Honorárové súvislosti 2 (Spôsob určenia primeraného honoráru)

Honorár sa určuje rôznym spôsobom. Percentom z celkových nákladov stavby, časovým honorárom za čas strávený na návrhu a projektových prácach, prípadne inakšie, alebo kombináciou týchto metód.

Časový honorár je jednoduchá metóda. Nikdy však obe zmluvné strany nevedia dopredu, koľko to bude stáť a trvať. V priebehu času sa objavujú stále ďalšie nové skutočnosti a ďalšie nové práce na projekte. Odporučené výšky štandardných hodinových sadzieb nájdete tu.

Väčšina používaných a najrozšírenejších metodík určuje primeraný honorár ako určené percento z celkových nákladov stavby. Za túto čiastku je architekt povinný vykonať všetky dohodnuté úkony. Je to transparentné riešenie, s jednoznačným určením pravidiel a povinností bez inflačných, kurzových a iných nepredvídateľných vplyvov. Na druhý pohľad sa môže zdať, že architekt sa bude snažiť zvyšovať náklady stavby, aby si zvýšil odmenu. Tomu sa dá jednoducho predísť tým, že pred každou etapou prác sa fixne stanovia náklady stavby na základe objemových (plošných) ukazovateľov a príslušných dohodnutých cien (pomôckou môžu byť aj preukázateľné štatistické ukazovatele z obdobných, už zrealizovaných typologických druhov stavieb). Priebeh závislosti honoráru od kategórie stavby a jej veľkosti je znázornený tu. Online výpočet môžete urobiť tu.

Kombinácia metód sa používa najmä vtedy, ak rozsah niektorých etáp nie je dopredu zrejmý. Napríklad autorský dozor sa dá stanoviť aj ako pomerná  fixná suma, určená na základe veľkosti a náročnosti stavby. Tá istá tavba sa však môže stavať niekedy rok, niekedy desať rokov (a pri takejto neurčitosti je logickejšie výkony spojené s dozorovaním stanoviť časovým honorárom).  

Špecifickým spôsobom stanovovania honoráru  je česká Kalkulačka pro architekty a jejich klienty (nájdete ju tu). Zaujímavá kombinácia, kde sa po dosadení údajov o stavbe vypočíta predbežná časová náročnosť projektových fáz. Po dosadení priemernej hodinovej sadzby (konkrétneho architektonického ateliéru) dostaneme príslušný výpočet celkovej výšky honoráru. Je to  zaujímavé hybridné riešenie, ktoré nepracuje so skutočne stráveným časom na zákazke, ale stanovuje primeraný podiel z celkových nákladov na honorár - vypočítaný však nie priamo, ale cez určenie “predbežnej časovej náročnosti” a následným dosadením “hodinovej sadzby”. V princípe je to štandardný honorárový poriadok, modifikovateľný o  individuálnu hodinovú sadzbu ateliéru. 

Honorárové poriadky majú v medzinárodnom kontexte dlhú históriu. Najprepracovanejšiu metodiku majú Nemci. Ich HOAI (viac informácií tu) je medzinárodným etalónom. Systematická práca na honorárových poriadkoch v Nemecku prebieha už skoro celé storočie. Dá sa povedať, že aj drvivá väčšina iných objektivizovaných nástrojov na určenie primeraného honoráru vychádza z obdobných princípov, aké sú v HOAI. A najmä za ozaj dlhú dobu používania sa aj v praxi overila platnosť a praktickosť použitých nástrojov a najmä ich korelácia s realitou.

Žiaľ, mnohé zmenil nález Európskej komisie, ktorá zatiaľ postavila honorárové poriadky profesných komôr do polohy “trustových dohôd o cenách” (mimo nemeckého HOAI ktorý bol ošetrený v prístupových dohodách Nemeckej republiky do EU a schválený národným parlamentom). V súlade s európskou (a národnou) legislatívou však fungujú nezávislé metodiky (napríklad náš www.archinfo.sk). Tieto nástroje sú mimoriadne dôležité pre stanovenie referenčnej úrovne primeranej výšky honoráru. Bez takéhoto referenčného kritéria, založeného na objektívnych technických kritériách, sa nedá porovnávať primeranosť ponúk, ani plánovať predpokladané investičné prostriedky. 

Aj v našich zemepisných šírkach má tradícia honorárových poriadkov dlhú históriu (aj keď názvy boli rôzne). Československá republika už od svojho vzniku patrila medzi štáty, ktoré systematicky pracovali na pravidlách určených pre jednotivé hospodárske oblasti. Verbálne sú spomínané pravidlá pre určovanie cien aj v stavebníctve už od začiatku 20. rokov. Originál honorárových poriadkov z medzivojnového obdobia zatiaľ nemáme k dispozícii. Predpokladáme však, že sa neodlišovali od bežných európskych štandardov.

O mnohom môže napovedať zachovaný exemplár “Ustanovení o honorářích za práce architektonické”, ktoré vám môžeme dnes predstaviť aj za pričinenia Igora Krpelána, ktorý brožúrku zachránil. Tento honorárový poriadok verejne vydal ako nástroj pre verejnosť architekt Antonín J. Hofírek v Brněnské tiskárne v Brne v roku 1948.

Táto drobná brožúrka je však už plnohodnotným honorárovým poriadkom, úplne v zhode s poslaním, ktorému bola určená. Osobne som presvedčený, že ak by sme ho chceli uplatniť dnes, nič by nestratil zo svojej použiteľnosti. “Ustanovení o honorářích za práce architektonické” si môžete pozrieť na nasledujúcich skenoch:

Je logické, že primeraný honorár môžeme určiť rôznym spôsobom. Časovým alebo fixným (pomerným) výpočtom…, či kombináciou rôznych metód. 

Architekt aj investor ihneď na začiatku svojich jednaní potrebujú transparentný, verejne prístupný nástroj na jeho stanovenie. Forma nie je dôležitá. Dôležitý je konsenzus. Vôľa mať niečo, čo bude referenciou pre určenie východiskovej hodnoty honoráru, ktorý by mal odrážať primeranosť vo vzťahu k navrhovanému objektu. Potom môže ešte pokračovať ďalšie dohodovacie konanie, kde sa zúčastnené strany už snažia uplatniť individuálne argumenty smerujúce k výslednej, konečnej cene.

Nech sa však časom (aj legislatívne) prijme akékoľvek riešenie, je zrejmé, že ak má objektívne odrážať skutočnosť, tak sa nemôže zásadne odlišovať od toho, čo sa aj prakticky v priebehu posledného storočia vyskúšalo. Čo potvrdilo svoju platnosť, praktickosť i zhodu s realitou.

Štefan Moravčík (písané pre Informácie Slovenskej komory architektov).