Transformácia urbanistickej štruktúry Hodonína - diplomová práca

Dielo predstavujeme s autorským textom:

Cieľom práce bolo transformovať urbanistickú štruktúru južnej časti českého mesta Hodonín, ktoré sa nachádza v Juhomoravskom kraji (cca 70 km juhovýchodne od Brna), v blízkosti toku rieky Moravy, v kontakte so štátnou hranicou Slovenskej republiky. Mesto má bohatú industriálnu minulosť, ktorá mu prepožičiava charakter industriálneho mesta. Taktiež je sídlom liečebných kúpeľov „Lázně Hodonín“, zoologickej záhrady a v jeho okolí sa nachádza veľa turistických bodov záujmu. V južnej časti mesta, blízko historického centra sa nachádza rozsiahle územie v kontakte s industriálnou zónou, ktoré sa dá označiť ako brownfield. Nachádza sa tu zachovalý areál bývalej tabakovej továrne, ktorého budovy sa v súčasnosti využívajú ako skladové priestory, čím je potlačený jeho potenciál ako najdôležitejšieho industriálneho dedičstva mesta. Vybudované je tu funkčné kúpalisko a futbalový štadión. V blízkosti centrálneho námestia je situovaná budova Masarykovho múzea, ako aj modernistické budovy starého kultúrneho domu a sauny. Oblasť má existujúci prírodný potenciál; územím preteká rieka Stará Morava, v okolí ktorej sa rozprestiera mestská zeleň, ktorá však nie je dostatočne využívaná. V práci sú spomenuté potenciály územia využité ako prirodzené body záujmu, ktoré dobudovávajú a podporujú súčasnú sieť verejných priestorov a vytvárajú nové fungujúce prepojenia medzi nimi. Dôraz je kladený na dotváranie existujúcej urbanistickej štruktúry; definovanie a uzatváranie urbanistických blokov, ako aj na vytváranie nových plôch bývania rozmanitej kvality v rámci terajšej štruktúry mesta. Vyzdvihnutie potenciálov územia (tabaková továreň, rieka) a nadviazanie na ne novými štruktúrami upevňuje funkčnosť a organizáciu mestského organizmu v tomto území.

Úvod

Témou tejto diplomovej práce je transformácia urbanistickej štruktúry mesta Hodonín v jeho južnej časti. Na základe podrobných analýz územia celého mesta je jasne vidieť, že jeho štruktúra v južnej časti je veľmi nejednoznačná, roztrieštená a toto územie nie je urbanisticky jasne definované. Prispieva k tomu existencia plochy brownfielu po bývalých industriálnych podnikoch a taktiež prevažujúci celkový industrálny charakter oblasti. Z dôvodu blízkosti k historickému centru a existencii historického industriálneho dedičstva v tejto oblasti je však dôležité súčasnú štruktúru transformovať takým spôsobom, aby spĺňala požiadavky hospodársky i ekonomicky rastúceho mesta a zároveň zachovávala jeho charakteristické črty, ktoré mu dávajú osobitý charakter. Osobitým prvkom mestskej štruktúry je taktiež tok rieky Stará Morava, ktorý poukazuje do histórie, kedy samotná rieka Morava pretekala mestom, a zároveň vyzýva k tomu, aby jej brehy boli zapojené do organizmu mesta. Územie má veľký potenciál stať sa plnohodnotnou a atraktívnou časťou mesta, ktorá ponúka rôznorodosť funkcií a ponuky bývania.

Širšie vzťahy

Mesto Hodonín sa nachádza v Juhomoravskom kraji, v tesnom kontakte so štátnou hranicou so Slovenskou republikou. Najbližším slovenským mestom je mesto Holíč.

