Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
Tento seriál pripravujeme vďaka spolupráci s nadšencami z Apsida.sk, ktorí v posledných rokoch vykonali veľký kus záslužnej práce pri mapovaní zachovaných stredovekých objektov. Podklady nám poskytol Štefan Podlinský, iniciátor tohto projektu, ktorý spolu s manželkou Alexandrou osobne objekty zdokumentoval.
Prvou z predstavených stavieb je ranogotický kostolík v Turčianskom Jasene. Obec sa nachádza približne päť kilometrov juhovýchodne od Martina. Pochádzala odtiaľ známa šľachtická rodina Jesenských, vrátane Baltazára, otca známeho učenca a rektora Karlovej Univerzity v Prahe Jána Jessenia.
Kostolík stojí vo voľne prístupnom opevnenom areáli pri cintoríne na vyvýšenine na západnom okraji dediny. Priamo k nemu vedie asfaltová cesta. Postavili ho okolo roku 1300 zrejme pod vplyvom stavebnej dieľne, pracujúcej od polovice 13. storočia v Kláštore pod Znievom pri tamojšom premonštrátskom kláštore. Prvýkrát sa spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337.
Išlo o jednoloďovú bezvežovú stavbu s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou. Masívne murivo kostolíka kontrastuje s prepracovanou klenbou a valcovými príporami na nárožiach polygónu. To viedlo odborníkov k domnienke, že hrubú stavbu postavil miestny majster a detaily doplnil iný, vyškolenejší majster. Stavba je zaujímavá aj spojením na dobu vzniku u nás progresívneho polygonálneho tvaru gotického presbytéria a štrbinovými oknami ešte románskeho tvaru. Datovanie výstavby kostolíka do obdobia okolo roku 1300 z neho robí podľa všetkého najmladší príklad takejto kombinácie slohov. O niečo staršiu analógiu takéhoto architektonického riešenia presbytéria nájdeme v Zolnej (mestská časť Zvolena).
V priebehu 14. až 16. storočia bol interiér kostolíka vyzdobený freskami. Najstaršie sú konsekračné kríže, namaľované na omietke nanesenej len na mieste samotných krížov. Súvislejšia fresková výzdoba pochádza z prvej tretiny 14. storočia. Bola doplnená okolo roku 1380 a niekedy na prelome 15. a 16. storočia.
Koncom 16. storočia prešiel kostolík do rúk protestantom, ktorí pôvodné fresky zatreli vápnom. Do tohto obdobia datujeme aj poslednú etapu maliarskej výzdoby - dekoratívnu maľbu s medailónmi v presbytériu (rok 1587). V období rokov 1636 - 48 bola loď kostolíka renesančne zaklenutá a celý objekt následne prispôsobený liturgickým potrebám protestantov (nová kazateľnica, drevená tribúna). Pôvodný južný vstup zamurovali a kostol sprístupnili zo západnej strany, pričom využili články pôvodného portálu. Okrem toho v kostolíku vybudovali krypty. Tieto stavebné úpravy mali neskôr negatívny vplyv na statiku kostolíka. V nasledujúcom období pribudla predsieň pred západným vchodom a menšie prístavby k severnej strane lode.
Začiatkom 18. storočia si evanjelici postavili nový kostol a tak gotická stavba prešla späť do vlastníctva katolíckej cirkvi. Po zrušení farnosti v Hornom Jasene v 60. rokoch minulého storočia katolíci previedli kostolík na štát, do správy Múzea Andreja Kmeťa v Martine. V tej dobe bol už značne schátraný. S jeho obnovou sa začalo v 70. rokoch, keď dostal novú šindľovú strechu a postupne sa začal pripravovať pamiatkový a archeologický výskum.
V roku 1991 sa začalo s komplexnou rekonštrukciou. V tom čase bol objekt v havarijnom stave s narušenou statikou lode a poškodenými freskami. Samotné práce sa rozbehli v roku 1994. V rámci obnovy do pôvodnej podoby boli zbúrané neskoršie prístavby (sú naznačené murivom na úrovni terénu) a takisto odstránili renesančnú klenbu a nahradili ju plochým dreveným stropom. Novú podlahu položili v pôvodnej úrovni. Severnú časť drevenej tribúny odviezli do Múzea Andreja Kmeťa v Martine. Obranný múr okolo kostolíka bol rekonštruovaný do výšky cca 40 cm. Obnova fasád však nebola vykonaná podľa plánov a pôvodná omietka bola necitlivo zabielená. Následne v rokoch 1996 -1999 bola v interiéri zreštaurovaná fresková výzdoba.
Zaujímavosti:
- Poloha kostolíka na vyvýšenine na okraji obce ponúka veľmi malebný pohľad a predstavuje krásny príklad zasadenia chrámu do krajiny s výhľadom na vzdialené kopce.
- Kostolík po nedávnej rekonštrukcii a odstránení neskorších stavebných zásahov predstavuje veľmi peknú ukážku vidieckej ranogotickej architektúry na Slovensku.
- Podľa hypotézy vedcov sa zasvätenie kostolíka pravdepodobne netýka známej a rozšírenej svätice sv. Margity Antiochijskej, ale Margity Uhorskej, dcéry kráľa Bela IV., ktorá zomrela v roku 1270 a hneď bola uctievaná ako svätá, pričom súčasne sa začal proces jej svätorečenia. Zavŕšený však bol až v roku 1943.
- Na západnom priečelí sa zachoval jednoduchý gotický portál, dnes jediný vstup do kostolíka.
- V hornej časti drevených dverí je vyrytý dátum 21. apríl 1648 (koniec renesančnej prestavby), pod rímsou víťazného oblúka na pravej strane je namaľovaný letopočet 1587 (rok poslednej etapy maliarskej výzdoby presbytéria).
- Na severnej strane presbytéria je zamurovaný gotický sedlový portálik pôvodne vedúci do zrušenej sakristie.
- Rebrovú klenbu v presbytériu uzatvára svorník kruhového tvaru s krásnym reliéfom Baránka Božieho.
- Na pravej polovici východnej steny lode kostola sú stvárnené dva výjavy, ktoré sú netradičné svojím spojením. Na pozadí Posledného súdu je namaľovaný sv. Krištof s Ježiškom na pleci. Sv. Krištof je tu nezvyčajne odetý do bohatého kňazského rúcha (obyčajne má len jednoduchý odev prievozníka).
- Výjav Posledného súdu oživujú postavy diabla s troma tvárami (môže ísť o podobu slovanského boha Triglava či inšpiráciu ním) a zobrazenie Ryby Faroniky, ktorá si v rukách drží dva chvosty. Podľa legendy nastane koniec sveta, keď ich pustí.
- Na ľavej strane víťazného oblúka sú namaľované sv. Katarína, sv. Margita a tretia svätica, možno sv. Alžbeta Durínska.
- Na ľavej polovici východnej steny lode sa len sčasti zachovala umelecky najhodnotnejšia freska v kostolíku s námetom svätice a Anjela s krížom. Môže ísť o obraz sv. Heleny alebo sv. Alžbety Durínskej, v staršej literatúre bol nepresne popisovaný ako výjav Zvestovania. Vytvoril ju okolo roku 1380 školený majster, ktorý podľa všetkého vyzdobil aj kostolík v neďalekých Necpaloch.
- Maľba v dolnej časti severnej steny lode predstavuje Pannu Máriu s ochranným plášťom a pochádza zo začiatku 16. storočia.
- V severovýchodnej stene presbytéria sú stvárnení Adam a Eva, pod nimi postavy sv. Pavla, sv. Petra a sv. Jána a dole Bolestný Kristus.
- Do podlahy lode je osadená náhrobná doska z roku 1713.
- V lodi je vystavené aj torzo gotickej kamennej krstiteľnice, ktorej podstavec sa nezachoval. Pôvodne mala tvar 16-uholníka a až do roku 1994 bola zamurovaná v stene.
- Podľa tradície sa na Kvetnú nedeľu 22. marca 1672, že sa medzi veriacimi z Horného a Dolného Jasena (spojením týchto obcí vzniklo dnešné Turčianskej Jaseno) strhla hádka, ktorá prerástla do bitky. Dôvodom mala byť snaha oboch strán sedieť čo najbližšie k oltáru.
- Gotické kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Dražkovce, Belá-Dulice a Necpaly.
Súčasný stav:
Pôvodne rímskokatolícky kostolík je dnes premenený na múzeum a slúži obci na hudobné koncerty i ako sobášna sieň. Po nedávnej rekonštrukcii, ktorá sa skončila v roku 1999, je v dobrom stave.