Obnova hradov v stredoeurópskom priestore - 1. časť

Obnova hradov je na Slovensku aktuálna téma práve pre veľký počet v súčasnosti obnovovaných hradov. Prevažná väčšina z nich sa konzervuje z iniciatívy občianskych združení. Konzervačná metóda je pochopená ako vyčistenie náletovej zelene a zabezpečenie stability dochovaných konštrukcií tradičnými technológiami. Cieľom platformy "Načo sú nám pamiatky?" je prezentovať široké spektrum metodických prístupov používaných nielen na Slovensku ale aj v krajinách, s ktorými má Slovensko spoločnú históriu inštitucionalizovanej pamiatkovej starostlivosti. Z maďarských príkladov sú prezentované náznakové rekonštrukcie na hrade Csókakó a na Ostrihomskom hrade, z Českej republiky reštaurovanie architektúry formou korektívnych úprav na hrade Lipnice nad Sázavou. Zo slovenských príkladov je prezentovaná rekonštrukcia Bratislavského hradu s použitím kontrastných novotvarov, architektonizovaná ruina a kontextuálne novotvary na hrade Beckov a na Ľubovnianskom hrade, konzervácia s kontextuálnymi novotvarmi na hrade Lietava a na Topolčianskom hrade a plánovaná konzervácia s použitím kontrastných novotvarov románskeho paláca na Spišskom hrade.

Vybrané príklady obnovy hradov na Slovensku, v Česku a Maďarsku

O autoroch obnovy hradov v stredoeurópskom priestore

Ing. arch. Peter Bouda (1953) Ing. arch. Ivan Masár (1956)

Vyštudovali naFakulte architektúry STU. Po skončení školy (1978, resp. 1981) nastúpili do Ateliéru pre rekonštrukciu pamiatkových objektov a miest - Bratislavského STAVOPROJEKTU. Od roku 1981 pracovali na úlohách spojených sobnovou Bratislavského hradu. Vroku 1990 založili vlastnýateliér Bouda a Masár, architektonická kancelária. Popri obnove Bratislavského hradu, ktorej sa venujú priebežne až do súčasnosti, pracovali aj na rekonštrukcii Erdödyho paláca, Apponyiho paláca, secesného gymnázia na Grösslingovej ulici či budove Českého veľvyslanectva na Hviezdoslavovom námestí. Podieľali sa na projekte River Park, spolu s J.Almássym a R.Čečetkom sú autormi projektu Zuckermandel v Bratislave. V roku 2012 dostali Krištáľové krídlo za rekonštrukciu Starej radnice v Bratislave. Získali Cenu Dušana Jurkoviča za Klenotnicu na Bratislavskom hrade (s F. Milučkým a A. Žáčkom), 2x cenu CE.ZA.AR, hlavnú cenu Stavba roka za rekonštrukciu Erdödyho paláca, striebornú medailu na svetovom bienále architektúry a množstvo nominácií.

Ing. arch. Ivan Staník

Ivan Staník vyštudoval Fakultu architektúry STU v Bratislave. Po ukončení štúdia bol na výzvu fakultou odporučený do pracovného tímu architekta Andreja Fialu k aktuálne prebiehajúcej obnove Bratislavského hradu. Pod jeho vedením sa vyformoval ako odborník na problematiku hradnej a torzálnej architektúry na Slovensku. V 70. rokoch Andrej Fiala vytvoril v Bratislavskom Krajskom pamiatkovom ústave špecializované sekcie (ako jedinom z krajských pamiatkových ústavov Slovensku), venujúce sa jednotlivým typologickým druhom pamiatok. Ivan Staník sa venoval práve sekcii na obnovu torzálnej architektúry a hradov. V roku 1992, keď sa vedúcim Krajského pamiatkového ústavu stal architekt Ivan Gojdič, bol Ivan Staník ako špecializovaný metodik na obnovu hradov vysielaný aj na stredné a západné Slovensko. Takto sa z neho stal metodik všetkých práve obnovovaných hradov na. Do roku 2002, kedy sa Pamiatkový ústav SR transformoval na Pamiatkový úrad SR, stihol vyformovať svojich žiakov. V súčasnosti pracuje Ivan Staník ako odborný radca na Krajskom pamiatkovom úrade v Bratislave so špecializáciou na mestskú pamiatkovú rezerváciu Bratislava a hrady patriace do Bratislavského kraja. Aktívne sa podieľa na tvorbe metodík obnovy torzálnej architektúry hradov aj mestských opevnení, akými sú napríklad Bratislavský hrad, Hrad Devín, Červený Kameň, Branč, Plavecký hrad, Hrad Pajštún, mestské opevnenie v Modre a v Svätom Jure.

