Rozhovor s Tomášom Rauszom, ktorý zvíťazil v medzinárodnej súťaži YAC pre mladých architektov

Pred časom sme predstavili diplomový projekt čerstvého absolventa Fakulty architektúry a dizajnu STU Tomáša Rausza. Jeho ideový návrh Data Island okrem hlavného ocenenia v aktuálnom ročníku Ceny profesora Jozefa Lacka získal aj prvé miesto v medzinárodnej súťaži Young Architects Competition (YAC). Zadaním súťaže Iron Island (Železný ostrov) bolo skúmať nové možnosti využitia ropných plošín, ktoré sa po odchode človeka stali nečakanými ostrovmi biodiverzity.

Úspech Tomáša Rausza si pripomenieme prostredníctvom sprievodného textu a rozhovoru, ktorý pripravila Zuzana Uličianska.

Tomáš Rausz vypracoval projekt v rámci 25. vertikálneho ateliéru, ktorý už tretí rok po sebe vedú na FAD STU architekti z  ateliéru BIG. Ide o súčasť partnerstva spoločnosti ESET s FAD STU v Bratislave po tom, ako sa BIG stali víťazmi medzinárodnej súťaže a pripravujú projekt novej centrály spoločnosti ESET Campus na bratislavskej Patrónke. Vertikálny ateliér BIG na FAD STU v roku 2023/2024 viedli architekti BIG Matthew Oravec, Nikol Maraj a Gio Ioannis (projektový architekt ESET Campusu), vedúcim diplomovej práce Tomáša Rausza bol Andrej Boroš. Študenti 4., 5., a 6. ročníka v ateliéri riešili zadania spojené s témou inovačných centier a vedeckých parkov, ale aj dizajnových riešení na aktuálne otázky súvisiace s  klimatickou zmenou a udržateľnosťou.

Témou súťaže YAC Iron Island, v ktorej uspela práca Tomáša Rausza, bolo možné budúce využitie pobrežných ropných plošín po skončení ťažby. Okrem toho, že objekty ropných plošín predstavujú stavebné diela z betónu a ocele, ich osud sa s prechodom k udržateľným formám získavania energie stáva otáznym. Veľké množstvo plošín prechádza procesom vyradenia z prevádzky a vysoké náklady spojené s ich kompletným odstránením prinášajú otázku, ako sa s týmto globálnym problémom vysporiadať.

Pri talianskom pobreží, v severnej časti Jadranského mora, sa nachádza množstvo pobrežných plošín. Keďže boli osadené na pomerne malom území, sú dobre prispôsobené na to, aby sa stali pilotným modelom transformácie a revitalizácie týchto oceľových a betónových ostrovov. A práve tie sa stali predmetom súťaže Iron Island.

„Môj návrh sa opiera o dôkladné analýzy problematiky a prináša pragmatické riešenie aktuálneho problému početnej dekomisie ropných plošín. Pôvodnú funkciu nahrádzam konceptom dátového centra, postavenom na princípoch imerzného chladenia serverov. Výhodou je výrazná eliminácia potrebnej infraštruktúry, ktorá racionalizuje ekonomickú stratégiu návrhu. Novotvar prijíma a zvýrazňuje ikonický výraz hustej spleti konštrukcií a vybavenia, ktoré definujú architektonický charakter existujúcich ropných plošín,“ vysvetlil prístup k zadaniu autor víťazného návrhu Tomáš Rausz.

„Špecifický typ ´morských brownfieldov´ v sebe ukrýva okrem romantického konceptu oceľového pustého ostrova komplexnú problematiku. Netradičná typológia dátového centra s doplnkovým prechodným ubytovaním je dobre zvládnutá, pričom plánovite pracuje s členitosťou limitovaných priestorových možností vo forme vrstvenia priestorov. Práca má vynikajúcu grafickú úroveň a je prehľadne štruktúrovaná,“ komentoval architekt Viliam Zajíček, oponent práce Tomáša Rausza.

O Young Architects Competitions (YAC)

YAC je organizátorom dizajnérskych a architektonických projektov pre mladých architektov a dizajnérov, čerstvých absolventov a študentov. Svojou činnosťou sa snaží podporovať výskum v oblasti dizajnu tým, že vo svojich súťažiach pravidelne rieši konkrétne architektonické alebo urbanistické projekty, s cieľom priniesť riešenia a nápady na ich nové využitie. Viac na youngarchitectscompetitions.com.

Ropné plošiny sú jedinečným fenoménom (rozhovor s Tomášom Rauszom)

Ideový návrh čerstvého absolventa FAD STU Tomáša Rausza „Data Island“ získal prvú cenu v súťaži Young Architects Competition (YAC), ktorá je  jednou z najprestížnejších súťaží pre mladých architektov.

ZU: Ako vám napadlo riešenie prestavania ropnej plošiny na dátové centrum?

Podstata týchto stavieb spočíva v generovaní zisku z ťažby ropy. Aby bola nová funkcia pre vlastníkov plošín zaujímavá, musí dávať hlavne ekonomický zmysel. Hľadal som preto riešenie, ktoré je schopné vysporiadať sa s čo najväčším množstvom negatív vyplývajúcich z charakteru stavby. Dátové centrum vytvára produkt, ktorého distribúcia vyžaduje iba internetový kábel. V kombinácii s kvalitným zdrojom energie a efektívnym spôsobom chladenia dokáže byť realistickou alternatívou pre využitie týchto stavieb.

ZU: Aké podklady ste vlastne mali v rámci zadania Iron Island k dispozícii? 

TR: Dostali sme stručné usmernenie a jeden konkrétny typ plošiny, na ktorej sme mali svoju ideu demonštrovať. V snahe predísť utopistickému riešeniu bolo nutné získať dostatočné množstvo dát vychádzajúcich napríklad z analýz technológií samotných ropných vrtov, možností získavania energie, analýzy ropného priemyslu, ekonomického potenciálu či špecifických parametrov serverovní. Dôležité boli aj priame konzultácie so zahraničnými odborníkmi v oblasti aerodynamiky či manažmentu dátových centier.

ZU: Tieto oceľové a betónové ostrovy sa po odchode človeka stali nečakanými ostrovmi biodiverzity. Riešili ste nejakým spôsobom aj tento aspekt problému?

TR: Bol to jeden z hlavných zohľadňovaných faktorov v návrhu. Funkcia, ktorá nepotrebuje častý zásah človeka a nie je závislá na každodennej obsluhe lodnou dopravou, vytvára bezpečnejšie prostredie pre rozkvet antropogénnych koralových útesov na spodnej konštrukcii plošiny.

ZU: Dá sa v súvislosti s ropnými plošinami, teda stavbami, ktorých účel bol výsostne pragmatický, hovoriť o ikonickej architektúre?  

TR: Plošiny sú jedinečným fenoménom, ktorý svojou existenciou zachytáva špecifickú potrebu v špecifickom čase. Sú mimoriadnym konštrukčným a technologickým zázrakom. Podľa môjho názoru sú určite ikonami, ale keďže sa jedná o samostatnú kategóriu, je ťažké definovať ich architektonickú hodnotu.

Pri talianskom pobreží v severnom Jadranskom mori sa nachádza množstvo plošín, ktoré sú vhodné na to, aby sa stali modelovým príkladom revitalizácie. Veríte, že k realizácii vášho či nejakého podobného projektu v krátkej dobe skutočne aj príde?

Modelový príklad by musel vzísť z kolaborácie medzi vývojármi technológií a majiteľmi plošín. Pre investora nemá zmysel investovať do kúpy nefunkčnej plošiny, pretože má v porovnaní s akoukoľvek stavbou na pevnine výrazné nevýhody. V blízkom čase ukončí svoju prevádzku veľké množstvo týchto zariadení, a preto je testovanie možných budúcich funkcií dôležité.

ZU: Ako sa vám páčili iné návrhy, ktoré vzišli z tejto súťaže. Čo ste na nich oceňovali?

TR: Veľa súťažiacich projekt riešilo ako regeneratívnu architektúru. Oceňujem zaujímavé silno ekologické a osvetové koncepty. 

ZU: Svoju prácu Data Island ste riešili ako diplomový projekt v rámci 25. vertikálneho ateliéru, ktorý viedli architekti z medzinárodne uznávaného ateliéru BIG. Ako hodnotíte svoju skúsenosť pod vedením architektov ako sú Matthew Oravec, Ioannis Gio či architektka Nikol Maraj?

TR: Najviac si cením ľudský prístup a ochotu odovzdávať hodnotné know-how študentom. Naše konzultácie nás inšpirovali uvažovať o architektúre nielen ako o slovenskej, ale aj európskej a svetovej. Motivovali nás mať prehľad a nebáť sa kresliť aj za hranicami. Matthew a Nikol stoja za projektom Vltavskej filharmónie v Prahe a Gio je architektom projektu ESET Campus vďaka ktorému vzniklo partnerstvo ESET-u a FAD STU vo forme nášho ateliéru. Oceňujem že všetci vedúci disponovali priamymi skúsenosťami z projektov v lokálnom kontexte.

ZU: Aké sú vaše najbližšie profesijné plány?

TR: Momentálne pracujem v štúdiu INFLOW, kde pôsobí aj slovenská zložka vedúcich nášho vertikálneho ateliéru. Pracujeme na zaujímavých projektoch s presahom do zahraničia a spolupracujeme so svetovými architektonickými ateliérmi.

Zhovárala sa Zuzana Uličianska