Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Obstarávatelia územných plánov a územnoplánovacích podkladov si častokrát neuvedomujú, že pre tvorbu takýchto dokumentov by mal byť vytvorený náležitý priestor a podmienky. Odborné, časové i finančné. Že v slušnej spoločnosti by to nemalo byť iba zakresľovanie štvorčekov (objektov) na dopredu vytypované parcely. Ale že by to mala byť seriózna odborná práca, výsledky ktorej (ako rešpektovanú spoločenskú dohodu) následne do života v praxi uvedie a bude "politicky" ochraňovať samospráva.
Zdá sa, že dnes môžeme prezentovať zaujímavý dokument, ktorý nezostal iba pri povrchnej rutine, ale zašiel aj omnoho ďalej. Nevieme síce, či mesto poprad Poprad bolo osvieteným obstarávateľom, alebo spracovateľský kolektív urobil prácu naviac. Výsledok je zaujímavý.
O zanietení autorov svedčia aj nasledujúce slová Anny Dobruckej:
"...Poprad je mesto vhodné pre kvalitný život a Kvetnica je jeho veľmi cenným územím s géniom loci. Takých území je však na Slovensku veľa, len ich nepoznáme alebo im nevenujeme dostatočnú pozornosť. Riešiť takéto územie je pre architekta výzva, preto by mal k územiu pristupovať s istým rešpektom a pokorou, územie pochopiť, precítiť, nájsť jeho hodnoty a využiť potenciál pre harmonický obraz a rozvoj územia bez zbytočného vnášania impaktných prvkov. Výhodou riešiteľa je, že môže územie vnímať s odstupom, nadhľadom a ak nepozná všetky problémy a zámery v pozadí. Ak chce objednávateľ nezávislé a nezaťažené dielo, mal by nechať autorom dostatok času a voľnú ruku. V Poprade sme mali šťastie na objednávateľa.
Pre dobré riešenia by sme mali mať viac názorovo otvorených objednávateľov, menej direktívnych investorov a čo najmenej požiadaviek na rýchle a lacné riešenia. Urbánny a prírodný systém nemôžu byť predmetom drancovania, ale pirestorom, kde a uplatní "hodnota za peniaze" v prospech nasledujúcich generácií."
Súhrnný prehľad o diele získate v nasledovnej ISSUU prezentácii:
Hlavné ciele urbanisticko–krajinárskej štúdie (UKŠ):
Riešené územie:
Riešené územie zaberá južnú časť administratívneho územia mesta Poprad. Hranicu centrálneho riešeného územia dokumentuje nasledovný obrázok. Záujmovým územím je predovšetkým: Územie medzi lesoparkom a sídliskom Poprad-Juh , Napojenie na dolinu Vápenica smerom na Lopušnú dolinu, Záhradkárska osada Dubina, Chatová osada Gánovce, areál liečebne Kvetnica, Údolie Gánovského potoka, mestské lesy mesta Poprad, obora.
Mesto Poprad v roku 2014 prekategorizovalo mestské lesy z kategórie "hospodárske lesy" do kategórie "lesy osobitného určenia", čo dáva mestu možnosť ich rekreačného využitia.
Charakteristika záujmového územia - potenciál územia:
V rámci analýz bolo zistených niekoľko veľmi zaujímavých faktov (pre názornosť vyberáme):
Popradský Jeruzalem: nedá sa nateraz jednoznačne dokázať ale jeho základy sú "položené". V Kvetnici už je vytvorená nová Krížová cesta od Jubilejného pavilónu v smere na Krížovú, na ktorej je kaplnka Vzkriesenia. Územie predstavuje potenciál pre vytvorenie "nadregionálneho" rekreačného priestoru, ktorý by podporil i rozvoj sakrálneho turizmu. Z tohto hľadiska by nová krajinárska kompozícia mohla byť zaujímavá. Golgota novej krížovej cesty je umiestnená na jenom z vrcholov Kozích chrbtov - juhovýchodne o Krížovej. Z tejto lokality sú pekné výhľady na mesto, i do Hranovníckej doliny. V súčasnosti sa na Zámčisku konajú púte vo Veľkonočný piatok. Dá sa teda povedať, že "popradský Jeruzalem" by len prepojil jestvujúce aktivity a dal "novú tému" územiu.
Krajinárska kompozícia z 13. storočia: dominantný kompozičný bod je vrch Krížová (941m.n.m.), tento bod je spojnicou kompozičných osí, ktoré spájajú kostoly postavené v údoliach pod Krížovou - v Popradskej doline a v Hranovnickej doline. Nie je jasné, kedy vznikla uvádzaná komponovaná krajina, ale dá sa predpokladať, že to je dielo už stredoveku, kedy v 13.storočí bola postavená väčšina kostolov. Nové kostoly (Svit) už do tejto kompozície nezapadajú. Uvedená úvaha sa dá potvrdiť jedine geodetickým zameraním objektov. Ak by sa hypotéza potvrdila, potom by to bola najstaršia známa komponovaná krajina !!