Priamo cez mesto prechádza rýchlostná komunikácia č. 51 smerom do Holíča, ktorá prevádza výrazné množstvo cezhraničnej nákladnej dopravy priamo cez mesto, čo má negatívny vplyv nielen na jeho urbanistický rozvoj, ale najmä na zdravie a pohodu v dotknutej časti mesta. Momentálne je plánované vybudovanie obchvatu mesta, ktoré by odviedlo najväčší nápor cezhraničnej dopravy mimo územia mesta, čo umožňuje zacelenie jeho štruktúry v mieste pôvodnej rýchlostnej cesty a jej transformáciu na mestskú triedu, ktorá môže komunikovať so svojim okolím.

Centrum mesta sa nachádza v jeho južnej časti, severne od toku rieky Stará Morava. Má podobu centrálneho námestia (Masarykovo námestie), z ktorého lúčovito vybiehajú štyri hlavné mestské triedy (ulice), z ktorých každá má svoj osobitý charakter. Ulica Národní třída plní funkciu mestskej triedy a prepája hlavnú vlakovú stanicu s Masarykovým námestím. Jej predĺženie do južnej časti prechádza až k Masarykovmu múzeu, ktoré je umiestnené v Hodonínskom zámku.

Riešené územie má južnú polohu v rámci mesta. Rozprestiera sa na ploche cca od budovy obchodnej akadémie v severnej časti, kde sa práca sústredí na dobudovanie existujúcej štruktúry do urbanistických blokov, a taktiež sa zameriava na kultiváciu okolia bývalej rýchlostnej cesty. V časti južne od toku Starej Moravy je to územie s málo rozvinutou urbanistickou štruktúrou, obsahujúce bývalú tabakovú továreň, plochu brownfield, kúpalisko a futbalový štadión, ako aj plochu brownfield po industriálnom areáli oproti výrobnému komplexu v najjužnejšej časti mesta vedľa Bratislavskej ulice.

Súčasný stav - analýza územia

Doprava

V severnej časti mesta prechádza rýchlostná cesta č. 55, ktorej vetva (č.51) prechádza riešeným územím smerom do mesta Holíč. Táto komunikácia je významnou bariérou v území. Denne tadiaľto prechádza veľké množstvo tranzitnej cezhraničnej dopravy. Komunikácia pôsobí ako „jazva“ na tvári mesta, ktoré ho opticky aj funkčne rozdeľuje a zvýrazňuje tak oddelenie priemyselnej časti mesta od obytnej. Ďalej sa tu nachádzajú dve cesty III. triedy; č.431 a 432, ktoré obsluhujú dopravu v severnom a východnom smere. Kríženie týchto štyroch ciest vytvára dopravný uzol v oblasti severne od riešeného územia. Ostatné cesty v území majú viac-menej obslužnú funkciu, mestská uličná sieť je dobre rozvinutá a obsluhuje všetky časti mesta dostatočne.

Mestom prechádza železnica, ktorá ho obsluhuje v západno-východnom smere. Táto obsluhuje aj rozsiahly priemyselný areál v západnej časti mesta. Železničná vetva vedie v západnej časti taktiež v smere do Holíča, s jednou (momentálne nevyužívanou) stanicou v blízkosti areálu tabakovej továrne, ktorá predstavuje potenciál do budúcna, pri predpoklade transformácie areálu továrne a vzniku záujmového bodu v tejto oblasti.

Mesto má funkčnú autobusovú dopravu, ktorej linky obsluhujú samotné mesto a tiež sprostredkúvajú jeho prepojenie s okolitými obcami. Zastávky MHD sú rozmiestnené primerane, za predpokladu vytvorenia nových centrálnych priestorov v území je žiadúce niektoré zastávky z prevádzkových dôvodov premiestniť.

Statická doprava mesta je riešená výhradne parkovaním na teréne, vo forme parkovísk a parkovacích miest popri komunikáciách. Mesto v súčasnosti nemá plochy podzemných garáží, ani garážových domov, čo spôsobuje, že počet existujúcich parkovacích miest nezodpovedá potrebám mesta. Centrálna zóna je pre parkovanie spoplatnená.

Územie má niekoľko častí vybudovaných cyklochodníkov, ktoré však navzájom nie sú prepojené, cyklistická sieť je tak značne fragmentovaná a chýba jej celistvá štruktúra. Mestom prechádza Moravská vínno cesta Podluží.

