Pred 50 rokmi zomrel "otec modernej achitektúry"

Nezmazateľne sa zapísal do histórie architektúry nielen svojimi dielami, ale aj svojou teoretickou činnosťou. Bol jedným z najväčších vizionárov a spoluatorom téz modernej architektúry. Bol nielen architektom, ale aj výborným výtvarníkom a dizajnérom. Vytvoril svetovo známe súbory nábytkového dizajnu, sôch, malieb, kresieb, tapisérií i iných druhov diel.

Zaujímavá je aj jeho činnosť na území Československa. Niekoľkokrát prednášal v Prahe a na pozvanie Tomáša Baťu sa podieľal aj na vytvorení zastavovacieho plánu Zlína.

"Najvýznamnejším teoretickým a programovým prínosom Le Corbusiera bola definícia základných kompozičných princípov (znakov) funkcionalistickej architektúry, ktoré v roku 1927 zhrnul do päť bodov:

1. piloty (dom na stĺpoch), železobetón umožňuje konštrukciu na stĺpoch, dom sa nebude vnárať do zeme, nemusí mať tmavé vlhké miestnosti, popod dom sa rozrastá záhrada
2. záhrada na streche, dažďová voda nemusí odtekať na okraje strechy, môže stekať dovnútra domu (ústredné kúrenie zabráni zamŕzaniu), nad železobetónovou strechou bude zeleň, ktorá ju bude chrániť pred výkyvmi teploty
3. voľný pôdorys, ide o veľkú úsporu peňazí, ale hlavne priestoru. Ponúka variabilitu. Doteraz bol pôdorys otrokom nosných múrov, no vďaka železobetónu už nemusí byť každé podlažie rovnaké, dá sa prispôsobiť požiadavkám majiteľa. Povoľuje nenosným priečkam, aby boli nezávislé na nosnej konštrukcii a steny oddeľujúce miestnosti mohli mať menšiu hrúbku.
(Jedným z česko-slovenských architektov, ktorý použil voľný pôdorys pri svojom návrhu bol Vladimír Karfík. Ide o prvý Dom služieb Baťa, ktorý bol postavený v roku 1931. Budova sa vyznačovala voľným pôdorysom, ale aj horizontálne delenou fasádou, ktorá bola typická aj pre ostatné obchodné domy firmy z čias funkcionalizmu. Budova sa vyznačuje železobetónovým skeletom, ktorý tvorí nosný systém. Vďaka nemu vznikla veľká flexibilita a variabilita interiéru.)
4. horizontálne okno, železobetón znamená revolúciu v dejinách obloka – môže siahať do jedného okraja priečelia až po druhý
5. voľné priečelie (bez nosných konštrukčných prvkov), stĺpy ustupujú z priečelia dovnútra domu, priečelia nie sú ničím iným než ľahkou membránou izolujúcich prvkov
Päť bodov modernej architektúry Le Corbusiera sa stalo nielen definíciou slohových vlastností funkcionalistickej architektúry, ale rovno jedným z najlapidárnejších vyjadrených návodov k tvorbe architektúry vôbec." (Wikipedia).

Výber z tvorby (Wikipedia):

Dom-Ino
Prvým Le Corbusierovým projektom obsahujúcim nesporné črty premysleného uplatňovania určitého princípu a metódy je konštrukcia domu Dom-Ino z roku 1914. Inšpirovaný Garnierovým Priemyselným mestom, boli navrhnuté zoskupenia domov Dom-Ina, v ktorých ešte badať kompozičnú rozpačitosť. Usporiadanie opakovaného domu modulu je pomerne symetrické, predsa však nespája jednotlivé časti mestského organizmu do skutočného celku.

Vila na morskom pobreží
Tento projekt z roku 1916 jasne poukazuje na nevyriešené protirečenie dvoch kompozičných osnov: Tradičnej stredomorskej, ktorá sa prejavuje oblúkmi a loggiami, a druhej dynamickej, vyjadrenej izolovanými plastickými prvkami (špirálové schody) a voľnejšou volumetriou (dvojnásobný objem), čo môžeme pokladať za príznak blížiaceho sa prelomu v jeho tvorbe.

Sériová obytná jednotka – dom Citrohan
Le Corbusier projektom domu Citrohan z rokov 1920 až 1922 rieši problém sériovej výstavby obytnej jednotky. Voľným usporiadaním plochy a vnútorných priestorov jednotlivých izieb, poskytuje prostredie, ktoré umožňuje človeku viesť v podstate organizovanejší a lepší život. V tomto dome sa definuje Le Corbusierova hlavná koncepcia „dom je stroj na bývanie “.

Súčasné mesto pre tri milióny obyvateľov
V tomto pláne konštatujeme rozhodné oslobodenie sa od obmedzení, ktoré boli výsledkom decentralizácie a rozrastanie mesta, stojíme tu pred teoretickým pokusom vytvoriť novú štruktúru mesta organizovanú na parametroch odkrvenia centrálneho jadra, rýchlej cirkulácie dopravných prostriedkov pozdĺž celého jeho lineárneho pôdorysu, vzrastanie hustoty obyvateľstva súmerne s rozširovaním zelených a stromami vysadených plôch. Tento plán bol prvýkrát predstavený v roku 1922. Tento plán vyjadruje základnú ideálnu urbanistickú štruktúru.

Obytná jednotka – Žiariace mesto
Vybudované v rokoch 1947 – 1952. V súlade s predstavou, akú mal Le Corbusier o obytnom dome, ktorý definoval ako stroj na bývanie, sa byt rozširuje otvorenými priestormi terás. Architekt tu uplatnil svoj modulor, systém proporcií vychádzajúcich z ľudského tela, ktorý mu vždy umožňuje zachovať v jeho koncepciách ľudskú mierku.

Vila Stein v Garches
Základná osnova horizontálnych prvkov, ktoré jasne určujú kompozíciu fasád, predstavujúcich priehľadný obal, vystriedali vo vnútorných priestoroch, na prvom poschodí a na streche-terase voľné pôdorysné plány, z ktorých vystupujú vertikálne plastické pohyby prenikajúce aj navonok, a dal by sa im poľahky pripísať charakter iracionálnych zásahov narúšajúcich prísnu a strohú osnovu usmerňujúcich čiar. Tieto koncepcie sú predzvesťou potenciálnej plastickej energie, ktorá sa nakoniec úplne presadí pri priestorovom riešení kaplnky Ronchamp.

Návrh na palác Spoločnosti národov v Ženeve
Le Corbusier navrhuje Maison de travail, stavbu praktickú, zodpovedajúcu duchu súčasnej doby, architektúru poučenú „novou estetikou“, primeranú všeobecnému rozvoju spoločnosti. Jeho návrh však nevyhral, ako on sám tvrdí: „Vládcovia sa nevyvíjajú unisono s masami, ktorým vládnu a diplomacia má neprimerané sympatie k pozláteným sieňam nebohých kráľov.“

Villa Savoye v Poissy
Realizovaná v rokoch 1929 – 1932. Obsahuje niekoľko nových prvkov: dom na pilotoch, pás okien, obývateľná strecha – záhrada, solárium. Je to stavba, ktorá sa vznáša na stĺpoch ako bielučký vesmírny koráb. Akoby ani nebola pre pozemských ľudí.

Kaplnka Notre-Dame-du-Haut v Ronchamp
Kaplnka Notre-Dame-du-Haut v Ronchamp patrí medzi symboly moderného architektonického slohu. Primitívna inšpirácia a expresívnosť vonkajšieho vzhľadu, ktorá kontrastuje so spirituálnym pokojom vnútrajška. Malé farebné okná v hrubých stenách pripomínajú úzke priestory gotických hradov ale vizuálne je opakom gotickej katedrály. Má drsný a ťažký exteriér s kontrastnými hranatými a oblými tvarmi, ukrývajúcimi prostú jaskyňu je pravým opakom ľahkej a vysoko štylizovanej gotiky.

Kláštor v La Tourette
Realizovaný v roku 1959. Využíva formálny jazyk, možno obmedzenejší vo svojom vonkajšom prejave, objasňujúci tvrdenie o dynamickosti priestoru. Je tu napätie vzťahov medzi vonkajškom a vnútrajškom. Nachádzame tu prácu so svetlom, ktoré v priestore kostola vytvára nové reakcie a oživuje funkčnú monotónnosť prechodných priestorov a vyvoláva ilúziu a atmosféru na konanie sprievodov. Na stavbe sú použité príbuzné materiály, aké sa nachádzajú v okolí. Stavbu rovnako môžeme zaradiť do obdobia brutalizmu.

Osobnosť architekta je zdokumentovaná na viacerých videách. Pripájame dva diely jedného z nich: