predstaví aj aktuálnymi fotografiami z roku 2015. Tie Ján Kudlička zhotovil pri poslednej návšteve New Yorku. Fotografoval výklady – novodobé portály do duše súčasného konzumného človeka. Výklady, ktoré odzrkadľujú lesk aj biedu našej súčasnosti. Fotozábery sú provokujúce a v tvorbe Jána Kudličku niečo úplne nové.
Boris Kudlička pochádza rovnako ako jeho otec z Ružomberka. Študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave na Katedre scénického a kostýmového výtvarníctva Divadelnej fakulty. Po škole začína spoluprácu s Teatr Wielki – Opera Narodowa vo Varšave. Spolupracuje s viacerými režisérmi – Mariuszom Trelińskim, Keithom Warnerom alebo Dalom Duisingom a inscenáciách pre svetové operné scény. Profesionálne sa venuje aj vytváraniu dekorácií do filmov alebo výstavnému designu. Po návrhu Poľského pavilónu pre Expo 2010 v Shanghai v spolupráci s WWAArchitects sa stáva o rok neskôr partnerom v tomto architektonickom štúdiu vo Varšave.
Hviezdy svetovej opery, najslávnejší sólisti i režiséri vyslovili scénografickým kreáciám Borisa Kudličku vysoké uznanie.
Účasť na svetovom Pražskom Quadriennále scénografickej tvorby v Prahe je snom a želaním každého scénografa. Boris Kudlička po získaní zlatej medaily na Pražskom Quadrienále v roku 2007 bol vymenovaný za generálneho komisára Pražského Quadrienále 2011, jeho umeleckému majstrovstvu sa tak nemohlo dostať vyššieho a objektívnejšieho ocenenia.
Výstava dvoch generácií autorov Jána a Borisa Kudličku, otca a syna, prezentuje ich pohľad na priestor prevedený dvoma rozdielnymi formami – maľbou a scénografiou. Jánovu poetickú sémantiku, meditatívny podtón a esenciálnu citlivosť krajiny dopĺňa Borisova veľkolepá jednoduchosť divadelných scén.