Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
Hrad Beckov - komplexná obnova areálu hradu
Realizácia: prebieha od 2007
Investor: Obec Beckov
Výskum a metodika: Ing. arch. Martin Bóna, Ing. Miroslav Matejka
Autor projektu: Ing. arch. Anton Valach
Metodika obnovy (Martin Bóna)
Pokračujúca obnova a budúce využitie pamiatky nadväzuje na staršie zámery a programy pamiatkovej úpravy vypracované štátnou organizáciou pamiatkovej starostlivosti (Rejthar-Smoláková 1970; Kodoňová 1983). Tie z hľadiska širších urbanistických vzťahov určili ochranu hradu ako dominanty stredného Považia s dobrou dostupnosťou a návštevnosťou, a preto z pohľadu zachovania historických, umeleckých a architektonických hodnôt pamiatky určili ako hlavné kritérium zachovať originalitu pamiatky. Z toho vyplynula aj hlavná metóda obnovy: konzervácia s čiastočnou rekonštrukciou niektorých častí. Pri návrhu funkcie pamiatky ako historického exponátu s expozičnými priestormi odkrytých nálezov sa vychádzalo z jej príťažlivosti cestovnému ruchu (Rejthar-Smoláková 1970, s. 6, 10).
Prebiehajúca obnova používa konzervačnú metódu, zachováva a chráni ruinálnu siluetu hradu, odporúča postupné odstránenie nevhodných stavebných zásahov zrealizovaných za posledné tri desaťročia a v nadväznosti na existujúce zapojenie objektu do cestovného ruchu predkladá návrh revitalizácie hradného komplexu a jeho atraktívnejšiu prezentáciu. Základným cieľom je preto ukončenie pamiatkovej obnovy objektu, zatraktívnenie hradu ako kultúrno-historického exponátu, jeho sprístupnenie verejnosti a vytvorenie podmienok pre bezpečný pohyb návštevníkov oboznamujúcich sa s dejinami a významom tejto pamiatky.
Priestorová skladba pamiatky zachovaná v plnej miere je predmetom pamiatkovej ochrany. Jedným z dôležitých predmetov ochrany je aj prirodzený charakter hradnej zrúcaniny. Návrh ho zachováva a v nevhodne stvárnených častiach ho odporúča pri následnej korekcii opraviť. Čiastočnými zmenami v hmotnej podstate dnešnej pamiatky je cieľom dosiahnuť vytvorenie nových krytých priestorov v celistvo zachovaných objektoch hradného jadra a formou náznakovej rekonštrukcie zaniknutých hospodárskych objektov v 1. predhradí dosiahnuť nielen vytvorenie priestorov pre potrebné prevádzkové zázemie hradu, ale aj zvýšenie jeho pôvodnej priestorovej čitateľnosti. V prípade potreby náročnejšej statickej sanácie vykloneného hradbového múru priestorovou konštrukciou sa v novotvaroch stavieb umožní skrytie takejto konštrukcie.
Z hľadiska minimálnych zmien v hmotnej podstate stojacich historických konštrukcií v snahe o dosiahnutie čo najlepšieho celistvého dojmu sú doplnky historických konštrukcií realizované formou minimálneho materiálového rozlíšenia. Zároveň sa ráta s maximálnym využívaním tradičných stavebných technológií, ktoré nenarúšajú stavebno-fyzikálne vlastnosti historických konštrukcií. Vzhľadom na dominantný režný charakter kamenného muriva so zaniknutými omietkami na stojacich historických architektúrach návrh odporúča pri realizácii doplnkov zachovanie režného kamenného muriva s maximálnym štrukturálnym a materiálovým priblížením sa pôvodným konštrukciám.
Výstavu "Obnova hradov v stredoeurópskom priestore" pripravili:
Fakulta architektúry STU - Vzdelávacie a vedecko-výskumné centrum v Banskej Štiavnici a platforma „Načo sú nám pamiatky?“
Menovite: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD., doc. Ing. arch. Jana Gregorová PhD., Ing. arch. Zuzana Ondrejková PhD., Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.
Odborná platforma „Načo sú nám pamiatky?“ vznikla na Fakulte architektúry STU v roku 2013 s cieľom popularizovať problematiku pamiatkovej obnovy. Platforma sa snaží systematicky pripravovať akcie s hlavným cieľom propagovať pamiatky, a to nielen v radoch študentov, ale aj širokej verejnosti. Za zmienku určite stojí dokumentárny film “Načo sú nám pamiatky?” - sonda do názorov súčasnej spoločnosti (2013), panelová diskusia o úlohe architekta pri obnove pamiatok (2014) a výstava Obnova hradov v stredoeurópskom priestore (2015).
Podklady poskytli: Ing. arch. Zuzana , PhD. Ondrejková Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD