Ako ďalej v slovenskom zdravotníctve?

Stavovská organizácia Spolok architektov Slovenska mi dala podnet k článku „História projektovania nemocníc“. Zhodnotila som tento námet, lebo v dnešnej situácii v zdravotníctve je aktuálne a naliehavé zhodnotiť minulosť, ktorá dáva príležitosť k porovnaniu zdravotníckych systémov v rozdielnych dvoch hospodársko–ekonomických zriadeniach, prípadne možnosť dospieť k optimálnemu kompromisu.

Vychádzajúc z osobnej dlhoročnej praxe a nadobudnutých skúseností v oblasti prípravy, projekcie, výstavby zdravotníckych zariadení od najmenších zdravotníckych stredísk, polikliník, modernizácie a dostavby okresných nemocničných areálov po klinickú univerzitnú nemocnicu a odborné národné ústavy /NÚSCH, ÚKO/, pokúsim sa aktuálne – objektívne vyhodnotiť históriu výstavby zdravotníckych zariadení – zdravotnícku starostlivosť v minulosti až do dnešného obdobia.

Zdravie človeka je najvyššou hodnotou národa. Zabezpečovanie zdravotníckej starostlivosti pre našu spoločnosť má veľmi dôležitý význam z hľadiska naplnenia ústavy, ktorá zabezpečuje právo na ochranu zdravia a na poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti v potrebnom rozsahu každému občanovi. Zdravotníctvo zasahuje do všetkých odvetví národného hospodárstva. Keď sa zdravotníctvo stane biznisom odsunuté sú jeho hodnoty, je narušená rovnováha medzi prioritou zisku a optimálnymi výdavkami na zdravotnícku starostlivosť.
Diagnostika a liečba chorého organizmu človeka, vyvíja sa od praveku dodnes, bude sa vyvíjať pokiaľ ľudstvo bude žiť. Progres, výdobytky vedy a techniky v diagnostike a liečbe predlžili priemerný vek.

Existujú celosvetové medicínske programy. Konajú sa celosvetové odborné konferencie za účelom analýzy poznatkov, skúseností s následnou koordináciou a výslednými odporúčanými závermi. Transplantácia teórie do praxe vyžaduje zvýšenú koordináciu odborníkov ale hlavne kultúrnu, technicko-vedeckú, a ekonomicky vyspelú spoločnosť.

Tak ako je finančne a odborne náročný a zložitý nevyhnutný medicínsky progres vo vede a technike, tak je náročná výstavba ZZ od plánovania a prípravy investícií cez projektovo-inžiniersku činnosť, výber zhotoviteľa stavby až po realizáciu.

Zdravotnícke stavby patria medzi finančne a technicky najnáročnejšie a najkomplikovanejšie pozemné stavby so zabudovanou progresívnou technikou, zdravotníckou technológiou ekonomicky funkčným, progresívnym a vývoja schopným dispozičným riešením. Stavebné konštrukcie, detail, stavebný materiál musia zabezpečiť energeticky nenáročnú stavbu s ekonomickou prevádzkou. V neposlednej miere musia spĺňať kritéria humánneho hygienického prostredia prospešného pre psychiku pacienta a liečebný proces.

Zdravotnícke stavby hlavne areálové nemocnice s poliklinikou, špeciálne národné ústavy tvoria hlavné stavebné dominanty mesta. Ich kvalitné architektonicko–urbanistické riešenie situované v súlade so /SÚP/ smerným územným plánom malo by umocňovať životné prostredie. Už z dávnej histórie sú známe kvalitné architektonické zdravotnícke stavby – nemocnice. Osobne som navštívila a preštudovala areál pavilónovej nemocnice de la Santa Creu i Sant Pau v Barcelone, ktorá je zaradená UNESCOM do svetového dedičstva . Bola založená v roku 1401 v civilno – gotickom slohu Katalánska . Na jej dotvorení sa podieľal Pablo Picasso a Antonio Gaudi. Dnes v interiéri zmodernizovaná a vybavená progresívnou zdravotníckou diagnostickou a liečebnou technológiou patrí stále medzi špičkové zariadenia. Dobudovaním podzemných spojovacích chodieb je stále vysoko funkčná a architektonicky pôsobivá.