Ing. Peter Glos (1962)

Peter Glos absolvoval v roku 1985 Vysokú školu technickú v Košiciach, odbor pozemné stavby. V roku 1993 ukončil postgraduálne štúdium na Fakulte architektúry ČVUT v Prahe v odbore Teorie a dějiny architektury. Od roku 2004 má osobitú odbornú spôsobilosť na vykonávanie architektonicko-historického výskumu. Od roku 1987 pracoval na Krajskom ústave pamiatkovej starostlivosti v Prešove, od roku 2002 ako odborný radca so špecializáciou na hradné zrúcaniny, opevnenia, historické krovové konštrukcie a sakrálnu architektúru. V súčasnosti sa podieľa na tvorbe metodiky množstva hradov na východnom Slovensku: Ľubovniansky hrad, Hrad Zborov, Hrad Kapušany, Šarišský hrad,...

Ing. arch. Tibor Gál (1951)

V roku 1980 ukončil vysokoškolské štúdium na Fakulte architektúry Technickej vysokej školy v Budapešti. Odvtedy pracoval ako projektant v rôznych architektonických kanceláriách zaoberajúcich sa obnovou pamiatok. Od roku 2008 pokračuje vo svojej práci ako samostatný architekt. Vo svojej tvorbe sa špecializuje na obnovu pamiatok a torzálnu architektúru. Za svoju prácu v tejto oblasti dostal ocenenie Europa Nostra v rokoch 1996 a 2001.

Ing. arch. Magdaléna JANOVSKÁ (1958)

Magdaléna Janovská je absolventkou Fakulty architektúry Technickej univerzity v Košiciach. Štúdium ukončila v roku 1982. V rokoch1983 až 1996 pracovala ako vedúca Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči. Od roku 1996 pôsobí nepretržite v slobodnom povolaní vo svojom ateliéri Štúdio J+J, s.r.o. na námestí v Levoči. Má odbornú spôsobilosť na vykonávanie architektonicko-historického, umelecko-historického a urbanisticko-historického výskumu. Svoju činnosť zameriava najmä na tvorbu v historickom prostredí, pamiatkové výskumy, rekonštrukcie, novostavby, výstavy, o čom svedčí aj množstvo realizovaných stavieb, ocenení a bohatá publikačná činnosť. Je autorkou architektonicko-historického výskumu a postupnej obnovy Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule, taktiež výskumu a projektu na obnovu Spišského hradu, paláca Lubomírskych na Ľubovnianskom hrade, ďalej je autorkou rekonštrukcie areálu bývalých kasární v Ružomberku, obnovy Prašnej bašty v Levoči, atď..

prof. ing. arch. akad. arch. Václav Grisa (1945)

Absolvent ČVUT v Praze. odbor architektúra a AUV Školy architektury (prof. František Cubr). Celoživotné zameranie na obnovu historického stavebného fondu a ochranu architektonických pamiatok. Od roku 1990 pedagóg FA ČVUT, od r. 2008 profesor odboru Dějiny architektury a ochrana památek, v súčasnosti vedúci Ústavu památkové péče FA ČVUT. Od roku 1991 Śpecializovaný ateliér s Miroslavom Hanzelom. Laureát mnohých ocenení, vrátane medzinárodných, Napr.: Cena alebo uznanie Grand Prix OA v rokoch 1994, 1999, 2001, 2003, Cena primátora hl. mesta Prahy v roku 2000 (Müllerova vila, Fürstenberská zahrada), Medaila Europa Nostra Awards 2000 (Müllerova vila) atd. Člen Českého národného komitmentu ICOMOS a viacerých poradných orgánov.

Ing. arch. Peter Nižňanský (1969)

V roku 1993 vyštudoval Fakultu architektúry STU v Bratislave. Od ukončenia štúdia do roku 1994 pôsobil v architektonických ateliéroch v Paríži a vo Švédsku. Potom sa presťahoval do Banskej Štiavnice, kde v roku 2003 založil ateliér architektúry a dizajnu A4+1, špecializovaný na obnovu historických objektov a torzálnu architektúru. Má mnoho realizácií obnovy pamiatok priamo v Banskej Štiavnici, ale aj mimo nej: Starý zámok Banská Štiavnica, Hrad Lietava, Hrad Fiľakovo, letohrádok Babylon v Dubnici, kostol sv. Anny v Liptovskej Anne, Banskoštiavnická kalvária,...

Ing. arch. Martin Bóna, PhD. (1968)

Architekt Martin Bóna ukončil štúdium na Fakulte architektúry STU v Bratislave v roku 1992. V roku 2000 absolvoval Academia Istropolitana Nova a v roku 2014 ukončil postgraduálne štúdium FFUK v Bratislave na Katedre archeológie. Od roku 1992 pracoval ako metodik ochrany pamiatok na pamiatkových ústavoch (neskôr úradoch) v Topoľčanoch, v Nitre a v Bratislave a ako odborný referent na Mestskom úrade v Zlatých Moravciach. Od roku 2004 má osobitú odbornú spôsobilosť na vykonávanie architektonicko-historického výskumu. Od roku 2008 do 2010 pôsobil ako odborný pracovník na Ústave dejín umenia SAV v Bratislave a do roku 2014 ako vedecko-výskumný pracovník na Univerzite Komenského v Bratislave na Katedre archeológie. Od roku 2004 tvoria väčšinu jeho výskumov architektonicko-historické výskumy hradných architektúr. Medzi najznámejšie hrady, na ktorých výskume sa podieľal, sú Trenčiansky hrad, Hrad Lietava, Hrad Beckov, Čachtický hrad, Topoľčiansky hrad.

Mgr. Michal Šimkovic (1972)

Michal Šimkovic absolvoval FF UK v Bratislave, odbory Archeológia – história (1998) a Dejiny výtvarného umenia (2002). V rokoch 1998-2004 pracoval v Pamiatkovom ústave v Lučenci a Banskej Štiavnici. V súčasnosti sa ako privátny bádateľ zaoberá architektonicko-historickým a umelecko-historickým výskumom pamiatok. Vo svojich výskumoch sa zameriava na bádanie architektúry obdobia stredoveku a počiatkov novoveku so špecializáciou na hrady, kaštiele a fortfikácie. Popri bádateľskej činnosti spolupracuje na pamiatkovej obnove viacerých zrúcanín a na projektoch zameraných na záchranu hradov (Hrad Lietava, Hrad Slanec, Hrad Divín, Hrad Brekov, Hrad Vinné, Hrad Zborov). V oblasti publikačnej činnosti je autorom sprievodcov po hradoch Plavecký hrad, Hrad Dobrá Voda a Hrad Fiľakovo. Okrem toho bol súčasťou autorského kolektívu publikácii „Dejiny slovenského výtvarného umenia – Gotika, Renesancia“ (2003, 2009), „Slovensko - Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.“ (2009), a „Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine“ (2006).

Dejiny obnovy hradov na Slovensku

Väčšina hradov na území Slovenska bola opustená v 17. a 18. storočí. Pokiaľ hrady neboli zničené počas tureckých nájazdov, stali sa sídlom vzbúrencov počas protihabsburgského odporu. po Potlačení povstania dali Habsburgovci tieto sídla vzbúrencov zbúrať, alebo vypáliť. Odvtedy hrady postupne chátrajú...

Obnova hradov v 19. storočí

Prvé obnovy hradov sa udiali majiteľmi už koncom 18. storočia (hrad Gýmeš) ako pripomienka rodovej slávy. V zrekonštruovaných častiach zriaďovali tzv. sály predkov, rodové múzeá a v sakrálnych častiach rodinné hrobky. Tento trend sa rozvinul v prvej polovici 19. storočia (hrady Uhrovec, Slanec, Krásna Hôrka, Sklabiňa). Po roku 1850 bola pamiatková obnova inštitucionalizovaná, keď vznikla Cisárska a kráľovská centrálna komisia pre výskum a údržbu pamiatok a následne Uhorská dočasná komisia pre pamiatky. Koncom 19. storočia sa obnova sústredila na romantizujúce rekonštrukcie chátrajúcich hradov (Zvolenský hrad, Vígľaš, Banská Bystrica, Bojnice, neskôr Smolenice), často s charakterom prestavby. Na začiatku 20. storočia sa objavujú prvé konzervácie hradných ruín (Strečno, Fiľakovo).

Obnova hradov v 20. rokoch 20. storočia

Počas prvej Slovenskej republiky bola obnova hradov viazaná na slovenskú pamiatkovú starostlivosť predstavovanú Vládnym komisariátom na ochranu pamiatok. Tento komisariát bol po rozpade Rakúsko-Uhorska predstaviteľom inej pamiatkovej školy. Väzby na Maďarskú pamiatkovú školu sa úplne prerušili. Preto sa počas tohto obdobia diali najmä statické zabezpečenia hradov (Trenčín, Hrušov, Beckov, Muráň), alebo sa pokračovalo v adaptáciách hradov na rodové múzeá bez výrazných metodických usmernení (Stará Ľubovňa).

