Infobod na Bradle

Príjemné letné ráno. Cesta vedúca k Mohyle na Bradle. Povinná jazda pre každého architekta v podobe návštevy Jurkovičovho monumentálneho diela.

Tentokrát však moju pozornosť upútalo aj niečo iné. Na prvý pohľad nenápadná stavba, zarezaná do zalesneného severného svahu vrchu Bradlo. Po návrate domov som začal pátrať… Kľukatou cestou som sa dostal k architektovi a rodákovi z tohto kraja Martinovi Šlahorovi. V závere letných mesiacov a návrate architekta zo zahraničia som začal pripravovať rozhovor, ktorý predstaví v našich končinách neobvyklú realizáciu - na prvý pohľad nenápadné, zároveň však sebavedomé dielo, založené na silnom architektonickom koncepte.

Aj keď v čase mojej návštevy nebol infobod úplne dokončený, už úvodný dojem dával tušiť, že na Bradle vzniká pozoruhodná realizácia.

Infobod, osadený v zalesnenom severnom svahu vrchu Bradlo, plní doposiaľ chýbajúcu úlohu zázemia pre návštevníkov v mimoriadne významnom areáli Mohyly Milana Rastislava Štefánika. 

S architektom Martinom Šlahorom sa o realizácii rozprával Jakub Moravčík:

JM: Na úvod niekoľko viet o Vás. Odkiaľ pochádzate? kde profesionálne pôsobíte?
MŠ: Pochádzam priamo z obce Košariská kde som vyrastal. S prestávkami tu žijem s manželkou a deťmi dodnes. Po ukončení VŠ som cca 8 rokov pôsobil v Trnavskom ateliéri A.DOM u architektky Kataríny Viskupičovej. Po autorizácií v SKA v roku 2015 som založil vlastný ateliér CASA architecture, ktorému sa venujem dodnes. Približne do roku 2020 som striedavo žil a pôsobil na západnom Slovensku a v Prahe.

JM: S akým zadaním vás oslovil investor?
MŠ: Šlo o vypracovanie architektonického návrhu, projektu pre stavené povolenie a realizačného projektu turistického a informačného centra, spolu so sociálnym zázemím pre návštevníkov areálu Bradlo.

JM: Ktoré východiská najviac ovplyvnili architektonický koncept?
MŠ: Samozrejme poloha pamätníku na Bradle. Chránené pohľady mohyly vymedzujú priestor a miesta, z ktorých musí byť primárne vnímateľná len hmota mohyly a samotná okolitá príroda. V neposlednom rade zohrala úlohu aj zodpovednosť a pokora s ktorou sme s kolegom k zadaniu pristúpili.

JM: Uvažovali ste aj o inom umiestnení infobodu v rámci chráneného areálu?
MŠ: Nie. Miesto kde stavba stojí spadá do jedného zo spomínaných chránených pohľadov, ale je v dostatočnej vzdialenosti a v zákryte zelene tak, že ju z pamätníka nevidno. Zároveň to bola aj posledná parcela vo vlastníctve investora smerom na západ, teda pozdĺž príjazdovej komunikácie z mesta Brezová pod Bradlom. Ako plus pre túto stavbu bola aj vzdialenosť cca 50m od existujúcej stavby Strážnice, v ktorej sa momentálne nachádza reštaurácia a z ktorej sme vedeli Infobod jednoduchšie zasieťovať. Tieto tri skutočnosti boli pre výber polohy kľúčové a z nášho pohľadu pre osadenie tejto funkcie v podstate ideálne.

JM: Ako prebiehal tvorivý proces? akým spôsobom ste dospeli k finálnej podobe projektu?
MŠ: Primárne sme si spolu s investorom vyvolali stretnutia s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky v Bratislave a Krajským pamiatkovým úradom v Trenčíne. Tu sa vo veľmi priateľskej a ústretovej atmosfére dohodli základné koncepčné, priestorové a hmotové limity stavby. Náš návrh, že stavba pôjde do zeme sa ihneď stretol so súhlasom a na ďalších stretnutiach sme predstavili v podstate dva podobné návrhy stavby z ktorých sa vzhľadom na predpokladaný rozpočet vybral konečný koncept stavby. Možnosť dopravného riešenia s pristavením autobusov a vysadením návštevníkov priamo pred infobodom, ako aj prepojenie stavby schodiskom na úroveň nástupného chodníka priamo k mohyle, vytvorila koncept výškového a pôdorysného osadenia stavby. Vytvorením "trhliny" v pôvodnom teréne a zapustením stavby do zeme a jej materiálovým riešením sa podarilo splniť primárnu podmienku celej filozofie stavby a to, že má splynúť s prírodou a svojou “neviditeľnosťou“ sa v čo najväčšej miere sa pokoriť Jurkovičovmu dielu na vrchole Bradla.

JM: Aké boli reakcie zúčastnených strán (najmä pamiatkového úradu) po predložení projektu? Nebáli ste sa odmietnutia progresívneho návrhu?
MŠ: Je to vždy komunikácií a o argumentácií. S kolegom Marošom Vargom sme tam inú cestu nevideli. Náš pohľad na stavbu bol jednoznačný od začiatku. Reakcia bola naopak veľmi rýchla a pozitívna. Celkový návrh aj jeho osadenie na parcele boli až na zopár drobností prijaté naozaj kladne. Tu musím skutočne spomenúť veľmi ochotný a nápomocný postoj Krajského úradu v Trenčíne, riaditeľky PhDr. Evy Gazdíkovej a Ing. arch. Jozefa Múdreho. 

V neposlednom rade by som sa ale vrátil na začiatok a touto cestou vyslovil poďakovanie za dôveru investorovi, ktorým je mesto Brezová pod Bradlom, primátorovi pánovi Mgr. Jaroslavovi  Ciranovi,  Ing. Denise Zuščíkovej z oddelenia výstavby a prednostovi mesta Ing. Jánovi Michálkovi. Tu sme cítili naozaj veľkú dôveru a podporu či už počas projekčných prác, ale hlavne pri realizácií stavby.

JM: Aké zaujímavé technické riešenia a detaily ste v rámci projektu realizovali?
MŠ: 

Celá stavba je riešená technológiou bielej vane

Je kompletne odliata z vodostavebného železobetónu, dokonca v dvoch farebných riešeniach. To umožnilo vynechať štandardné hydroizolačné vrstvy a otvorilo možnosti  "odvážnejšieho" riešenia detailov.

JM: Ako prebiehala stavba? Stretli ste sa s vážnejšími komplikáciami?
MŠ: Asi najväčšou komplikáciou bolo na začiatku podložie. Keďže sa v určitom štádiu výkopov narazilo na niekoľko krát vyššiu triedu hornín ako sa predpokladalo. Stavba sa vlastne z väčšej časti zasekávala so skalného vápencového masívu.

JM: Obľúbený moment, architektonický alebo technický detail...
MŠ: Jednoznačne adrenalín pri oddebňovaní liatych stien a samozrejme finálne terénne úpravy. Obnažená hmota hrubej stavby sa spätne zasypávala tak, aby splynula s okolitým terénom, čo začalo ukazovať výsledný charakter stavby.

JM: Ako ste spokojní s výsledkom?
MŠ: Dovolím si odpovedať otázkou: Môže byť architekt niekedy úplne spokojný? :) Ale v rámci chronológie a vplyvu času na použité materiály áno...

Z tohto pohľadu stavba nie je hotová. Finálne dokorodovanie cortenových prvkov, prirodzeného vplyvu prírody a času na liate betónové steny a hlavne dorastenie popínavej zelene padajúcej cez východnú fasádu naplní pôvodnú filozofiu stavby, ktorou je splynutie stavby s okolitým lesom. 

JM: Čo hovoria návštevníci a miestni na realizáciu? Zobrali ju "za svoju"?
MŠ: Odborná verejnosť ju prijala určite kladne. Široká verejnosť je možno jemne rozdelená na dva tábory. Priznám, že stavba svojím materiálovým riešením a geometriou pôsobí tvrdšie, ale to bol zámer od začiatku. Stavba infobodu a rekonštrukcia strážnice, čo sú okrem samotnej mohyly jediné stavby na vrchu Bradlo, boli riešené v rámci prvých etáp dotvorenia areálu Bradlo. V ďalšej etape je plánované konečné dotvorenie a rekonštrukcia kompletných spevnených plôch, prvkov drobnej architektúry a zelene v rámci celého areálu. V tejto etape pribudne v rámci objektu infobodu posledný a jeden z najpodstatnejších prvkov a to je už spomínaná popínavá zeleň v rámci celého oporného múru východnej fasády a menšie umelecké dielo na prepojovacom prístrešku. Tým sa stavba definitívne dotvorí. 

JM: Na akých ďalších projektoch v súčasnosti pracujete?
MŠ: Máme rozpracovaých niekoľko projektov bytových domov, projekt trvalo udržateľnej komúny 15 rodinných domov, adaptáciu cca 80 ročnej budovy školy na bytový dom a samozrejme zopár rodinných domov.

JM: Ďakujem za rozhovor.

Osadenie

Infobod na Bradle je situovaný v zalesnenom svahu masívu Bradla. Objekt plní v rámci areálu úlohu zázemia na úrovni zodpovedajúcej významu pamätníka. Súčasťou stavby je priestor infostánku so zázemím (predaj suvenírov, výstavný priestor, prípadná prednášková miestnosť pre cca 25 ľudí) a samostatný priestor verejných WC. Obe funkcie sú navzájom prepojené prístreškom s plochou vegetačnou strechou. Minimalistická architektúra, zasadená do svahu masívu Bradla, rešpektuje nielen okolitý terén a dominantné umiestnenie pamätníka v krajine.

Podzemná stavba, s dvoma k sebe navzájom orientovanými fasádami, je osadená v komplikovanom svahovitom teréne. Objekt s maximálnymi vonkajšími rozmermi 37,25 x 19,8 m je z východnej, južnej a západnej strany kompletne zapustený v zemi. Jediným viditeľným prvkom je betónové zábradlie ako súčasť východnej fasády a dve betónové steny, ohraničujúce vstup do WC. Všetky vyčnievajúce konštrukcie budú v budúcnosti prekryté popínavou zeleňou tak, aby objekt splynul s okolitým terénom a zeleňou. 

Vstup zo severnej strany je orientovaný do rozptylového priestoru infobodu. Je to jediná pohľadová os, z ktorej je objekt vnímateľný a čitateľný. Mlatovú pochôdznu plochu rozptylového priestoru dopĺňa dlažba z prírodného vibrovaného betónu s formátom 300 x 600 mm. Na ňu nadväzuje schodisko z monolitického betónu, prepájajúce výškovú úroveň príjazdovej cesty a infobodu s mlatovým chodníkom nadväzujúcim na samotnú prístupovú cestu k pamätníku. Infobod bude dopravne napojený na príjazdovú komunikáciu k areálu Bradla.

Dispozično-prevádzkové riešenie

Objekt Infobodu sa skladá z dvoch samostatných celkov, prepojených prestrešením nástupného priestoru. Každý z nich je priamo prístupný z exteriéru. Infostánok je autonómnym priestorom, ktorý je prepojený len so zázemím skladu a kuchynky.

Verejné WC sú prístupné z prekrytého nástupného priestoru cez oceľové pivotové dvere. Zvolené riešenie delí vstup do zádveria WC na mužskú a ženskú časť. Zádverie je nevykurované a sú z neho priamo prístupné vykurované a odvetrané bunky: WC ženy, bezbariérové WC a WC muži.

Materiálové a výtvarno-kompozičné riešenie

Pohľadový betón použili architekti na stavbe v dvoch variantoch. Sivé, “prírodné” povrchy dopĺňajú tmavé časti. Betónová zmes je akcentovaná antracitovým farbivom v celom svojom objeme. Z pohľadového betónu sú realizované aj všetky interiérové steny. Ako akcent v interiéri pôsobia obklady z kompozitných dosiek. Pre atypickú posuvnú bránu, ktorá uzatvára objekt mimo prevádzkových hodín, je charakteristický hrdzavý povrch poveternostne odolnej ocele. Architektonické riešenie pracuje s materiálmi v ich surovej forme, bez dodatočného ošetrenia povrchov. Betón, drevo, sklo, corten a hliník prechádzajú z exteriéru do vnútra stavby. Zvolené riešenie podčiarkuje myšlienku prepojenia interéru s okolitým prostredím.

S potešením sa k dielu vrátime aj s odstupom času, aby sme videli ako nový objekt starne spolu s okolím...

Podklady: Martin Šlahor – CASA architecture