Rozsiahlej problematike v plánovaní, príprave a výstavbe zdravotníckych zariadení obdobne ako v medicíne sú venované medzinárodné zdravotnícke kongresy IUA PHG – International union of architects – Public health group, v kooperácii s Medzinárodnou zdravotníckou federáciou IHF – International hospital federation. Za účasti odborníkov z celého sveta rozdielnych ekonomicko–hospodárskych systémov je analyzovaný a vyhodnocovaný súčasný stav v jednotlivých krajinách so závermi pre optimálne riešenie nasledujúcich rokov. IX.medzinárodný zdravotnícky kongres ÚIA //PHS 84 / za účasti odborných zástupcov z 40 krajín socialistického, kapitalistického tábora a rozvojových zemí z celého sveta, konaný v Budapešti, potvrdil aktuálnosť priebežnej modernizácie nemocníc, výhody a nevýhody pavilónového a  monoblokového systému riešenia nemocníc aj výhody socialistického zdravotníctva. Názor, že rekonštrukcie nemocníc za účelom modernizácie sú nevhodné, ich výsledky nie sú adekvátne vynaloženým finančným prostriedkom, bol vyvrátený a zamietnutý ekonomickým zdôvodnením. Súčasne bolo na kongrese konštatované obmedziť výstavbu nových nemocníc. Útlm bol predpokladaný v rokoch 1980 – 2000. Pavilónové nemocnice dostali ekonomickú, architektonicko-urbanistickú prednosť pred monoblokovým riešením z dôvodu variability, inovácie, etapovitej výstavby, humánnych aspektov, v tvorbe životného prostredia . Tie isté názory potvrdili aj ďalšie kongresy v Prahe, Helsinkách, ktorých som sa zúčastnila. Boli vysledované optimálne parametre na plošnosť areálu s percentuálnym vyčíslením zastavanej plochy, spevnené plochy , plochy zelene s rezervou.

Z pohľadu architekta, ktorý pôsobil dlho v danej oblasti sa mi žiada k stále aktuálnej téme „ako ďalej s nemocnicami “rozobrať tieto hľadiská:

• Stručná história výstavby nemocníc, zdravotníckych zariadení /ZZ/
• Hodnotiace kritériá pre rozvoj a modernizáciu nemocníc
• Ako možno hodnotiť zdravotnícku výstavbu po roku 1989 ?
• Takže ako ďalej ? Súčasné know-how investorov a architektov v oblasti zdravotníctva.

Stručná história výstavby nemocníc, zdravotníckych zariadení /ZZ/

V období rokov 1860 -1945 boli vybudované mnohé ZZ a nemocnice v Bratislave, Košiciach a v ostatných mestách ako napríklad Nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach, v Bratislave Krajská nemocnica Mickiewiczova, Evanielická nemocnica na Partizánskej, nemocnice Milosrdných, Bezručova, na Hlbokej ceste a ďalšie. Mnohé z týchto ZZ budované v tomto  období z tradičných stavebných materiálov, podľa znaleckých posudkov sú v pomerne dobrom stavebnom stave – vhodné na rekonštrukciu.

Z roku 1948 zákon č.185 definitívne rozhodol o charaktere socialistického zdravotníctva. Boli zoštátnené všetky liečebné a ošetrovacie ústavy, čím sa vlastne položili základy koncepcie ZZ a nastal značný rozvoj starostlivosti o zdravie spoločnosti. Mnohé kláštory, kaštiele aj kasárne rekonštrukciou boli inovované na objekty ZZ a sociálnej starostlivosti. Začala príprava a realizácia prvých nemocníc založených v súlade s územným plánovaním /ÚP/ v hlavnom meste  v Bratislave, okresných mestách Košice, Nitra, Trnava, Bardejov, Žilina, Prievidza, Ilava, Partizánske a mnohé ďalšie.

