Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Aj Bratislava ako hlavné mesto má podobne ako svetové metropoly v zahraničí niekoľko ikonických stavieb, ktoré zhmotňujú atmosféru genia loci. Nie všetkým architektonickým dielam však bolo dopriate osudom pretrvať do súčasnosti, kedy mesto možno aj práve vďaka ich absencii dostáva do pozície straty identity.
Staré často aj násilím nekompromisne ustupuje novému, pod pozlátkom lepšieho, efektívnejšieho, krajšieho, funkčnejšieho, ekonomickejšieho.
Búrať a stavať je mottom súčasnosti.
Napriek aktuálnej situácii je tu našťastie ešte nejaký zvyšok hodnotnej minulosti, ktorého prítomnosť by sme si mali všímať a vnímať. Tému vrstiev veľmi trefne vystihol Mgr. Martin Uhrík
" Je zvláštne, že každých 20 rokov máme potrebu prepísať dejiny a od základu a vytvoriť nové - lepšie. Položiť novú vrstvu, ktorá by dokonale prekryla tie staré. Naša spoločná pamäť nepretrváva, ani jednu generáciu a to nie je povzbudzujúce. Zabúdame rýchlo a úplne."
" Dnes pokračujeme v búraní a čistení mesta od vrstiev dejín, od vrstiev urbanizmu a
architektúry, ktoré by nás upozorňovali na predchádzajúce vrstvy pred nami. Znovu sa viac búra ako myslí. "
Mgr. art. Martin Uhrík, PhD., Bienale 2014
Práve Kamenné námestie je akýmsi vzorkovníkom chovania sa spoločnosti ako terajšej, tak aj minulej ku týmto stavbám. Je súčasťou okruhu verejných priestorov a námestí obkolesujúci historické jadro mesta, čím mu táto skutočnosť pridáva na dôležitosti.
Predpokladaná urbanistická štruktúra na Kamennom námestí mala charakter blokovej štruktúry ktorá bola rovnako charakteristická aj pre okolie a celé historické mesto.Kamenné námestie vzniklo v roku 1879 (Steinmetplatz) kedy svoj názov dostalo podľa jeho účelu. Na pozemku skladoval svoje výrobky významný kamenár J. Rumpelmayer.
Po roku 1960 bol priestor pôvodnej blokovej štruktúry zasanovaný za účelom novej výstavby objektov. V troch etapách bol následne zrealizovaný hotel Kyjev(-1973) a obchodný dom Prior (1968) architektom Ivanom Matušíkom a spol. Komplex bol lákadlom a orientačným bodom centre mesta a dôležitý ekonomický a sociálny bod mesta. V areáli napriek asanácii zostalo niekoľko obytných domov z pôvodnej zástavby, ktoré boli ponechané s cieľom dožitia a postupného vyčistenia areálu. Po roku 1989 napriek tomu dochádzalo k dostavbe a nadstavbe asanovaných objektov za účelom doplnenia prieluk a vytvorenia kompaktného charakteru zástavby. Tento zámer sa však nepodarilo dotiahnuť dokonca. A tak dnes vyzerá Kamenné námestie tak ako vyzerá. Priestor s dierami a ranami minulosti, ktoré sa nepodarilo zaceliť. Vrstvy, vrstvy a zase len vrstvy.
Budúcnosť priestoru Kamenného námestia je tak stále nejasná a nie je dopovedaná.
Chcená budúcnosť?
Potenciálny obraz budúcnosti Kamenného námestia je v súčasnosti naklonený k vybudovaniu nákupného centra. Otázne však zostáva, či je introvertný charakter takéhoto nákupného centra najvhodnejší do tejto lokality centra mesta. Čo jedinečné a lepšie ako doterajšie objekty prinesie danému územiu? Týmto aktom by sme prišli o jednu z hodnotných stavieb slovenskej architektúry, o ďalšiu vrstvu minulosti, ktorú by prekryla nová, bez ohľadu na predošlú.
Zaslepená budúcnosť ?
Jedným z riešení revitalizácie Kamenného námestia by bolo vyčistenie od objektov, ktoré sa nepodarilo zasanovať ako bolo predpokladané. Konečne by tak bol priestor na vyniknutie objektu ikony moderny, ktorá by toho nepochybne bola hodná. Dokončiť tak to čo bolo v pláne autora diela. Aj tu sa však tisne otázka o správnosti tohto činu. Neopakovala by sa tak predchádzajúca etapa?
Rešpektujúca budúcnosť ?
Čo by naopak spôsobilo dostavanie medzier medzi fragmentmi zvyškov z dôb minulých?
V súčasnom stave je na Kamennom námestí minulosť fyzicky prítomná svojou nefyzickosťou v medzerách ktoré zostali ako odkaz toho, čo tu niekedy bolo a už nie je.