Funkcie

Mestu dominuje industrálny areál v jeho západnej časti. Ten je funkčne a prevádzkovo viac-menej autonómny, čo má za následok jeho oddelenie od ostatnej štruktúry mesta. Na jeho okrajoch susediacich s mestom sa nachádza aj množstvo opustených, alebo málo využívaných výrobných budov, ktoré poskytujú priestor pre nové funkcie, ktoré by narušili monofunkčnosť výrobnej oblasti a zároveň svojim začlenením do existujúcej štruktúry podporili industriálny image mesta.

Ďalej oblasti dominuje funkcie trvalého bývania. V časti severne od Starej Moravy je to najmä bývanie vo viacpodlažných bytových domoch, v časti južne od rieky, v oblasti Rybáře je realizované formou zástavby individuálnych rodinných domov. Funkcia bývania je tak členená na dve základné zložky, ktoré však neposkytujú potrebnú diferenciáciu bývania.

Čo sa týka občianskej vybavenosti, riešené územie je vybavené dostatočne; nachádza sa tu materská škola, základná škola, gymnázium a niekoľko jazykových a umeleckých škôl. Prostrediu by prospelo viac kultúrnych a vzdelávacích zariadení. Potenciál na nesenie a rozvíjanie týchto funkcií má práve budova bývalého kultúrneho domu na Bratislavskej ulici, ako aj areál bývalej tabakovej továrne.

Rieka Stará Morava nesie charakter dominantného prírodného prvku v území. Pozdĺž jej toku je vo východnej časti čiastočne vybudovaná cyklotrasa a peší chodník, ktorého predĺženie smeruje až ku Hodonínskej priehrade a veslárskemu klubu. Prírodný potenciál ramena rieky však najmä v centrálnej časti mesta nie je dostatočne podporený a využívaný; v súčasnosti sa tu nachádza iba trávnatý porast. Táto oblasť má vysoký potenciál stať sa nadväzujúcim priestorom centrálneho námestia, s parkovým charakterom a byť prirodzeným „magnetom“ aktivít ľudí z okolitého územia. V nadväznosti na túto oblasť sa taktiež nachádza futbalový štadión a kúpalisko, ktoré podporujú športovo-rekreačný charakter oblasti.

Kompozícia

Kompozícia územia je v riešenej lokalite viac-menej jednotná. Vzhľadom k tomu, že sa oblasť rozprestiera v blízkosti centrálneho námestia, ktoré sa formovalo ako jedno z prvých a hlavných priestorov terajšieho mesta, kompozícia je organicky formovaná, vyplývajúca z prirodzeného plošného rastu mesta. Organickosť miesta podporuje aj prítomnosť koryta rieky. Územie je preto členené na časti, definované najmä trasami pôvodných komunikácií v území.

Výška zástavby je v centrálnej časti okolo námestia viac-menej jednotná, nepresahujúca výšku 4 NP. V mieste bývalého židovského mesta sa nachádzajú štyri vežové bytové domy s výškou 8 NP a valbovou strechou, a dva „dvojdomy“ s výškou 4 NP (valbová strecha) a 6 NP (plochá strecha). Ďalej sa v západnej časti územia nachádza areál výrobných budov do výšky 3 NP, ktorému dominuje budova Elektrárne Hodonín s dvoma uchovanými industriálnymi komínmi.

V území brownfieldu sa nachádzajú tri budovy s maximálnou výškou 8 NP, z čoho dve sú nepoužívané a jedna je budova hotela Panon.

Vo východnej časti sa nachádza nízka zástavba rodinných domov s maximálnou výškou NP.

Plošnou dominantou miesta je výrobný areál v najjužnejšej časti mesta pri ceste Bratislavská. Historickou dominantou územia je areál starej tabakovej továrne, obsahujúci 15 budov s výškou 1-5 NP.

Zeleň

Najdôležitejším prvkom zelene v oblasti je okolie toku rieky Starej Moravy. Je to územie, ktoré má potenciál stať sa aktívnym centrom mestského života, prepájajúc tabakovú továreň s miestom Hodonínskej hate a prírodnej eleň v území je slabo pestovaná, kladnou stránkou je však existencia veľkého množstva vysokej zelene, ktorú treba podporiť a zachovať. V severnej časti sa nachádza park Sadová, pri historickej budove jazykovej školy. Prvky zelene je potrebné v oblasti podporiť a dať im štruktúru a charakter, ktorý korešponduje s danou časťou mesta.

Návrh urbanistickej koncepcie

Zadaním návrhu bolo transformovať riešené územie tak, aby sa jednotlivé mestské priestory prepojili a vytvorili sieť záujmových bodov, ktoré podporia život a prácu v tejto časti mesta.

Hlavnými cieľmi bolo dopĺňanie urbanistickej štruktúry takým spôsobom, aby sa uzatvorili jednotlivé urbanistické bloky a oblasť tak nabrala charakteristický výzor. Ďalším nosným prvkom návrhu bolo vytváranie takých štruktúr bývania, ktoré napĺňajú rôzne požiadavky skupín obyvateľstva mesta na bývanie. Dôležitým bodom bola taktiež konverzia areálu bývalej tabakovej továrne tak, aby svojimi funkciami spĺňala požiadavky ťažiska územia, a zároveň tak dopĺňala štruktúru verejných priestorov, ktoré už existujú.

Koncept - princípy

Skľudnenie dopravy na ulici Bratislavská

Pre vznik dobre fungujúcej mestskej štruktúry bolo v prvom rade potrebné ukľudniť dopravu na rýchlostnej ceste prechádzajúcej územím, a to za pomoci vybudovania západného obchvatu mesta, ktorý tranzitnú dopravu v meste odľahčí a umožní vznik novej mestskej triedy a jej prislúchajúcich priestorov. Vytvorenie mestskej triedy súvisí z vznikom kvalitatívne nových priestorov, ktoré podporujú a priťahujú do oblasti „mestský život“. Zároveň dochádza k uvoľneniu priestoru v okolí Hodonínskeho zámku, ktorý má tak možnosť stať sa plnohodnotným akcentom územia, s nadväzujúcim Zámockým námestím, ktorého predĺženie siaha až k modernistickej budove bývalého kultúrneho domu a budove bývalej sauny. Tento priestor si zaslúži niesť „reprezentatívne“ a najmä mestotvorné funkcie, čo v súčasnosti nespĺňa, preto navrhujem obom budovám prinavrátiť ich pôvodný modernistický image. Budova bývalého kultúrneho domu by zastrešovala malé prevádzky, kreatívne ateliéry a kino, a budova sauny by obnovila svoju pôvodnú funkciu.  Došlo by tak k vytvoreniu nástupného bodu do ďalšieho územia.

Prepojenie existujúcich a nových štruktúr

Mestský charakter zóny sa posilňuje vytvorením nových priestorov a štruktúr v riešenom území a ich aktívnym funkčným a prevádzkovým napojením na priwstory už existujúce. Je dôležité dosiahnuť adekvátne „premiešanie funkcií“ tak, aby územie bolo polyfunkčné. Zvyšovaním hustoty priestoru sa zvyšuje jeho mestský charakter a taktiež miera jeho využitia. Dosahuje sa to vytváraním nových plôch bývania, ktoré sú doplnené o plochy občianskej vybavenosti, v nadväznosti na športové a rekreačné plochy. Sieť verejných priestorov zabezpečuje prepojenie štruktúry mesta.

Podporenie ťažiskových priestorov

Ako už bolo spomenuté, dôležitým bodom územia je areál bývalej tabakovej továrne. Je to miesto s industriálnym charakterom a komplexom zachovaných budov, ktoré majú potenciál dostať nové funkcie, ktoré zabezpečia ich plné využitie. Areál sa sa otvorí mestu, ktorému poskytne zázemie pre rôzne funkcie. Budovy areálu sú v dobrom stavebno-technickom stave, a ich dispozície sú vďaka predošlej funkcii variabilné, preto jednotlivé pavilóny budú môcť byť využívané na rôzne účely. Navrhované sú funkcie ako coworkingové priestory, ateliéry, loftové byty, občianska vybavenosť, tržnica, priestory na prenájom a múzeum výroby tabaku v hlavnej centrálnej budove. Priestory medzi budovami budú využité ako verejné priestory a hospodárske zázemie. Na „námestiach“ areálu sa môžu konať trhy, alebo rôzne spoločenské udalosti.

Predĺženie Baťovho kanála

Baťov kanál je stará vodná cesta, ktorá sa tiahne po toku rieky Moravy od Zlína až po prístav v Skalici, vzdialený niekoľko km od Hodonína. Dôležitým bodom, ktorý môže podporiť využiť potenciál rieky, a jej napojenie na atraktívnu vodnú cestu je vybudovanie malého prístavu pre rekreačnú plavbu na rieke Stará Morava, a predĺženie Baťovho kanálu až takmer do centra mesta. Toto riešenie ma pozitíva nielen v podpore vodnej turistiky, ale taktiež zatraktívnenie samotného mesta a posilnenie jeho image ako „mesto na Morave“, a taktiež pre rozvoj vodných športov. Aktívna časť toku pre lodnú dopravu by končila pri moste do mestskej časti Rybáře, kde by bol vytvorený malý osobný prístav. Za mostom by tok pokračoval „kľudnou“ časťou využívanou ako park s cyklochodníkom.

Historická stopa Starej Moravy

Zo štúdia historíckých máp mesta vyplýva, že mestom kedysi dávno pretekala rieka Morava, s ramenami v severnej i južnej časti. Neskôr bol tok rieky upravený, ramená čiastočne alebo úplne zasypané a v súčasnosti rieka preteká južne od mesta, a cez mesto vedie tok Stará Morava, ktorý sa západne za mestom vlieva do veľkej Moravy. Návrh počíta s odkazom na historickú stopu bývalých ramien rieky, ktorá by poukazovala na minulosť mesta a zároveň by dotvárana jeho štruktúru vytvorením nových priestorov. Stopa severného ramena by bola koncipovaná ako verejný priestor, ktorý nadväzuje na zeleň bývalého židovského mesta, zatáča sa smerom dolu a končí sa pri budove bývalého kultúrneho domu. Priestor by bol obklopený novonavrhnutými budovami ako aj jednou už stojacou, s variabilnými priestormi využiteľnými ako na bývanie, tak na administratívne priestory ako aj občiansku vybavenosť. V južnej časti by na východnú časť jazera Lavor nadväzovala „promenáda“, ktorá by prechádzala v stope južného ramena medzi futbalovým štadiónom a kúpaliskom, a pokračovala južnou časťou novonavrhovanej obytnej zóny s aktívnym parterom, vstupovala do areálu bývalej tabakovej továrne, kde by pomyselne končila pri toku Starej Moravy.

Industriálny charakter zóny

Keďže Hodonín je mesto s bohatou industriálnou minulosťou, je dôležité, aby jeho industriálny charakter bol prirodzenou súčasťou mesta. Návrh poníma zónu ako prechodnú zónu zmiešaných funkcií, ktorá využíva nepoužívané industriálne budovy, zachováva ich charakter a implementuje ich do štruktúry mesta, čím dochádza k stieraniu výrazného rozdielu medzi industriálnou zónou a zónou mesta, a k priznaniu industriálnej oblasti ako dôležitej súčasti organizmu mesta. Taktiež transformáciou funkcií dochádza k vytváraniu vhodných podmienok pre možnú budúcu transformáciu ďalších nevyužívaných industriálnych budov v území.

Preddiplomový projekt

V preddiplomovej práci som sa zameriavala na revitalizáciu pohraničného regiónu Hodonín - Holíč - Skalica -Rohatec. Tento región je súčasťou národopisnej oblasti nazývaný v Českej republike pojmom „Slovácko“ (pohraničný vplyv Slovenska). Jeho centrom je Dolnomoravský úval a zahŕňa mestá ako Otrokovice, Břeclav a Uherské Hradište.

Toto územie je bohaté na ľudové zvyky a tradície, ktoré sú často charakteristické pre jeho etnografické regióny. Medzi ne patria typické piesne a tance, udalosti (hody, fašiangy, púte,..), či ľudová architektúra. Je tu silná vinárska a ovocinárska tradícia. Výroba vína a pálenky na tomto území prebieha už storočia. Vo výrobe vína je región Slovácka najproduktívnejší vrámci Českej republiky. Táto tradícia sa silne prelína s ľudovou architektúrou (vínne sklepy).

Región leží v lužnej krajine údolia rieky Moravy, ktorou je ovplyvnený. Prírodný úval pozdĺž rieky Moravy tvorí prirodzenú os oblasti. Severne od sútoku Moravy a Dyje sa nachádza najväčšia oblasť lužných lesov v strednej Európe. Riečna oblasť rieky Moravy pozostáva z mŕtvych ramien (rameno Lipa, Ivánek, Kátovské rameno), kanálov (Baťov kanál, Kopčiansky kanál), rozľahlých lúk so storočnými dubmi a lipami (Očovské lúky). K lesom i viatym pieskom riečnej nivy patria miesta s bohatou druhovou skladbou vzácnych rastlín, ktoré sú chránené formou prírodných rezervácií. Tieto lesy obýva taktiež pestrá škála lužných živočíchov, napr. bocian biely, ktorý tu vytvára voľné hniezdne kolónie, alebo bobry, ale taktiež vysoká zver.

Pre širokú verejnosť je otvorená náučná cesta Dúbrava (NS Dúbrava). Táto vedie mestským lesoparkom Dúbrava a vďaka rozmanitému prírodnému prostrediu je možné aj na malej ploche lesoparku poskytnúť široký obraz o prírodnom prostredí Dúbravy, jeho vývoji, obyvateľoch a súčasnou využívaní.

Prírodné zaujímavosti

Národné prírodné rezervácie: Jazevčí, Porážky, Záhrady pod Hájem
Národné prírodné pamiatky: Búrová, Na Adamcích
Prírodné rezervácie: Háj u Louky, Hloží, Hovoranské louky, Kútky, Machová, Moravanské louky, Oskovec,  Sovince, Špidláky, U Vrby
Prírodné pamiatky: Bohuslavické stráně, Háj u Lipova, Hošťálka, Jezero, Nad Vápenkou, Nivky za Větřákem, Osypané břehy, Střečkův kopec, Vojenské cvičiště, Výchoz, Žerotín

Územie je poprepájané sieťou značených turistických a cyklistických chodníkov, ktoré spájajú významné prírodné a turistické body. Regiónom prechádza diaľková cyklotrasa Záhorská cyklomagistrála (prechádza celým Záhorím) a Moravská vinárska stezka Podluží, spájajúca Jeseníky s južnou Moravou. Z turistickým trás tadiaľto prechádza napríklad diaľková trasa Záhorská magistrála.

Dôležitou súčasťou regiónu je vodná cesta Baťov kanál, ktorá bola vybudovaná v 30. rokoch minulého storočia za účelom zlepšenia zavlažovania poľnohospodárskej pôdy a dopravy materiálu. Plavebná cesta vedie čiastočne korytom rieky Moravy a čiastočne umelým kanálom. V súčasnosti je splavný po Rohatec, no jeho splavebnenie je možné až po mesto Hodonín, kde by vodná cesta pôsobila ako prirodzený turistický cieľ a zároveň podporovala turizmus mesta.

Celkovým konceptom riešenia je 6 princípov pre daný región:

1. Orientácia na atribúty jednotlivých miest; každé z miest regiónu má svoju turistickú atraktivitu, na ktorú je treba sa zamerať a podporovať tým „image“ mesta, čím dochádza k posilneniu jeho identity. Mesto Hodonín je známe najmä svojim kúpeľníctvom, no taktiež pre jeho silný industriálny charakter, ktorý preniká z industriálnej zóny v okolí elektrárne Hodonín do jeho okolitých častí.

2. Cezhraničná spolupráca a skvalitnenie pohraničnej oblasti; keďže mestá susediacich štátov riešeného regiónu ležia v relatívne tesnej blízkosti a zdieľajú nielen prírodné danosti, ale aj kultúru a zvyky, pre skvalitnenie regiónu treba ich vzájomnú spoluprácu posilňovať.

3. Rieka ako spojovací prvok územia, orientácia miest k rieke; Rieka Morava je dominantným prvkom celého územia, s jej charakteristickými ramenami a lúžnými lesmi v jej okolí, by nemala pôsobiť v území „rozdeľujúco“, preto je treba posilniť jej charakter ako ideovej spojnice regiónu, zároveň posilňovať vzťah miest ku jej ekosystému.

4. Prepojenie kultúrnych a prírodných pamiatok; v riešenom území sa nachádza veľké množstvo kultúrnych a turistických cieľov, ktoré sú však fragmentované, a ich vzájomné prepojenie nie je dostatočné. Kvalitná sieť záujmových bodov v území, ktoré sú spojené systémom cyklotrás a turistických chodníkov je kľúčová pre dobré fungovanie turizmu regiónu. 

5. Predĺženie vodnej cesty Baťovho kanála s prístavom v Hodoníne; vodná cesta Baťov kanál je unikátnou turistickou cestou, ktorá ponúka niekoľko technických pamiatok, a má vysoký potenciál na pozdvihnutie a upevnenie „riečneho“ charakteru miest, ktoré ležia v povodí rieky Moravy. 

6. Ochrana a zveľadenie prírody a mokradí; riečna niva Moravy je bohatá na rastlinstvo i živočíšstvo charakteristické pre tento druh biotopu. Je dôležité zachovať jeho autentický prírodný charakter.

Etapizácia návrhu sa zameriava na postupnú revitalizáciu toku rieky Moravy a okolitých tokov, čo je základ pre revitalizáciu celého regiónu ako prirodzenej súčasti rieky. Dôležité je obnovenie ekologickej funkcie vodného toku a kvality vody, vytvorenie podmienok pre obnovenie prírodného stavu ekosystému toku, protipovodňová ochrana, stabilita koryta,sprievodná vegetácia, fauna a flóra riečneho systému. Druhá fáza sa zameriava na implementáciu nenáročných intervencií, rekonštrukciu cyklistických a turistických chodníkov, nové trasy a lepšie prepojenie jednotlivých oblastí, nadväznosť kultúrnych a prírodných pamiatok a aktivít. Ďalším krokom je samotná orientácia urbanizmu smerom k rieke, tj. preorientovanie miest na prírodné bohatstvo rieky, priblížiť bývanie, školy, pracovné miesta a výskum, umenie a obchod k rieke - posilnenie identity mesta (regiónu). Nasledujúcim bodom je rozvoj regiónu okolia rieky Moravy - ide o nadviazanie na aktivity okolitých oblastí v povodí rieky Moravy. Dochádza ku stabilizácii podmienok a rozvoju regiónu.

Riešenie diplomovej práce „Transformácia urbanistickej štruktúry Hodonína“ voľne nadväzuje na druhú a tretiu časť navrhovanej etapizácie z preddiplomového semináru: Pritiahnutie ľudí k rieke, orientovanie urbanizmu smerom k rieke. Vytváraním nových priestorov v meste, ich orientácia na rekreačný charakter miesta a zahusťovanie štruktúry mesta podporuje jeho životaschopnosť. Taktiež dôležitým prvom je dobudovanie cyklotrás a vytváranie zaujímavých chodníkov a trás v okolí toku rieky Starej Moravy pretekajúcej samotným mestom.

Podklady: Mária Miličková