História prípravy, výstavby Fakultnej nemocnice a lekárskej fakulty ako sústredeného klinického zdravotníckeho centra v Bratislave pre progresívnu zdravotnícku starostlivosť, vývoj, výučbu, bola a dodnes je veľmi nepriaznivá. Prvopočiatky snáh o jej výstavbu siahajú až do bývalého Rakúsko-Uhorska do roku 1905. Od toho času prebiehali mnohé medzinárodné súťaže dokonca jedno z určených území bol Hrad. Súťaž z roku 1949 priniesla cenné poznatky v sústredení progresívneho nemocničného a fakultného centra. Čiastočnou náhradou bola v rokoch 1950-1952 príprava klinickej nemocnice na Kramároch v Bratislave, od kedy sa aj traduje prvé zoskupenie architektov, špecialistov pre zdravotnícku výstavbu. Po prerušení prác na nemocnici Kramáre projektová skupina prešla do Stavoprojektu Bratislava a bol vytvorený samostatný ateliér pre ZZ.

Konkrétna úloha z roku 1963-1964,vypracovaný „Plán siete ZZ“, zodpovedajúci problémom územných celkov, demografickému zdravotnému stavu obyvateľstva, veľkosti spádového územia, bol podnetom pre prehĺbenie koncepcie regionálneho usporiadania ZZ na Slovensku, ako aj tlakom na investičnú a projektovú prípravu stavieb ZZ. 60 členný zdravotnícky ateliér v Stavoprojekte Bratislava nestačil vyhovieť tlaku investorov ktorý vyvíjali jednotlivé kraje a tak pre investičnú výstavbu nakoniec nielen zdravotnícku vznikali rezortné projektovo-inžinierske organizácie. V roku 1966 ustanovacou listinou MZ SSR vzniká Zdravoprojekt si sídlom v Bratislave, neskôr rozšírený o ateliéry v Piešťanoch, Banskej Bystrici a Prešove. Bol poverený výkonom projektovo-inžinierskej činnosti, podľa vyhlášky č.88/1976. Zastával funkciu generálneho projektanta, vypracovával územno-plánovacie podklady pre územné plány - generely nemocničných areálov, zodpovedal za komplexnú projektovo-inžiniersku činnosť, ekonómiu zdravotníckych stavieb – dodržanie finančného limitu . Priamo podliehal a bol metodicko-odborne riadený MZ SSR v intenciách jednotnej celoštátnej zdravotníckej politiky. V oblasti prierezovej projektovej činnosti, tak ako ostatné rezortné projektovo-inžinierske organizácie, podliehal Ministerstvu výstavby a techniky /MVT/ SSR – Sekcii štátnej expertízy. Za územné plánovanie zodpovedali samostatné projektové organizácie/ Urbion/, Útvary hlavného architekta vo väčších mestách, čím bola sledovaná urbanizácia a kvalita životného prostredia. Bola vylúčená živelná výstavba, ktorá napríklad dnes pretrváva presadzovaním záujmov developerov, súvisiacich s korupciou. Činnosť komplexných projektovo- inžinierskych rezortných organizácií a stavoprojektov bola kladne medzinárodne hodnotená. Projekčné organizácie vypracovali projekty stavebných investícií ČSSR do zahraničia. Zdravoprojekt vyprojektoval napríklad : Rozvojovú nemocnicu do Alžíra a Spojených arabských emirátov, Polikliniku do Lýbie, Nemocnicu RVHP, štúdie pre Severnú Afriku, Stredný východ.

