Architekti komunite - pracovný workshop v obci Partizánska Ľupča

Koncom septembra 2022 sa v autentickom prostredí liptovskej dediny Partizánska Ľupča uskutočnil intenzívny trojdňový workshop, na ktorom sa stretli architekti, dizajnéri a študenti diplomového ročníka. 

Organizátormi workshopu boli: Obec Partizánska Ľupča, starosta Ladislav Balážec s tímom Obecného úradu, Občianske združenie Kultúrne Koncepty a v neposlednom rade architekti z ateliéru BKPŠ pritiahli na Liptov 30 skúsených architektov-lektorov a účastníkov, ktorí intenzívne pracovali na riešeniach pre skvalitnenie prostredia obce.

Vedenie obce vníma kvalitnú architektúru ako nástroj zmeny a možnosť zlepšenia života miestnych obyvateľov. V širšom kruhu a v spolupráci so združením Kultúrne koncepty preto organizátori vytipovali konkrétne problémy na riešenie, ktoré boli pretransformované do formy zadania a lokalitného programu.

Výsledkom bol okruh piatich tém, práci predchádzala komentovaná prehliadka a oboznámenia sa s riešenými problémami in situ. Práca v kolektívoch prebiehala počas troch dní, s každovečernou "kontrolou rozpracovanosti“, krátkou prezentáciou progresu, ale aj priestorom na otázky od kolegov. 

Výsledkom bolo tvorivé prostredie, založené na zdieľanej kreativite a práci na spoločnom cieli. Organizátorom sa podarilo vytvoriť pozitívny kontrast a obvyklým kompetitívnym prostredím navrhovania v praxi.

"...Bol to plodný workshop so skvelými výstupmi. Mnoho obcí na Slovensku by takéto podujetie potrebovalo ako soľ...," uviedol v našej tradičnej koncoročnej ankete architekt Tomáš Boroš. 

Účastníkom workshopu sa venovali architekti:

• Pavol Paňák a Martin Kusý s odborným tímom / architekti BKPŠ
• Peter Jurkovič / JRKVC
• Peter Lényi a Ondrej Marko / 2021 ARCHITEKTI

Výstupy z workshopu podľa jednotlivých zadaní:

Humná

Zadanie:

Partizánska Ľupča má veľmi charakteristický pohľad, ktorý je aj pamiatkovo chránený – a to pohľad na rad hospodárskych budov ukončujúcich záhrady - jeden je od cesty č. 18 a druhý zrkadlovo z druhej strany. Tieto stavby sa domácky nazývajú - humná - a dnes sa už nevyužívajú, keďže súviseli s hospodárením na poliach. Dnes sú od domov príliš vzdialené a tiež sú príliš rozsiahle. Taktiež sú často združené, t.j. patriace viacerým majiteľom, aby sa zjednodušila ich prevádzka, preto majú nezriedka spoločnú strechu. Na druhej strane je z nich prekrásny výhľad do krajiny a na pokračujúce záhumienky. Pôvodne viedla popred všetky poľnohospodárska komunikácia, ktorá má dnes podobu neudržiavaného chodníka – no vytvárajú svojskú uličnú čiaru. Snahou obce je, aby tento charakteristický prvok nevymizol. Prekážkou sú vysoké náklady, ktoré sa nevrátia v podobe dobrého účelu na užívanie. Toto je príležitosť vymyslieť, ako by sa humno mohlo používať - v súčasnej architektúre je niekoľko konverzií takýchto budov na obytné, či rekreačné štruktúry. Relevantné témy na riešenie sú napr. navrhnúť vzorový projekt revitalizácie veľkého humna; navrhnúť vzorový projekt revitalizácie malého humna; zamyslieť sa, či existuje riešenie, ktoré by pohľad na humná zachovalo / podporilo.

Humná - navrhované riešenie 1.: Soňa Králiková a Andrej Moravčík pod vedením Petra Jurkoviča:

Humná - navrhované riešenie 2.: Peter Lényi, Tomáš Boroš, Katarína Marušicová, Vladimír Ondrejovič, Eva Prcinová:

Historický mlyn

Zadanie:

Obec získala do svojho majetku budovu potočného mlynu a priľahlý pozemok s hospodárskymi budovami. Pri kúpe nebola žiadna konkrétna predstava – iba snaha budovu v centre získať a zachrániť pre verejné využitie. Témou by preto malo byť stanovenie lokalitného programu, revitalizácie objektov a ich zapojenie do štruktúry námestia, ale aj do štruktúry potrieb obce. Obec sa nebráni ani umiestneniu prevádzky pre prípadnú tretiu stranu. Dnes mlyn slúži ako zázemie pre letné kino a využíva sa provizórne. Malá časť by mohla slúžiť na expozičné účely, prvá skúška bude aj počas workshopu, kde budú kolegyne inštalovať pop up výstavu fotografií a spomienok obyvateľov na námestie.

Historický mlyn - navrhované riešenie: 

Zapojenie potoka (Lido, „nábrežie“, prístupy)

Zadanie:

Potok prechádzajúci obcou – Ľupčianka je jeho chrbticou a zároveň silným identifikačným
a potenciálne rekreačným momentom – spôsob zástavby je taký, že sa striedajú kultivované s divokými zákutiami, súkromné s verejnými prístupmi. Zapojiť potok do verejného diania je niečo, čo by veľmi pozdvihlo kvalitu priestorov a stalo by sa prirodzenou atrakciou obce. Nejde primárne o reguláciu, ale o citlivé využitie, resp. umožnenie interakcie s potokom na rôznych miestach (medzi mostami pri mlyne, pri spadnutom dolnom moste a nižšie, „nábrežie“ medzi horným a mlynským mostom).

Zapojenie potoka - navrhované riešenie 1.: Antonín Němec, Jozef Borák, Lea Poráčová, Michaela Vatraľová, Natália Gottschallová:

Zapojenie potoka - navrhované riešenie 2.: Martin Kusý, Katarína Siváková, Marek Turošík, Oxana Lema, Lucia Likavčanová:

Námestie

Zadanie:

Pôvodne stredoveké námestie je veľmi charakteristickým prvkom v obci. Najväčšou zhromaždovacou plochou no zároveň veľmi rozpačitým miestom vďaka nepodarenej eurofondovej rekonštrukcii. Rozľahlá a indiferentná plocha s odstránenou zeleňou (v platnom územnom pláne je stále vedená) nedovoľuje pobyt na tomto najfrekventovanejšom mieste. Revitalizácia by mala nielen zmeniť námestie a spríjemniť na ňom pobyt, ale mohla by riešiť jeho bezpečné používanie („pustiť deti“), začleniť do neho pamätník, vyriešiť príležitostné parkovanie po obvode. Vytvoriť miesto, kde by sa stretávali seniori, mládež, deti, ale aj obyvatelia nielen cestou do obchodu, či kostolov ale využili by ho ako komunitný stred – miesto pobytu a možno aj dejisko nových rituálov. Námestie nevnímame ako vydláždený štvorec v strede, ale celé priestranstvo, aby fungovalo ako organický a hlavne funkčný celok, napr. plynulejšie optické zapojenie katolíckeho kostola. (Pozn.: prvá fáza výsadby stromov je už do stredu námestia navrhnutá.)

Námestie - navrhované riešenie 1.: Peter Lényi, Eva Prcinová, Katarína Marušicová, Vladimír Ondrejovič, Tomáš Boroš:

Námestie - navrhované riešenie 2.: Katarína Siváková, Oxana Lema, Patrik Michal Berinšter, Lucia Likavčanová a Marek Turošík, pod vedením Martina Kusého II. 

Revitalizácia Kultúrneho domu

Zadanie:

Súčasná podoba Kultúrneho domu je nešťastná vizuálne aj funkčne. Predchádzajúca nepochopiteľná rekonštrukcia obrala KD o jeho historickú identitu, prístavba je vyslovene neforemná, pobyt v sále smutný a „utopený“ parter voči obci uzatvorený a nefunkčný. Kultúrny dom slúži ako multifunkčná sála na hostiny (kary, sobáše), odohráva sa v ňom famózny ľupčiansky ples, hrá tu miestny ochotnícky súbor divadlo, využíva sa ako miesto na konanie susedských zimných jarmokov, robenie lampiónov etc. Prízemie slúži ako zázemie k oslavám SNP a iným podujatiam na námestí. Tiež sem bola prenesená obecná knižnica, ktorá celkom stratila svoj starý pôvab. Kultúrny dom by sa mal zmeniť na funkčné centrum, ktoré by mohli využívať aj iné subjekty a jeho parter by mal viac spolupracovať s námestím. Prevádzka je vítaným oživením, táto však s dedinou vonkoncom vizuálne nefunguje.

Revitalizácia Kultúrneho domu - navrhované riešenie 1.: 

Revitalizácia Kultúrneho domu - navrhované riešenie 1.:

Fotografie z workshopu: