Merina + - víťaz študentskej ceny CHEDDAR´20

Revitalizácia areálu bývalého textilného závodu Merina v Trenčíne. Výborné napojenie na dôležité mestské uzly ukazuje potenciál na vznik nového "subcentra" mesta. Koncept blokovej zástavby sa odvíja od rastru priemyselných hál, ktoré svojou veľkosťou zodpovedajú blokom v historickom centre Trenčína. Práve dostavby blokov po obvode areálu umožnili zakonzervovanie brownfieldu. Nové bloky a systém podzemného parkovania umožnili obslúženie rozsiahleho územia z jeho obvodu. 

"Kvalita práce odvedenej v ateliéri Fejo - Hanáček jednoznačne "vyskočila". A prečo to bol zo štvorice projektov práve tento? Eduard Krištof dokázal vytvoriť naozaj komplexný urbanizmus. Mal odvahu ísť do štruktúry brownfieldu spôsobom, ktorý je súčasný. Ktorý na jednej strane zachováva dôležité súčasti brownfieldu, no zároveň sa ich nebojí rezať, nadstavovať a znova interpretovať. Vytvára tak nové prostredia, pracuje s viacerými mierkami a množstvom programov. Komplexnosť nie je náhodná, ale vedome hľadaná a nachádzaná. Oceňujeme aj to, že tieto kvality je možné identifikovať vo všetkých prvkoch prezentácie - od situácií, cez pôdorysy, rezy až po vizualizácie a model."  odôvodnil Vít Halada rozhodnutie poroty v kategórii Urbanizmus.

Autorský text:

Libreto

Územia bývalých brownfieldov nás obklopujú takmer všade. Pôvodne významné fabriky a priemyselné areály sa s nástupom nových technológií strácajú do zabudnutia a ich priemyselný vzhľad dnes ľudia vnímajú negatívne, resp. ho možno ani nechcú vnímať. Majú však tieto častokrát obrovské komplexy šancu znovu získať život? Ako tieto štruktúry a objemy vieme premeniť na nové centrá života? Mali by sme sa s nimi....? 

Charakteristika územia 

Územie, ktoré je predmetom riešenia sa nachádza v Trenčíne a v minulosti slúžilo pre priemyselný textilný areál Merina. 

Územie je situované vo východnej časti mesta a má dobré napojenie na historické centrum. Na juhu od územia sa nachádza obchodno-zábavné centrum Max situované v obytnej zástavbe. Nad obchodno-zábavným centrom Max sa týči vysoká dominanta lesoparku Brezina – Kozí vrch, ktorý je súčasťou pohoria Malé Karpaty. Na severe sa nachádza obytná zóna Sihot I-IV, ktorá siaha až po rieku Váh a Vážsku kaskádu. Západne od územia sa nachádza súbor vojenských objektov bývalých kasární a železničná a autobusová stanica, ktorú od areálu oddeľuje nevyužitý voľný priestor. Za stanicou sa nachádza významný trenčiansky park Gen. M. R. Štefánika, v ktorom sa nachádza aj bývala budova železničnej stanice. Východne od územia sa nachádza rozvoľnená zástavba zmiešaného charakteru, ktorá pokračuje smerom na oblasť Kubrá a Kubrica. Severo-východne od územia sa nachádza aj ďalší veľký priemyselný závod - Konštrukta. 

Hlavná dopravná tepna železničnej dopravy v tesnej blízkosti objektu tvorí veľkú bariéru medzi areálom a Sihoťou, resp. riekou Váh a športovo rekreačným územím ostrova. Oproti železnici, na druhej strane areálu sa nachádza cesta 1. triedy, t.j. Štefánikova ulica s objemom 60 000 automobilov denne. 

História areálu 

Firmu založil v roku 1907 francúzsky podnikateľ Tiberghien, ktorý už vo Francúzsku vlastnil niekolko tovární. V období 1. svetovej vojny bola výroba pozastavená a areál slúžil na vojenské účely. V roku 1918 sa výroba obnovila. V roku 1922 vznikla vlastná dizajnérska dielňa a elektrina vyrobená v areáli dokázala zásobiť celý Trenčín a časť trenčianskeho kraja. V máji 1945 je na firmu Tiberghien a synovia uvalená dočasná správa, v januári 1946 je firma znárodnená a zaradená pod národný podnik Slovena a v júli 1949 vznikol národný podnik s názvom Merina. V tom istom roku boli k Merine pričlenené závody v Brezovej pod Bradlom, Nitrianskom Pravne, Nitrianskom Rudne, Novom Meste nad Váhom a Topoľčanoch. V 70-tych rokoch zažila Merina najväčší rozkvet a boli dostavané jej najväčšie budovy. V roku 1989 zanikol národný podnik a firma pôsobila ako štátna. Ešte v roku 2004 bola Merina najväčší slovenský textilný podnik s najvyššou dosiahnutou tržbou, avšak v roku 2009 Merina ukončila svoju prevádzku. 

Areál Merina

Predmetné územie areálu Merina je ohraničené ulicami Železničná, Kukučínová a Štefániková. Riešené územie areálu má rozlohu 207 000 m2, pričom samotný areál Meriny má rozlohu 116 000 m2. V priemyselnom areáli sa nachádzajú primárne priemyselné stavby, špeciálne slúžiace na výrobu textilu. Okrem toho sa tam nachádzajú aj stavby podporného charakteru ako administratívna budova a zdravotné stredisko. 

Keďže areál bol zavretý v roku 2009, väčšina stavieb je zachovaná a používa sa dodnes, avšak plnia iný účel. Najstaršia zachovaná budova je bývalá kotolňa z roku 1922, t.j. z čias Tiberghiena. Tlberghienova vila taktiež stojí dodnes a nachádza sa v tesnej blízkosti areálu. Ďalšou významnou historickou stavbou je objekt bývalej pradiarne z roku 1932 so zliatinovým skeletom. V areáli sa nachádzajú aj objekty česárne, farbiarne, sklárne, predtkáčovne a tkáčovne, objekty sušenia a prania, ale aj kotolňa, tepláreň, strojovňa a komín. Komín má na výšku 110 m a je jeden z najvyšších na Slovensku. 

Väčšina stavieb má typický charakter priemyselných stavieb, t.j. veľkorozponový skelet a voľné dispozície, pôvodné stavby z čias Tiberghiena majú však svoj historický a špecifický charakter. 

Zaujímavá je najmä strešná krajina objektov, veľkometrážné ploché a pílovité strechy. Objekty sklárne, pomocných prevádzok a úpravovne sú najväčšie z areálu a sú využívané dodnes. 

V areáli sa nachádza aj pôvodne situovaná aleja s dospelými ihličnatými a listnatými stromami. Podľa dobovej fotodokumentácie vieme, že alej slúžila ako vstupný priestor do podniku. Ulice v Merine sú široké a budovy striktne radené, v území je veľmi silne nadimenzovaná dopravná infraštruktúra. 

Samotný areál je okrem samotných budov v zlom technickom stave, najviac zničené sú pozemné komunikácie a spevnené plochy. Zaujímavosťou sú zachované úseky koľají v betóne z čias Tiberghiena a odkazujú aj na bývalé trasovanie železnice v Trenčíne. 

Areál stojí na bývalom povodí Váhu a nachádza sa pod ním aj mŕtve rameno Kubranského potoka, t.j. areál čerpal pitnú a úžitkovú vodu aj z tohto zdroja. 

Stavby okolo areálu majú charakter zmiešaného územia. Na obvode sa nachádzajú aj 2 líniové bytové domy, mestská vila a pôvodný rodinný dom z čas Tiberghiena. Tieto stavby sú vzácne a je dôležité ich rešpektovať. Ostatné stavby na obvode sú väčšinou halového charakteru a nie sú architektonicky hodnotné. 

Problémy a potenciály územia 

V súčasnosti je najväčší problém Trenčína umiestnenie dopravných tepien v centre mesta, čo sa odzrkadľuje aj v problémoch areálu Merina. Fenomén telesa železnice zo severu a hlavný dopravný ťah z juhu uzatvárajú areál, ktorý s okolím vôbec nekomunikuje. Problém tvorí aj nedostatočné prepojenie areálu so sídliskom Sihot, resp. riekou Váh a športovo-rekreačným areálom ostrova. Masívny kruhový objazd a obchodno-zábavné centrum Max bránia v urbanistickom rozvoji územia a bránia vytvoreniu prepojenia športového charakteru rieky Váh a lesoparku Brezina. S areálom úzko súvisí aj nedostatočne nadimenzovaná budova hlavnej železničnej stanice a autobusovými stojiskami v zlom technickom stave. Problémová je aj voľná plocha medzi stanicou a areálom a chátrajúce budovy pri telese železnice. 

Tesná blízkosť na prírodné fenomény rieky Váh a lesoparku Brezina, či napojenie na park a centrum mesta definujú jeho výhodnú polohu. Poloha autobusovej a železničnej stanice ponúka ďalšie možnosti na rozvoj územia. Spolu so širokou diverzifikáciou jednotlivých hál má Merina potenciál stat' sa moderným mestským subcentrom Trenčína so širokou škálou služieb pre obyvateľov. 

Koncept 

Územia bývalých brownfieldov nás obklopujú takmer všade. Pôvodne významné fabriky a priemyselné areály sa s nástupom nových technológií strácajú do zabudnutia a ich priemyselný vzhľad dnes ludia vnímajú negatívne, resp. ich možno ani nechcú vnímať. Majú však tieto, častokrát obrovské komplexy, šancu znovu získať život? Ako tieto štruktúry a objemy vieme premeniť na nové centrá života? Mali by sa s nimi...? 