Problematika výstavby nemocníc s poliklinikou /NsP/  modernizácia jestvujúcich bola najnáročnejšou najzložitejšou a rozhodujúcou náplňou Zdravoprojektu. V období rokov 1965-1989 boli zrealizované všetky nové nemocničné areály v krajských a okresných mestách a zmodernizované jestvujúce rekonštrukciou, dostavbou v etapovitej výstavbe napríklad : Banská Bystrica, Galanta, Nové zámky, Dunajská Streda, Topoľčany, Čadca, Trnava, Prešov, Svidník, Trebišov, Michalovce, Žiar nad Hronom, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Revúca ,Ružomberok, Žilina, Spišská Nová Ves a mnohé ďalšie. V Bratislave nemocnica Ružinov, Petržalka, zdravotnícky areál Kramáre FNsP, Detská fakultná nemocnica, Infekčný pavilón, Štátne sanatórium, Výskumné ústavy, dostavba a rekonštrukcia Vojenskej nemocnice Na Patrónke Nemocnice ako aj ostatné významné zdravotnícke stavby sú dodnes v prevádzke, niektoré z nich sú nedokončené. Nie všetky ZZ projektoval Zdravoprojekt, napríklad Fakultnú nemocnicu v Košiciach projektoval Zdravoprojekt Praha.

Systém socialistického zdravotníctva bol na princípe zjednotenej nemocnice. Základnú bunku tvorili obvodné zdravotnícke strediská /ObZS/ v obciach projektované v3.veľkostiach podľa veľkosti obce. Vyšším typom boli polikliniky v mestách a na sídliskách. Týmto riešením zdravotnícka starostlivosť bola posunutá do najbezprostrednejšej blízkosti obyvateľstva. Na architektonické riešenie opakovaného projektu 1. ObZS do slovenskej dediny bol kladený dôraz z dôvodu zachovania znakovosti ľudovej architektúry, podpory životného prostredia. ObZS so šikmou strechou v Moči, Hornom Bare, Varíne, na Štrbskom Plese v Modrom kameni. Z územných polikliník možno spomenúť : Bratislava Ružinov, Karlova Ves, Bratislava III. obvod , poliklinika ČSD v iných mestách Duslo Šaľa, Žilina, Liptovský Hrádok a ďalšie.

Z dôvodu častého rozporu medzi náročnými požiadavkami užívateľa a neprekročiteľným finančným limitom, MZ oddelenie typizácie a expertízy poverilo Zdravoprojekt na vypracovanie typizačných smerníc zdravotníckych stredísk 1.,2.,3. typu, polikliník, univerzálnych lôžkových oddelení, pavilónov pre dlhodobo chorých. Účelom smerníc bolo zjednotiť programové požiadavky, plošné a objemové štandardy , požiadavky na technické vybavenie, prevádzkové zásady, hygienické kritéria, podmienky na prostredie, technicko-fyzikálne parametre a konečne technicko-hospodárske ukazovatele.

Že Zdravoprojektu záležalo na kvalite konceptu, komplexnosti a skoordinovanosti, so stálym zreteľom na dosiahnutie vysokej architektonickej, prevádzkovej i ekonomiko-spoločenskej hodnoty svedčili vnútropodnikové súťaže, súťaž o najlepší projekt roka, zapájanie sa do súťaže medzirezortných projektových organizácií riadených MVT SSR. Kvalitu jednotlivých projektov sledovala a ohodnocovala architektonicko-technická rada pri Zdravoprojekte. Projekty boli vypracované pod vedením architektov s dlhoročnou praxou.

Veľa zdravotníckych stavieb, najmä kúpeľných bolo vyhodnotených rôznymi významnými cenami a v súťažiach na pôde ZSA. Zdravoprojekt okrem stavieb ZZ sa zaslúžil o zveľadenie všetkých 23 medzinárodne známych kúpeľných areálov na Slovensku. Známe liečebné ústavy sú napríklad Sitno, Smaragd v Dudinciach - Grand Splendid v Piešťanoch - Krym v Trenčianskych Tepliciach - Ozón v Bardejove – Choč v Lúčkach – Travertín v Ružbachoch, Kunerád a ďaľšie . Spolitizovaný odpredaj významného liečebného ústavu Helios na Štrbskom Plese, súkromnej spoločnosti, odkedy chátra značne poškodil spoločnosť o zdravotnú starostlivosť v ojedinelom prírodnom a architektonickom prostredí.

Po vyhodnotení celoštátnej súťaže z roku 1971 sa začalo v roku 1979 s projektovou prípravou FNsP –TÚ/teoretickými ústavmi/v rozsiahlom 59 ha areáli na Rázsochách v prírodnom ,tichom prostredí na úpätí Malých Karpát s výhodnou  južnou orientáciou, dobrým dopravným prístupom. Okrem FNsP TÚ boli pripravovaný  Ústavom klinickej onkológie /ÚKO/, neskôr  Národný ústav kardiovaskulárnych chorôb /NÚSCH/. Predprojektovej príprave sa venoval určený zbor   uznávaných odborníkov , ktorý na základe vedeckých štúdií, odborných medzinárodných zdravotníckych programov /onkologického, kardiovaskulárneho.../ vypracoval podklady pre Investičný zámer s lokalitným programom. Na základe tohto bol vyprojektovaný celý areál so zónovaním, etapizáciou a architektonicko-urbanistické riešenie jednotlivých stavieb. Takto plánované univerzitné mesto určené pre výskum, vzdelávanie a výučbu s najvyššou odbornou zdravotníckou starostlivosťou, vybavený najmodernejšou finančne náročnou zdravotníckou technikou , mal slúžiť pre celé spádové územie Slovenska, ale hlavne pre bratislavský kraj. Ďalej nasledoval len tragikomický príbeh pripravených stavieb v ktorom hlavnú úlohu zohrávala spolitizovanou činnosť ponovembrových vlád, meniace sa názory a nasledovanými rozhodnutia. Zoberme si príklad z Nemecka, ktorým sa darí realizovať preverené správne rozhodnutia bez pripustenia polemiky a kritiky. Ľudský potenciál rozumu, syzifovská práca odborníkov bola zneuctená a zmarená. Z výstavby univerzitného mesta zostalo len torzo rozostavanej FNsP zahájenej v roku 1987 , niekoľkokrát pozastavenej s posledným predloženým návrhom z roku 2013 postaviť „ Novú nemocnicu v Bratislave“. Po 15 ročnej príprave stavby ÚKO v rôznych lokalitách na Rázsochách a Kramároch, belgické konzorcium výslovne z politických dôvodov, nerešpektujúcich analýzu odborníkov z „rozostavanej stavby ÚKO na Kramároch“ zrealizovalo /1994/ NÚSCH. Za tie isté peniaze sme mohli mať dva špičkové ústavy NÚSCH zo Štátneho sanatória a dostavaný ÚKO s najprogresívnejšou zdravotníckou technikou /pozitrónová kamera, cyklotrón/ s výhodným kontraktom vybraného francúzskeho dodávateľa.