Geologické bohatstvo: zistené sú melafýrové horniny, najčastejšie sa tu vyskytujú melafýrové porfýrity a mandľovce porfýrity. Na Slovensku sa ťaží iba v dvoch lokalitách, z toho jedna je v Kvetnici. Banícka osada Stríž zanikla už okolo r. 1462 a keď v roku 1697 pripadlo toto územie Jezuitom, na mieste existoval už iba salaš a kamenné základy po niekdajšom osídlení, zreteľné ešte v r. 1740. Povolenie na ťažbu v bani na Kvetnici dal poľský kráľ v roku 1562. Dnes je banská štôlňa je spriechodnená v dĺžke cca 20 m. Je predpoklad, že vedie až do Gánoviec. Ťažili sa tu polodrahokamy, napr. acháty s vrstvami jaspisu, karneolu, kalcitu, kremeňa, chalcedónu či opálu, ktorý sa vyskytuje v Malom aj vo Veľkom lome..
Hydrologické pomery: Kozie vrchy a vrch Krížová tvoria "rozvodnicu" medzi Čiernym morom a Baltickým morom. Recipienti na južných svahoch odvádzajú vodu do Hornádu a ten ďalej odvádza vodu do Dunaja. Hydrologicky leží väčšina mesta Poprad v povodí rieky Poprad, ktorá odvádza vody prostredníctvom Dunajca, prítoku Visly, do Baltského mora.
Vegetačné pomery: Severné svahy spadajú do Podtatranskej kotliny a zodpovedajú chladnej klimatickej oblasti s prevahou ihličnatých drevín - smrekov, jedlí a borovíc. Južné svahy pohoria sú pokryté prevažne reliktnými teplomilnými dubinami. V tejto lokalite bol zistený najsevernejší autochtónny výskyt duba zimného na Slovensku. Na Krížovej kedysi bola "valašská kolonizácia" a je pravdepodobné, že na Krížovej boli pôvodne hole. Valasi vystupovali do kopcov a udržiavali pasienky, z ktorých sú dnes na Slovensku len zbytky - Poloniny (viac o Poloninách Doc. Jančura). Ak Krížová nebola zalesnená, potom by naozaj mohla byť "vyhliadkovým bodom". Valašská kultúra mala najväčší rozmach v 16. storočí.
Lyžiarsky vlek: postavený je na severnom svahu od Zámčiska (bývalé hradisko) smerom ku Gánovskému potoku a ku Kvetnici. Vlek je z dôvodu klimatických zmien v poslednom období málo využívaný, priesek i lyžiarsky svah ruderalizujú, zarastajú. Spodná stanica vleku je vo vlastníctve Lesov SR, ktoré objekt prenajímajú za účelom podpory rekreácie v Kvetnici. Je potrebné nájsť inú formu jeho využitia.
Jestvujúce rekreačné trasy pre alternatívnu dopravu a turistiku:
Kúpeľný park a Jubilejný pavilón: pavilón navrhol arch. Gustáv Kulhavý (v ČR má niekoľko stavieb, ktoré sú vyhlásené za Národné kultúrne pamiatky). Kúpeľný park projektoval český krajinný architekt Miniberger v roku 1931. Jazierko v parku však existovalo už skôr. Cez park tečie Gánovský potok, ktorý je z časti zregulovaný. Pavilón i park sú pamiatkovo chránené.
Objekty v Kvetnici: prícestný hostinec so sálou pre 300 ľudí, mestská horáreň (biely objekt na fotke), vily v štýle švajčiarskeho romantizmu budované od konca 19.storočia v spolupráci s popradským arch. Gedeonom Majunke.
Cieľ: Vytvoriť nové rekreačné centrum nadregionálneho významu založené na kultúrno-krajinnom potenciáli
Kvetnica je riešená ako atraktívne, polyfunkčné územie, určené prioritne pre obyvateľov mesta a širokého okolia, ponúkajúce rekreačné aktivity.
Ak má ísť o nadregionálne centrum, potom musí toto územie priniesť vyššiu variabilitu využívania územia - pestrosť vo funkciách, atraktivitu, atypické prvky, stavby, avšak zachovať krajinný ráz Kvetnice (nezahusťovať výstavbu), nadregionálnosť stavať na kúpeľníckej tradícií, rekreácii, športe, kultúre. Nové objekty riešiť materiálovo i farebne v zhode s jestvujúcicmi stavbami, nadviazať na "tradičný" urbanizmus, obnoviť zaniknuté a riešiť nové výhľady, pohľady, i priehľady. Riešiteľský kolektív sa prikláňa k uchovaniu, ochrane a využitiu jestvujúcich krajinno-urbanistických hodnôt a k obmedzeniu intenzifikácie zástavby. Nové objekty je potrebné vhodne osadiť do prostredia, čo sa dá dosiahnuť premyslenou kompozíciou. Tiež overiť "únosnosť" hodnotením vplyvu na krajinný ráz. . Potrebné je dôkladne overiť každú zvažovanú investíciu.
V rámci návrhu bolo riešené:
Cez jednotlivé časti rekreačných lesov sú navrhnuté náučné chodníky, tematické trasy, cyklotrasy, hippochodníky apod. Návštevník tak bude mať možnosť spoznať celé územie o výmere 1500 ha a vybudované aktivity a môže sa opakovane vracať s iným cieľom a trasou.
Vizualizácie:
Podklady: Ateliér Dobrucká, Nitra