Z predchádzajúcich úvah teda vyplýva, že stav Kamenného námestia je svojim spôsobom odkazom doby a nášho chovania sa. A preto to nové čo by tu malo vzniknúť by malo rešpektovať to staré - to čo sa tam už udialo, tak aby zostal kameň na kameni. Riešením je inšpirovať sa prirodzením vrstvením. To čo tu bolo prvé je dole, niekde v základoch, to čo je posledné je hore, levitujuce niekde v oblakoch ako budúcnosť a medzera - prázdno vyjadruje všetko to čo bolo medzi tým.
Na takúto koncepčnú ideu je vhodné aplikovať stavebný princíp vyvinutý teoretikom a architektom Léonom Krierom:
Roma Interrotta
"Tento nový stavebný typ je zároveň verejnou budovou i námestím. Táto veži podobná stavba nesie ohromnú a vysokú strechu, ktorá sa klenie nad námestím i nad priestormi určenými pre občiansku aktivitu. Sú tu umiestnené sály, kaviarne, kluby, konferenčné miestnosti atď. Stavba vytvára dynamickú základňu a mestské centrum. Doplňuje tiež siluetu mesta. "
Léon Krier 1977
Spočíva v úvodnom vytýčenie plochy priestoru na kamennom námestí, ktorú je možné využiť a ponad túto plochu nasadiť stavu Roma Interrotta. Z uličných profilov, v miestach kde sa pri vstupe na kamenné námestie vynára prvotný pohľad na hotel Kyjev ako identifikačnú dominantu územia sa vytvoria zorné výhľadové polia, ktorých hmoty v prieniku cez základnú hmotu budúceho objektu vytvoria primárne okresanú skulptúru novej vrstvy.
Ďalej nasleduje orezanie objektu nad pôvodným miestom Kamenného námestia. Ponechanie priestoru námestia bez "zastrešenia" pre lepšiu identifikáciu priestoru zostáva tradičným námestím, ktorým od nepamäti bolo, čo vyplýva zo širších vzťahov. Ako historický odkaz na minulosť je tvar pôvodného Kamenného námestia transformovaný do dlažby a je vytvorená plocha, ktorá je stupňovite členená smerom do zeme. Hmoty v mieste susediaceho so stranami fasád obytných bytových domov sa odstránia, aby sa zabránilo tieneniu budov. Rovnako tak vypustenie hmoty pozdĺž fasády obchodného domu, pre odkrytie kompozície diela. Vyľahčenie masy pozdĺž podnožia obchodného domu má mať za následok kompozične vyvážiť hmoty vo vzťahu hotela Kyjev. Ďalší minimalizovaním výšky objektov dochádza k presvetlenie a prevzdušnenie verejného priestoru v tesnej blízkosti Kamenného námestia, kde je najsilnejšia kumulácia ľudí.
Nová, verejnosti prístupná výšková vrstva objektov umožňuje zažívanie verejného priestoru inak ako doposiaľ a vnímať tak aj celkovú panorámu mesta v srdci mesta a v neposlednej rade vnímať aj Matušíkovú architektúru, ktorá je integrovaná do celej skladby sprístupnením pochôdznej strechy s potenciálom nového využívania pomocou lávok vedúcich priamo na jej úroveň. Levitujúca architektúra je nesená tenkými stĺpmi, aby vznikal v čo najväčšej možnej miere dojem vznášania sa v oblakoch.
Skladba funkčnej náplne priestorov objektov je určená pre kultúrne prevádzkové využitie a šport za účelom pridania na hodnote územia, jednak jestvujúceho spoločensky a architektonicky chátrajúcemu objektu hotela Kyjev a rovnako tak verejnému priestoru Kamenného námestia. Priestory sú určené na prevádzku galérie, knižnice, umeleckej- tanečnej školy, športu v podobe welness zariadenia s bazénmi a fitnes a ďalej objekt s univerzálnymi priestormi sál pre viacúčelové využitie.
Mojou snahou v tomto projekte bolo rešpektovať a s pomerne rozvážnym prístupom zasahovať do aktuálneho stavu priestoru Kamenného námestia, tak aby neboli zlikvidované stopy spoločenského vývoja, ktoré sú podľa môjho názoru ukryté nie len v cennej architektúre Obchodného domu a hotela ale rovnako aj v pozostatkových objektov po niekdajšej urbánnej štruktúre pred etapou výstavby Matušíkových objektov, ktoré sa neodvážim označiť za nevhodné pre danú lokalitu, naopak svojím spôsobom dotvárajú jedinečnú atmosféru zhmotňujúceho ducha tohto verejného mestského priestoru. Mojím zásahom do prostredia oživujem kultúrno-športovo-edukačné vyžitie sa v centre a dodávam integrovaním športových zariadení ako súčasť vybavenia dnes nefungujúceho hotela pridanú hodnotu, ktorá v takejto lukratívnej polohe mesta dodá na kvalite v takomto prechodnom ubytovacom zariadení.