Priemyselné stavby veľakrát vyzerajú veľmi zložito, pritom sa väčšinou jedná len o technológie, ľahké opláštenie a skeletovú konštrukciu, ktorá tvorí flexibilnú dispozíciu. V dnešnom svete by sme sa mali veľmi zamyslieť nad tým, ktorú budovu zbúrame a prečo. Nie len z hľadiska ekológie a ochrany životného prostredia, ale najmä z hľadiska histórie a historického odkazu. Merina, textilný areál, ktorý má už vyše 100 rokov, veľmi významne ovplyvnil urbanizmus a život ľudí z Trenčína a jeho okolia. 

Areál textilnej fabriky Merina ponúka veľmi pestrú paletu architektonických štýlov. Po prvej návšteve sa mi budovy zdali nudné, masívne, chladné a bez detailov. Avšak po dôkladnej analýze jednotlivých stavieb som sa rozhodol zachovať' takmer všetky stavby v areáli a zistil som, že každá má svoje špecifické črty a vlastnosti a je veľa možností ako s nimi pracovať. 

Je dôležité poznamenať, že areál veľmi významne ovplyvní aj svoje okolie a pracovali sme preto aj s okolitými územiami a snažili sa ich navrhnúť spolu s areálom. Jedná sa o územia OC Max, predstaničný priestor, otázky stanice či územie pri železnici. 

V rámci revitalizácie územia je nutné povedať, že síce poloha je viac ako dobrá, no kontakt s okolitým svetom je takmer nulový. Teleso železnice a cesta 1. triedy sú pre mestského človeka príliš veľké bariéry. Preto sme si cez územie preložili 2 kompozičné osi, os ,,šport,,, ktorá spája lesopark brezina s areálom ostrov a dokáže zokruhovať celý Trenčín a urbanistická os ,,mesto,,, ktorá definuje možný budúci rozvoj Trenčína smerom na Kubrú a areál Konštrukta. 

Areál má výborné napojenie na dôležité mestské uzly a má danosti stat' sa novým subcentrom Trenčína. Táto myšlienka predchádzala konceptu blokovej zástavby a vytvorenie typických mestských priestorov bez veľkých parkovacích plôch a rozbitého urbanizmu. Veľkosti blokov sú odvíjané od veľkostí priemyselných hál, ktoré sa veľkosťou podobajú aj blokom v historickom centre Trenčína. Oproti plochým stenám areálu sa snažím o rozbitie a diverzifikáciu fasád a jednotlivých sekcií bloku. 

Práve dostavby blokov po obvode umožnili zakonzervovanie pôvodného areálu v centre a robia pomyselný ochranný obal. Nové štruktúry blokov a nový systém podzemného parkovania umožnili obslúženie aj takto veľkého komplexu z jeho obvodu. 

Merina stojí na bývalom povodí rieky Váh. Túto oblasť tvorili prevažne mokrade a lesy lužného typu. Územím pretekal aj Kubranský potok, dnes je pod areálom iba jeho mŕtve rameno a ponúka areálu veľmi kvalitnú vodu zo studní. Práve myšlienku lužného lesa som chcel pretransformovať a umiestniť ju na hlavnú os areálu smerom od mesta. Tento verejný priestor by odrážal históriu miesta a priblížil sa pôvodnému trasovaniu rieky Váh. 

Verejné priestory sú navrhované veľmi špecificky vzhľadom na ich polohu a stavby okolo. Pre budúcich užívateľov areálu je preto vytvorené zaujímavé a diverzifikované prostredie. V území sa nachádzajú viaceré dôležité body, preto bude pohyb ľudí veľmi rôznorodý a takmer neustály. 

Areál Meriny je najmä priemyselný areál. Je veľmi zaujímavé sledovať pokrok moderných technológií. Tomuto pokroku predchádzali 3 priemyselné revolúcie a Merina mala prvky všetkých, od parných rušňov a nákladných zariadení, cez automatizáciu výroby až po nástup počítačov. V návrhu som sa pokúsil implementovať prvky prebiehajúcej 4. priemyselnej revolúcie, resp. fabrikáciu 3D tlače do jednej z bývalých hál a navrhnúť k nej aj vedecké centrum a logistickú halu pri železnici. 3D tlač sa skôr či neskôr stane súčasťou našich životov. Vo svete už môžeme vidieť tlač mobiliáru, domov, či celých štvrtí pomocou tejto technológie. 3D tlač môže fungovať v areáli cez etapy výstavby štruktúr, dotlač budov, či len ich častí. Pred halou je navrhnutý rozptylový priestor pre eventy a workshopy. 

Pohľady:

Rezy územím:

Vizualizácie:

Plagáty:

Podklady: Eduard Krištof