Twin City Tower, Bratislava

Výšková stavba na nároží ulíc Karadžičova a Mlynské Nivy je symbolickou bodkou za projektom Twin City. Konverzia dožívajúcej industriálnej zóny na “bratislavské City”, ktorého súčasťou bolo práve vytvorenie moderného kancelárskeho bloku, znamenala búranie historických výrobných hál továrne KABLO. Medzi inými aj kotolne, postavenej podľa projektu Alexandra Feiglera.

Jedným z motívov novej štruktúry, ktorý sa autori snažili zahrnúť do svojho riešenia , bol odkaz na zaniknuté industriálne dedičstvo. Prítomnosť tehly ako stavebného materiálu na Továrenskej ulici, alebo abstrahovaná fasáda administratívnej veže odkazujú na dejiny štvrte.  

Twin City Tower dopĺňa blokovú zástavbu trojuholníkovej parcely. (Trojicu administratívnych objektov sme predstavili v samostatnom článku).

Za architektúrou výškovej budovy stojí ateliér SIEBERT + TALAŠ. Na úvodných stupňoch projektu pracovala kancelária CEPM a na návrhu fasády sa podieľal londýnsky ateliér John Robertson Architects.

Objekt stojí v zovretí ulíc Karadžičova a Mlynské Nivy. Lokálna výšková dominanta, vyrastajúca z osempodlažnej lichobežníkovej podnože, nadväzuje na kompozičné osi v území. Uličné čiary sú zosúladené s priestorovým konceptom, okolie je riešené voľnejšie, v susedstve s vedľajšími objektmi vzniká dostatočný rozptylový priestor. 

Obvodový plášť

Poznávacím znakom projektu je fasáda, ktorá bola realizovaná podľa návrhu londýnskeho ateliéru John Robertson Architects (riešenie vzišlo z vyzvanej internej súťaže). Špirálové usporiadanie predsadených fasádnych elementov a ich farebnosť (perforované hliníkové panely v odtieni pripomínajúcom zliatiny medi) má podla slov architektov evokovať štruktúru vinutia kábla - produktu bratislavskej “káblovky”. RGB LED pásy, zabudované v  jednotlivých paneloch, menia v nočných hodinách fasádu na grafickú plochu s rozlíšením 24 x 156 “pixelov.” Decentné biele nasvietenie môže kedykoľvek zmeniť nielen farbu, ale aj celú “scénu”. 

Čo sa ukrýva za sofistikovaným obalom?

Priestor za high-tech fasádou je naplno využitý. Štíhly výškový objekt s 23 nadzemnými podlažiami je navrhnutý ako trojtrakt so základným rastrom modulovej osnovy 8,1 x 8,1m. Otvorený priestor typického podlažia má pôdorys v tvare obdĺžnika so zaoblenými rohmi. Prenajímateľnú plochu, symetricky rozloženú okolo centrálneho vertikálneho jadra, je možné rozdeliť na štyri kancelárske celky so samostatným vstupom. Otváravé krídla okien sú skryté za predsadenými fasádnymi panelmi. Okrem štandardného technického zázemia sa na najvyššom podlaží nachádza administratívna plocha s pridruženou vyhliadkovou terasou, ktorej súčasťou je bohatá zeleň. Celotransparentný plášť, ktorý dodržiava po obvode jednotnú výškovú úroveň, vytvára fungujúce závetrie. 

"Jednoznačným trendom, ktorý reflektuje požiadavky trhu je maximálna flexibilita dispozície a využitia priestoru. Z  toho profitujú najmä nájomcovia, ktorí stále viac investujú do kvalitného zariadenia pracoviska. Budova by mala byť preto navrhnutá čo najefektívnejšie. Výsledné riešenie zapadá do celkového konceptu udržateľnosti, kde okrem flexibility vystupuje do popredia aj požiadavka na nízke prevádzkové náklady a najmä kvalitu vnútorného prostredia," dopĺňa architekt Roman Talaš, z ateliéru SIEBERT + TALAŠ.

Konštrukcia

Železobetónový skelet prepájajú  bezprievlakové stropné dosky, ktoré sú lokálne zosilnené hlavicami. Nosný systém je stužený vertikálnymi železobetónovými jadrami. Po obvode stropnú dosku lemuje železobetónový parapet, ktorý eliminuje rozdielne priehyby stropnej konštrukcie pozdĺž fasády. Základným rastrom modulovej osnovy je trojtrakt (pole 8,1 x 8,1m). Nízkopodlažná časť je založená na základovej doske. Pod výškovým objektom je dosko-pilótový základ. 

Hliníkový fasádny systém v nižšej časti budovy je kombináciou stĺpikov a priečnikov. V časti veže má podobu elementovej fasády.

"Projekt veže Twin city bol pre nás zaujímavý najmä z hľadiska nasadenia BIM (Building Information Modeling), pretože na na ňom pracoval naozaj široký tím. BIM sme využívali už od úpravy územného rozhodnutia, práca prechádzala naprieč stavebným konaním, až po realizačný projekt. V tomto prípade sme naozaj komplexne využili jeho možnosti." vysvetľuje Roman Talaš.

Element fasády výškovej časti objektu:

Typický modul výškovej časti objektu s rozmermi 2,7 x 3,75 m, na celú výšku bez parapetnej časti je zasklený izolačným trojsklom. Vetracie krídlo je umiestnené za perforovaným metalickým panelom. V oblúkovej časti fasády je modul pôdorysne lomený v module cca 1,35 m. Kotvenie fasádnych blokov je na hornej ploche ŽB parapetu po šírke 2,7 m (resp. 1,35 m), odsadenie fasády od ŽB 100 mm, tolerancie výroby ŽB skeletu +/-25 mm od projektových polôh.

Pred vetracím krídlom je predsadený perforovaný panel s otvormi, ktoré tvoria po ploche špirálu, podobne ako usporiadanie modulov po fasáde, čo vytvára na fasáde vzhľad lanovej (káblovej) skrutkovice. Obvod modulu je z exteriéru  zvýraznený lištami a upevnením predsadeného perforovaného panelu. Horná časť fasády pred ŽB má priehľadné zasklenie s metalickým pohľadovým prvkom na zadnej strane. Rolety sú ovládané automaticky na čidlo ožiarenosti fasády. Vetracie krídla majú elektromagnetické snímače otvorenia.

Dodávateľom fasádneho systému je spoločnosť Schüco.

Interiér

Vstupnú halu, ktorá je zároveň dôležitou spojnicou medzi ulicou a zeleným vnútroblokom, charakterizuje priestor otvorený cez dve podlažia. Dominantným materiálom povrchov je kameň. Sivá veľkoformátová dlažba vytvára neutrálne pozadie, ktoré necháva vyniknúť travertínovému obkladu stien. Povrchová úprava je spracovaná tak, aby čo najviac vynikol prirodzený štruktúrovaný povrch. Súčasťou stvárnenia interiéru je výtvarný reliéf alebo solitér  recepčného pultu a osvetlenia.

Projekt svojou novou mierkou a intenzitou využitia priestoru vytvoril hustejšiu koncentráciu ľudí a funkcií v území. Napriek tomuto kvantitatívnemu skoku v náraste objemov a zaťažení územia je celková forma novovzniknutej štruktúry (tak ako pri predchádzajúcej etape) kultivovaná, jasná, čitateľná a primerane mestská. Hoci mierka mestskej štruktúry narástla, je pomerne prijateľná a zodpovedajúca svojej polohe. Najmä v porovnaní s novými susednými projektmi formujúcej sa centrálnej komerčnej zóny. Spolu s priľahlými vonkajšími verejnými, medziblokovými i vnútroblokovými zelenými priestormi vytvára príjemné mestské prostredie. Verejnosť môže využívať nielen pešiu zónu medzi objektmi s kvalitnou zeleňou a mestským mobiliárom, ale aj vybavenosť v parteri jednotlivých objektov. Otáznikom je dlhodobé pôsobenie novej štruktúry v širšom kontexte organizmu mesta. Najmä v spojení s problematikou vyvolaných nárokov na dopravnú obsluhu a zaťaženie priľahlých komunikácií v jadre mesta. 

Podklady: SIEBERT + TALAŠ