Rekonštrukcia pobočky Slovenskej sporiteľne, Námestie SNP, Bratislava

História

Koncom 20. rokov minulého storočia sa na najväčšom bratislavskom námestí započalo s výstavbou budovy, ktorá predznamenala nástup moderny na Slovensku.

Projekt Mestskej sporiteľne vzišiel zo súťaže v roku 1927. Zvíťazil Juraj Tvarožek. Stavba bola v jeho diele výrazným zlomom. Aj vďaka bratovi Tomášovi, ktorý bol v tom čase vedúcim úradníkom Mestskej sporiteľne. Architekt naplno využil voľnosť tvorby a našiel odvahu experimentovať. Namiesto “vážnej” historizujúcej fasády, ktorá sa od finančnej inštitúcie automaticky očakávala navrhol Tvarožek stavbu rýdzo modernú.  

“Keby sme mali nájsť vo svojej dobe najrevolučnejšiu slovenskú modernú funkcionalistickú budovu, bola by ňou určite Mestská sporiteľňa v Bratislave,” píše sa v Registri modernej architektúry Slovenska DOCOMOMO.

Na stavbe zrealizovanej v rokoch 1930 až 1931 bola prvýkrát na Slovensku použitá fasáda zavesená na oceľobetónovom skelete. So zložitým technickým riešením neboli na našom území v tej dobe žiadne skúsenosti. Juraj Tvarožek realizáciou nadviazal na svetový trend nielen v architektúre, ale aj v oblasti konštrukcií. Subtílne oceľové rámy okien strieda obklad z farebného skla Mirotax.

Zaujímavosťou je aj komplikované založenie budovy na takmer 600 pilótach, keďže objekt stojí na naplavenine hlbokej 7,5 m. Samotná stavba však postupovala rýchlo a sporiteľňa bola dokončená za 14 mesiacov.

Suterén a dve nadzemné podlažia zaberajú celý úzky pozemok. Významným prvkom dispozičného riešenia bola pôvodne obchodná pasáž, ktorá prechádzala až do objektu Luxor na Štúrovej ulici. Z pasáže na prízemí boli prístupné aj schodiská oboch traktov Mestskej sporiteľne. Na prvom poschodí sa nachádzala pôsobivá vkladová hala a prislúchajúce kancelárie. Na druhom poschodí sídlila administratíva, na ďalších štyroch poschodiach boli situované kancelárie a byty. Vkladová hala druhého poschodia bola presvetlená sklobetónovým stropom, nad ktorým bol vnútorný dvor. Celkovo má objekt 6 nadzemných podlaží.

Súčasťou komplexného architektonického diela bol samozrejme aj verejný interiér banky. Vestibul a schodisko boli obložené vzácnym levickým zlatým ónyxom, osvetlenie zabezpečovalo svietidlo nad nástupnou terasou. Časť podlahy bankovej haly tvorili nosné sklobetónové tvárnice, ktoré zároveň presvetlovali pasáž vedúcu na prízemí. O poschodie vyššie našiel sklobetón uplatnenie ako výplň polí elegantnej železobetónovej klenutej konštrukcie. Prepážková ústredná hala je tak veľmi dobre osvetlená prirodzeným svetlom. Nákladné materiály a riešenia neboli použité prvoplánovo, decentne reprezentovali vážnosť inštitúcie.

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia došlo k viacerým stavebným úpravám objektu, ktoré nerešpektovali pôvodné architektonické dielo. To sa týkalo aj spomínaného ústredného priestoru bankovej haly. Zariadenie podľa archívnych dokumentov „nevyhovovalo potrebám prevádzky, ako aj úrovni a rozsahu poskytovania peňažných služieb.” Počas rekonštrukcie bohužiaľ došlo k odstráneniu pôvodných architektonických detailov ako boli napríklad obslužné pulty, obklady, svietidlá, a mobiliár.

V rokoch 1998 až 2001 bola podľa projektov architektonickej kancelárie Ateliér architektúry - Bahna - Palčo - Starý - Toma zrealizovaná obnova objektu, ktorej súčasťou bola aj nová úprava bankovej haly. Prestavba na rozdiel od predchádzajúcich zásahov pracovala s priestorom citlivejšie. Autori pri nej uplatnili v kópii niektoré originálne architektonické detaily.

Súčasnosť

V roku 2017 bola podľa projektov Architektonického štúdia SIEBERT+TALAŠ zrealizovaná ďalšia obnova bankovej haly, tiež vyvolaná novými prevádzkovými potrebami. Podkladom pre rekonštrukciu bol architektonicko-historický výskum, doplnený o sondážny prieskum originálnej farebnosti. Obnova nadviazala na pozitívne prvky predchádzajúcej práce ateliéru Bahna - Palčo - Starý - Toma s tým, že dôslednejšie sledovala originál.

Krajský pamiatkový úrad Bratislava v priebehu obnovy trval v maximálne miere na rekonštrukcii originálneho riešenia architekta Tvarožka, vrátane farebnosti  interiéru, rekonštrukcii ónyxového schodiska, či pultov v pôvodnom tvare.

Dôležitým prvkom interiéru je aj prezentácia pôvodnej sklobetónovej podlahy, ktorá v originálnom projekte kopírovala pôdorysný tvar transparentných polí klenby nad bankovou halou. Počas búracích prác boli sklenené tvárnice odkryté pod žulovou dlažbou kladenou do pieskového lôžka. Tvarožkov sklobetónový strop sa zachoval viacmenej v pôvodnom rozsahu. Samotné tvarovky vložené do liateho terazza však boli bohužiaľ výrazne poškodené a na niektorých miestach rozbité. Počas predchádzajúcich rekonštrukcí bolo tiež výškovo upravené vstupné ónyxové schodisko, čím sa sklobetón dostal pod úroveň podlahy. Aj kvôli týmto skutočnostiam bola historická vrstva po zdokumentovaní zčasti opätovne prekrytá novou kamennou dlažbou. Kameň je uložený do pieskového lôžka a nepoškodzuje pôvodný sklobetón. Autentické členenie modulov stropu v náznaku znázorňujú zapustené nerezové lišty. Vybranú zachovanú časť predvojnovej stropnej konštrukcie sa podarilo odborne zrekonštruovať. Štyri polia vyplnené sklobetónovými tvárnicami sú prezentované pod pochôdznym sklom. 

Pôvodný návrh kopíruje aj vstup do budovy. Kruhový turniket nahradila replika pôvodných dverí. Na svoje predošlé miesto pri vstupe boli prinavrátené aj dve mramorové plastiky významného bratislavského sochára Alojza Rigeleho, symbolizujúce Prácu a Sporivosť.

Najvýznamnejšou zmenou v zariadení bankovej haly bolo rozčlenenie priebežných zákazníckych pultov na menšie moduly, ktoré zodpovedajú novým prevádzkovým požiadavkam. Zariadenie sa po výraznej reorganizácii vracia bližšie k pôvodnému Tvarožkovému usporiadaniu. Pôdorysné umiestnenie pultov zodpovedá originálu, ich členenie však umožnilo prístup klientov k stolom bankových pracovníkov. Na ich pôvodnú celistvú formu odkazujú intarzie v podlahe, ktoré materiálovo reflektujú povrch pultov.

Prepážková hala je opticky ukončená stenou zo sendvičových panelov, za ktorou sa nachádzajú samostatné kancelárie, zasadacie miestnosti a pracovňa vedenia.

Okrem rekonštrukcie ústrednej haly a vstupu, ktorá podliehala prísnym pravidlám pamiatkovej obnovy, sa zaoberali architekti z ateliéru SIEBERT + TALAŠ tiež stvárnením multifunkčného priestoru na prvom nadzemnom podlaží. Po prekonaní schodiska prechádzame popri kruhovom informačnom pulte do krídla, kde boli pôvodne kancelárie s priehľadom na Kamenné námestie. Pôvodne neverejný priestor je v súčasnosti využívaný pre vzdelávacie podujatia, školenia, výstavy organizované Nadáciou Slovenskej sporiteľne. Multifunkčný priestor je možné oddeliť systémom posuvno-otočných sklenených krídiel, čo zabezpečuje nerušenú prevádzku pobočky aj v prípade prebiehajúceho podujatia. Zariadenie interiéru v tejto časti zodpovedá jeho určeniu. Fixných prvkov je minimum, variabilitu zabezpečujú mobilné boxy pod oknami a nový preglejkový mobiliár. Led svietidlá sú integrované do podhľadu.

Potešiteľnou skutočnosťou je to, že čoraz viac rekonštrukcií (vrátane tejto) sa uberá správnym smerom. K nepochybným historickým hodnotám sa pristupuje s rešpektom a so snahou o ich čo najvernejšiu obnovu. Nové prvky interiéru a mobiliáru sú priznané a reverzibilné. 

Podklady: SIEBERT+TALAŠ

Kamenárske práce, vrátane rekonštrukcie zlatého levického ónyxu realizovala spoločnosť MramorLand.