Hodnotiace kritériá pre rozvoj a modernizáciu nemocníc

Komplexnou analýzou hodnotiacich kritérií pre zdravotnícku výstavbu sa v minulosti podrobne zaoberali v študijných úlohách, členovia Komisie pre zdravotnícke stavby pri Zväze architektov ZSA a ZČA.: „Problematika hodnotenia a kritérií projektov a stavieb ZZ“ „Optimalizácia ZZ z hľadiska efektívneho využitia priestorových fondov a technologického vybavenia“, „Modernizácia ZZ“, „Optimalizácia energetických systémov v nemocniciach a poliklinikách“. Študijné úlohy ako aj spoločné odborné zasadania členov oboch komisií boli podkladom pre projektantov, užívateľov - investorov v procese projektovania. Stavba bola posudzovaná z hľadiská kritérií prevádzkových, stavebnotechnických a ekonomických.
Nemocnica s poliklinikou, je zložitým organizmom s  rastúcimi požiadavkami po stránke funkčnej a technickej kvality, energetickej hospodárnosti, ekonomickej medicínskej efektívnosti. Prudký neustály rozvoj vedy a techniky, drahej progresívnej zdravotníckej prístrojovej techniky pre diagnostiku a liečbu majú priamy vplyv na neustálu inováciu modernizáciu nemocníc .Po 6-10 rokoch aj nové nemocnice majú požiadavky na úpravy. Preto názory že Rázsochy sú zastarané a nemoderné na ich dokončenie, sú neodborné. Rozostavaná stavba má staticky dobrý veľkorozponový skelet s variabilným využitím v dispozičnom riešení. Dokončenie si vyžaduje odbornú ekonomickú analýzu,  odborne pripravené podklady, lokalitný program pre investičný zámer, vypracovaný vybraným tímom odborníkov. Predprojektová fáza potrebných štúdií  vyčísli záväzné finančné náklady stavby pred výberom zhotoviteľa stavby. Aby nedošlo k zbytočným stratám v časových termínoch, k nedorozumeniam v dispozičnom a hlavne finančnom riešení plánovanej stavby musí byť kladený dôraz na exaktné, odborné vstupné údaje.

Náklady a nároky na prístrojovú techniku prudko stúpajú, vyžadujú zvýšenú pozornosť v organizačných opatreniach. Diferenciácia spádových území, vytváranie spoločných zariadení, viacsmennosť v prevádzkovaní prinesie značné úspory. V celkových nákladoch stavby zdravotnícka technika predstavuje min.19 % v stavbe ÚKO až 50%. Prevádzkové náklady svojím významom a výškou sú pri ekonomickom posudzovaní projektov dôležitejšie ako investičné náklady, preto sú dôležité transparentné metódy a finančné výkazy pre určovanie prevádzkových nákladov. Investor musí zákonite žiadať vykonávateľa zdravotníckych služieb o návratnosť vkladaných prostriedkov, účelné hospodárenie so základnými fondami. Pri objektívnom ekonomickom hodnotení je vhodné použiť technicko-hospodárske ukazovatele, stanovené na základe rozboru niekoľkých stavieb.
Humanizmus zdrav. zariadení a nemocníc, ľudské merítko architektúry, odpovedajúce ľudskému milieu, pre psychiku pacienta a liečebný proces, je na celom svete v popredí záujmu. Stavebné konštrukcie, detail, stavebný materiál musia zabezpečiť energeticky nenáročnú stavbu s ekonomickou prevádzkou. V neposlednej miere musia spĺňať kritéria ekologickej stavby.

Ako možno hodnotiť zdravotnícku výstavbu po roku 1989 ?

Nedostatkom investičnej výstavby v minulosti bola nedostatočná materiálovo-technická základňa, dodávateľom nadiktované konštrukčné systémy, spôsobujúce dlhé lehoty výstavby a s ňou spojené zmeny projektov, technologických zariadení.
Nemocnica s poliklinikou vždy bola a v dnešnej situácii je ešte viac zložitým organizmom s neustále sa meniacimi požiadavkami, ktoré vyplývajú z nových foriem liečby a diagnostiky

Veľa rozostavaných zdravotníckych stavieb, nemocničných areálov projektovaných a rozostavaných pred rokom 1989, zastihla zmena spoločensko-ekonomického systému, zámery hospodárskej politiky štátu. Stratilo sa centrálne plánovanie stavieb vrátane drahej prístrojovej zdravotníckej techniky a systém centrálneho riadenia zdravotníckej starostlivosti. Schválená zdravotnícka sieť podľa potrieb regiónov s pasportizáciou neexistuje. Ministerstvo zdravotníctva sa vzdalo mnohých štátnych nemocníc. Poisťovne dosahujú pomerne vysoké zisky, a to všetko na úkor zdravia obyvateľstva. A tak nástupom „demokratických postupov“ v legislatíve i praxi nesmelé nádeje zhasli skôr , než uzreli v čosi konkrétnejšie. Dnes voľná kapacita stavbárov a rozsiahla materiálová základňa, ktorá chýbala v minulosti nie je vyžitá, neprináša úspechy v zdravotníckej výstavbe v skrátených lehotách výstavby s výhodou energetických stavieb.

Po roku 1989 veľa rozostavaných zdravotníckych stavieb bolo zastavených alebo zrušených čím pre hospodárstvo vznikli veľké ekonomické straty. Rozostavanú Fakultnú nemocnicu na Rázsochách, rezort zdravotníctva neplánuje dokončiť. „Novú nemocnicu pre Bratislavu“ ako nejakú náhradu rezort zdravotníctva plánuje zrealizovať v areáli Nemocnice Sv. Michala na Patrónke napriek tomu, že areál je nevhodný malý, hlučný a plne zastavaný pavilónmi. Ekonomickým vyhodnotením, porovnaním výhod a nevýhod areálov Sv.Michala na Patrónke / mal byť odpredaný súkromníkovi/ a na Cintorínskej z roku 2011, areál na Patrónke mal zostať a nemala sa zrealizovať nová rezortná nemocnica na Cintorínskej ulici. Je vypracovaná analýza, ekonomické výhody a nevýhody zrealizovanej „Novej nemocnice“ a zrušenie existujúcich  nemocníc Ružinov, FNsP na Kramároch, FNsP na Mizkiewiczovej ulici?. Čo bude so zrušenými nemocnicami? A mnohé ďaľšie otázky na ktoré spoločnosť nepozná odpovede. Je ekonomickou stratou že dodnes sú nie využité pavilóny v areáloch Žiar nad Hronom, Rimavská Sobota. Prečo Nemocnica Bezručova bola zrušená, keď v Starom meste Bratislava je nedostatok ambulancií, sú dlhé čakacie lehoty špecialistov. Prečo bol odpredaný súkromníkovi hodnotný Liečebný ústav Helios na Štrbskom plese? Prečo bola zrušená Liečebňa pre dlhodobo chorých Na Krásnej Hôrke? A čo je najhoršie prečo MZ SR dalo do správy VUC okresné nemocnice? Bez podrobných analýz, ekonomických vyhodnotení, podmienok spádového územia, centrálnej siete ZZ nie je možné opustiť veľkú krajskú nemocnicu v Banskej Bystrici preto že je nefunkčná a postaviť náhradnú nemocnicu v Sielnici súkromným investorom, na ktorú už prebehla medzinárodná súťaž.

Z rozostavanej stavby Ústavu klinickej onkológie bol zrealizovaný celospoločensky kladne hodnotený Slovenský ústav srdcových chorôb v Bratislave na Kramároch zahraničným dodávateľom-belgickým konzorciom. Od roku 1994, kedy bol odovzdaný do užívania, prevádzka ústavu vyžaduje „ Prístavbu diagnostického centra“ v areáli NÚSCH a.s. Vládnym uznesením Detské kardiocentrum bolo pričlenené k NÚSCH. Pavilón DKC a Prístavba diagnostického centra majú vypracovanú dokumentáciu pre výber zhotoviteľa stavby, ktorý zdĺhavo prebieha v súvislosti s finančným krytím stavby.
Je evidentné, že bolo veľa zrekonštruovaných-inovovaných menších oddelení vyplývajúcich z akútnych požiadaviek zdravotníkov, v jestvujúcich, prevažne súkromných ZZ.

V niektorých prípadoch došlo k znehodnoteniu architektúry necitlivým zásahom užívateľa aj investora, porušením autorského zákona. Príklad je nemocnica Veľký Krtíš na ktorej kvalitná pretrvávajúca fasáda z pohľadového betónu bola prekrytá fasádnou omietkou, napriek návrhu architekta zatepliť fasádu špecifickým materiálom zvnútra.

Takže ako ďalej ? Súčasné know-how investorov a architektov.

Privatizáciou nastal v porovnaní s direktívnym riadením zdravotníckych zariadení neprehľadný stav, ktorý sa rôznorodosťou vlastníkov s rôznym stupňom znalostí špecifickej zdravotníckej problematike len prehlbuje. Netransparetnosť prevádzkovania zdravotníckych zariadení a poisťovní markantne znižuje náklady na zdravotnícku starostlivosť.

Podobne po rozpade špecializovanej projekcie nevyužíva sa know-how odborných skúsených architektov – odborných projektantov, špecialistov. Investorom ide hlavne o najnižšiu finančnú odmenu za projektové práce. Vstupujú regionálni architekti do areálov bez špecifických urbanisticko-architektonických a dispozično-prevádzkových znalostí – autorský zákon pre investora neplatí, neuvedomuje si v konečnom výsledku nekomplexnosť stavby s jej budúcim prevádzkovaním a jej vývojom.

Pre ďalší vývoj zdravotníckych stavieb je žiadúce:

• Vypracovať pasportizáciu ZZ podľa krajov, okresov s vyhodnotením technického stavu stavebných objektov a inžinierskych sietí.
• Na základe veľkosti spádového územia regiónu, pasportizácie, demografickému zdravotnému stavu obyvateľstva vypracovať „Sieť zdravotníckych zariadení na Slovensku“.
• Štátne aj súkromné zariadenia musia rešpektovať jednotný zdravotnícky systém, riadený MZ SR. Centralizovať ZZ z dôvodov drahej prístrojovej techniky v klinických univerzitných centrách. Sledovať návratnosť vkladaných investícií do stavieb. 
• Prípravu investície, odborné podklady, komplexnú projektovo-inžiniersku činnosť zveriť odborníkom.
• Vypracovať hodnotiace kritéria s technicko-hospodárskymi ukazovateľmi.

Autor článku Eva Ondrušková (tit. ilustr. obrázok - rozostavaný areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou Rázsochy v Bratislave, foto: M. Jakušová)

Ing. arch. Eva Ondrušková je autorizovaná architektka a autorizovaná krajinná architektka SKA. Dlhoročne sa venuje projektovaniu zdravotníckych stavieb, pôsobila ako hlavná projektantka v Zdravoprojekte Bratislava. Je autorkou Ústavu klinickej onkológie, spoluautorkou Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave na Kramároch, spoluautorkou modernizácie a dostavby nemocníc Svidník, Ružomberok, Dunajská Streda, Veľký Krtíš, Žiar nad Hronom, Rimavská Sobota, a zahraničných nemocníc v Alžíri a v Spojených arabských emirátoch . Je autorkou zdravotníckych stredísk v Detve, Fiľakove, Štrbskom Plese, Moči, Hornom Bare, Liptovskej Sielnici, Martine, Varíne a Modrom Kameni.

Je autorkou teoretických úloh Zdravotnícka výstavba - zhodnotenie, spoločenský význam v porovnaní so svetovým, Komplexná analýza zdravotníckej výstavby na Slovensku v období 1970 – 1980, Modernizácia zdravotníckych stavieb, Výkon expertíznej činnosti pre Ministerstvo zdravotníctva SR.

Absolvovala študijné cesty do mnohých krajín sveta a zúčastnila sa odborných svetových konferencií.

Ocenenia za tvorbu : Rezortné vyznamenanie ministra zdravotníctva za zásluhy v zdravotníckej výstavbe , Plaketa za rozvoj okresu Svidník, Čestné uznanie za zásluhy a rozvoj okresu Dunajská Streda, Čestné uznanie za zásluhy a rozvoj okresu Veľký Krtíš, Najlepší pracovník Zdravoprojektu, prvá cena v autorskom kolektíve v celoštátnej súťaži na architektonicko-urbanistické riešenie Fakultnej nemocnice v Bratislave.