Obnova hradov v 50. rokoch 20. storočia

Vojnou pozastavená pamiatková aktivita sa opäť rozbehla až v roku 1951 založením Pamiatkového ústavu v Bratislave. Prvým výrazným počinom boli práce na záchranu Bratislavského hradu na začiatku 50. rokov, kde výrazná obnova ruiny metódou rekonštrukcie stredovekej podoby hradu zvíťazila nad modernistickými trendmi novostavieb. Táto realizácia odštartovala ďalšie štátom financované veľké rekonštrukcie hradov (Trenčiansky hrad, Oravský zámok, Spišský hrad, Zvolenský hrad, Starý zámok - Banská Štiavnica, Kežmarok, Smolenice,...), kde vďaka rekonštrukcii vznikli priestory určené pre múzeá, galérie a iné štátne inštitúcie.

Obnova hradov v 70. rokoch 20. storočia

Medzi rokmi 1961 - 1970 boli vyhlásené najdôležitejšie objekty za Národné kultúrne pamiatky (ďalej len NKP) - medzi nimi bolo aj 15 hradov. Vďaka tomu pokračovali rozbehnuté obnovy a začali aj nové finančne náročné práce na záchranu ďalších hradov. V tejto vlne hradných obnov prevládal výrazný rekonštrukčný prístup s rôznou mierou rekonštrukcie hradu (Bratislavský hrad, Trenčiansky hrad, Zvolenský hrad, Spišský hrad, Strečno Ľubovniansky hrad, Oravský hrad, Krásna Hôrka,...).Ako doplňujúce metodické prístupy sa uplatňovali výrazné analytické prezentácie starších kultúrnych vrstiev a vnášanie kontrastných novotvarov (Bratislavský hrad, Trenčiansky hrad, Zvolenský hrad). Zmena spoločenského zriadenia v roku 1989 úplne zastavila nákladné štátom financované komplexné obnovy hradných súborov.

Obnova hradov v súčasnosti

Obnova hradov na Slovensku sa opäť rozbehla po útlme v 90. rokoch až po roku 2000. V súčasnosti sa obnovuje 39 hradov. Všetky obnovované hrady okrem štyroch (Bojnice, Trenčín, Budatín, Krásna Hôrka), sú v stave ruiny. 30 hradov sa obnovuje konzervačnou metódou. Od rozdelenia Československa v 90. rokoch sa česká pamiatková škola uberá iným smerom ako slovenská. V Čechách sa uplatňuje oveľa širšia škála prístupov k obnove ako na Slovensku - od kontrastných reverzibilných novotvarov na Pražskom hrade, cez konzervačno-rekonštrukčné postupy väčšiny hradov (Mikulov) až po minimalistické zásahy s cieľom „zastaviť čas“ (Lipnice). V Maďarsku je preferovaný metodický princíp náznakovej rekonštrukcie, ktorý je dotiahnutý až do sochárskej kvality (Csókakó, Ostrihom). Táto metóda sa na Slovensku takmer nevyužíva.

Osobnosti pamiatkovej ochrany na Slovensku

V rokoch 1930-1939 sa pričinením Václava Mencla realizovali prvé archeologické výskumy hradov a následne sa konzervovali. Od konzervačnej metódy obnovy prezentuje Václav Mencl názorový postup k syntetickej formovo-komparatívnej metóde obnovy pamiatok.

Dobroslava Menclová sústredila svoju pozornosť na dejiny architektúry Slovenska, najmä však na problematiku hradov a zámkov. Zostavila hradnú typológiu, ktorá sa používa dodnes. Spolu s manželom Václavom Menclom vytvorili komplexné dielo, ktoré je dodnes základnom pamiatkovej literatúry na Slovensku. Sú považovaní za prvých odborníkov na hradnú architektúru na Slovensku.

Najrozsiahlejšou povojnovou obnovou na Slovensku bola rekonštrukcia ruiny Bratislavského hradu. Jeho zameranie aktuálneho stavu, prieskumovú správu a elaborát dokumentujúci historickú podobu hradu vypracoval Alfréd Piffl. Je autorom návrhovej štúdie, ktorá bola postupne dopracovaná a konkretizovaná v ďalších štúdiách. V roku 1955 vznikol plán definitívnej stavebnej záchrany západného traktu, v roku 1956 plán definitívnej stavebnej záchrany južného traktu, a v roku 1957 plán definitívnej stavebnej záchrany východného traktu. O Alfrédovi Pifflovi, profesorovi dejín architektúry a neskôr vedúcom Ústavu dejín architektúry na novozaloženej Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej bolo známe, že do svojich pamiatkárskych aktivít pravidelne zapájal aj svojich študentov. Rovnako tomu bolo aj v prípade Bratislavského hradu. Pri spracovávaní štúdie mu asistovali okrem kolegov architektov Mikuláša Bašu, Jána Lichnera a Daniela Majzlíka aj študenti. Medzi inými aj Andrej Fiala. V auguste 1957 Alfréd Piffl hrad nedobrovoľne opustil. Jeho plány južnej fasády nádvoria boli znovu prepracované kolektívom architektov pod vedením Dušana Martinčeka. Hrad bol v obnovenej podobe predstavený verejnosti v roku 1968.

Andrej Fiala absolvoval v roku 1959 Fakultu architektúry SVŠT v Bratislave. Počas trojročného pôsobenia v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody vypracoval zoznam slovenských hradov, ktorý sa stal základom ich kategorizácie. V rokoch 1962 – 1965 pracoval vArcheologickom ústave SAV, neskôr v Slovenskom národnom múzeu, kde sa venoval komplexnému výskumu Bratislavského hradu. V roku 1969 sa vrátil do SÚPSOP, kde bol vedúcim oddelenia hradov a fortifikácií. Koncom roka 1984 nastúpil do Správy Bratislavského hradu, založenej na prípravu a realizáciu druhej etapy obnovy hradu a jeho areálu. Jeho pamäť a erudíciu aj v súčasnosti využívajú bádatelia pri výskumoch stredovekej architektúry. Za jeho nasledovníka v tejto problematike je považovaný architekt Ivan Staník.

Metodika obnovy hradov v stredoeurópskom priestore

Rekonštrukcia

Rekonštrukcia je metóda obnovy, ktorá reanimuje zaniknuté časti originálu. Vedecká rekonštrukcia sa snaží o dopinenie či nahradenie poškodenej podstatnej časti pamiatky s ciel'om obnovy Pôvodného vzhl'adu pamiatky podl'a hodnoverných podkladov (zameranie, fotodokumentácia, atd'.). Menej exaktnou je analogická rekonštrukcia, ktorá dopĺňa chýbajúcu čast' pamiatky na základe analógie (podobnosti) s inou historickou architektúrou (napr. od rovnakého autora, stavebnej huty, ...). Hypotetická rekonštrukcia dopĺňa chýbajúcu čast' pamiatky na základe predpokladaného pôvodného vzhl'adu objektu. Vzhl'adom na vysokú mieru nepresnosti sa tento typ rekonštrukcie dnes už nepoužíva.

Príklad: Bratislavský hrad

Už v 50. rokoch bola nastavená rekonštrukčná metóda obnovy ruiny na hradnom kopci. Koncom 60. rokov bola ukončená prvá etapa obnovy hradu, kedy bol obnovený do pevnostného charakteru so zachovanĺm všetkých barokových etáp. Obnova v 80. a 90. rokoch sa venovala najmä rekonštrukcii zaniknutých alebo poškodených barokových objektov v areáli. Najväčším zásahom bola rekonštrukcia trojkrídlového objektu na západnej terase. Posledná obnova hradu nadviazala na zámer obnovy druhej etapy. Palác mení svoj pevnostný charakter a je prezentovaný v barokovej etape tak v exteriéri, ako aj v interiéri, kde sa pristúpilo k analogickým rekonštrukciám neskorobarokových reprezentačných priestorov. Vybrané staršie vývojové etapy hradu sú prezentované formou analytických sond.

Architektonizovaná ruina

Architektonizovaná ruina je metóda obnovy, pri ktorej je torzo architektúry čiastočne rekonštruované, zachováva si však charakter torza. Miera architektonizácie torza je chápaná ako hl'adanie výrazových prostriedkov na sčitateľnenie pôvodného objektu s ohl'adom na prezentovanú kultúrnu vrstvu objektu v jeho torzálnom výraze. Spiósob architektonizácie vyjadruje náš dnešný názor na estetizáciu a konsolidáciu torza, piniaceho najmä funkciu exponátu.

Príklad: Topol'čiansky hrad

Topol'čiansky hrad je typickým reprezentantom architektonizovanej ruiny. Pri tejto metóde obnovy sa využívajú konzervačné práce, analogické rekonštrukcie aj novotvary. Hrad obnovuje Občianske združenie Topol'čiansky hrad, ktoré pri výskumoch aj projekčnej práci spolupracuje s odborníkmi v danej oblasti. Pri tejto metóde sú kombinované konzervačné práce (stabilizovanie múrov, otvorov, omietok) s náznakovými rekonštrukciami tesárskych konštrukcií okenných a dverných otvorov a kontextuálnymi novotvarmi v miestach nových prevádzkovo-funkčných požiadaviek.

Náznaková rekonštrukcia

Náznaková rekonštrukcia patrí medzi rekonštrukčné metódy obnovy, neobnovuje však pôvodný vzhl'ad, ale pôvodný charakter pamiatky. Princíp reinterpretácie zaniknutej skutočnosti v sebe nesie bohatý potenciál inšpirácie z minulosti. Aby mohol byt' pinohodnotne využitý, je potrebné ovládat' aspoň základné znaky zaniknutej architektúry. Naznačovat' je možné hmotnými prvkami, ale aj nehmotnými. Pokial' sa využívajú hmotné, dá sa postupovať formou štylizácie alebo transformácie pôvodných prvkov zaniknutej architektúry.

Príklad: Hrad Csókakd

V roku 1955 vznikla spoločnosť "Priatelia hradu Csókakó" a odvtedy sa na hrade realizuje výskum a rekonštrukčné práce. Priamo z ruín stredovekého hradu vyrástli náznakové rekonštrukcie vstupnej brány a kaplnky. Hradná brána je vernejšou rekonštrukciou, kde nový stavebný materiál je od originálu odlíšený vápenným náterom. Otvory majú abstrahovaný tvar voči historickým originálom. Pri náznakovej rekonštrukcii kapinky bol tento objekt stvárnený vol'nejšie. Úzke štrbinové otvory využili ako lajtmotív, ktorým vytvorili nielen okenné otvory na bočnej fasáde, ale aj okno v tvare kríža na štítovej fasáde kapinky. Vznikol tak moderný akcent v mieste Ovodného symbolického rozetového okna a súčasná funkčná kaplnka vyrastajúca z historických základov aj tradícií.

Konzervácia

Konzervácia je odborné ošetrenie hmotnej podstaty pamiatky, ktoré má zabezpečit' stabilitu jej dochovaného autentického stavu a vzhl'adu a dociať jej odolnosť proti zmenáma prípadným d'alšĺm škodlivým účinkom prostredia.

Príklad: Hrad Lietava

Hrad Lietava je typickým reprezentantom konzervačnej metódy preferovanej na Slovensku v poslednej vlne hradných obnov. Obnovu hradu začal pred jedenástimi rokmi Lubomír Chobot s pár nadšencami za účelom "hrad, ku ktorému máme citový vzťah trochu opraviť. Združenie na záchranu Lietavského hradu spolupracuje pri obnove s odborníkmi v danej oblasti a na hrade sa vykonáva aplikovaný výskum. Prebiehajú tu testy najvhodnejšieho zloženia murovacej malty, najvhodnejšieho stabilizovania korún hradných murív. Výsledky týchto testov sú aplikované na mnohých iných obnovovaných hradoch na Slovensku.

Výstavu pripravili:

Fakulta architektúry STU - Vzdelávacie a vedecko-výskumné centrum v Banskej Štiavnici a platforma „Načo sú nám pamiatky?“
Menovite: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD., doc. Ing. arch. Jana Gregorová PhD., Ing. arch. Zuzana Ondrejková PhD., Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.

Odborná platforma „Načo sú nám pamiatky?“ vznikla na Fakulte architektúry STU v roku 2013 s cieľom popularizovať problematiku pamiatkovej obnovy. Platforma sa snaží systematicky pripravovať akcie s hlavným cieľom propagovať pamiatky, a to nielen v radoch študentov, ale aj širokej verejnosti. Za zmienku určite stojí dokumentárny film “Načo sú nám pamiatky?” - sonda do názorov súčasnej spoločnosti (2013), panelová diskusia o úlohe architekta pri obnove pamiatok (2014) a výstava Obnova hradov v stredoeurópskom priestore (2015).

Podklady poskytli: Ing. arch. Zuzana , PhD. Ondrejková Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD

"Načo sú nám pamiatky?" možno vás zaujme aj krátka sonda do názorov súčasnej spoločnosti: