Kostolík Klátova Nová Ves - Sádok

Tento seriál pripravujeme vďaka spolupráci s nadšencami z Apsida.sk, ktorí v posledných rokoch vykonali veľký kus záslužnej práce pri mapovaní zachovaných stredovekých objektov. Podklady nám poskytol Štefan Podolinský, iniciátor tohto projektu, ktorý spolu s manželkou Alexandrou osobne objekty zdokumentoval.

Sádok tvorí dnes časť obce Klátová Nová Ves a leží cca 11 km východne od Topoľčian. Kostolík predstavuje zďaleka viditeľnú dominantu krajiny a svojím zložitým stavebným vývojom jednu z najzaujímavejších stredovekých stavieb u nás. Stojí na mieste zrejme ranostredovekého hradiska známeho pod názvom Čížik.

História

Počiatky kostolíka siahajú na začiatok 12. storočia a možno aj hlbšie do minulosti. Vznikol ako farský chrám slúžiaci pre viacero okolitých dedín a osád. Postavili ho ako neveľký jednoloďový objekt s kvadratickou apsidou, ktorý mohol padnúť za obeť Tatárom počas ich vpádu v rokoch 1241 – 1242.
Polozrúcaný objekt, z ktorého sa zachovali dnes už len severné múry lode a svätyne, obnovili okolo polovice 13. storočia. Loď bola predĺžená západným smerom a doplnená emporou, na ktorú nadväzovala veža. O niekoľko desaťročí, ešte v románskom duchu, rozšírili kapacitu objektu prístavbou južnej lode zakončenej na východnej strane polkruhovou apsidou.

Už koncom 13. storočia však dvojlodie zrušili a priestory lodí zjednotili. Kvôli lepšiemu osvetleniu prerazili na južnej strane nové okná už gotického tvaru. Južným smerom rozšírili aj románsku svätyňu, apsida bývalej bočnej lode však zostala ešte zachovaná. Ešte v období gotiky pristavali severnú sakristiu.
V takejto podobe pretrval kostolík nasledujúce storočia, až kým sa nepristúpilo v 17. storočí k renesančnej prestavbe. Tú podnietil najmä zlý stav statiky objektu. Preto zbúrali polkruhovú apsidu a k nárožiam lode z južnej strany doplnili oporné piliere. Románsku vežičku nad emporou nahradili mohutnou predstavanou vežou s murovanou helmicou. V lodi kostolíka vybudovali krypty pre viacero významných miestnych rodín.

Koncom 18. storočia i v nasledujúcich desaťročiach kostolík chátral, obnovy sa dočkal až v druhej polovici 19. storočia a neskôr i viacerých v priebehu 20. storočia. Na prelome storočí bol však už opäť v havarijnom stave, čo podnietilo v roku 2002 vznik občianskeho združenia Slovacia Incognita, ktoré začalo záchranu kostolíka. Obnovu exteriéru dokončili v roku 2009. V nasledujúcom roku sa realizovalo reštaurovanie fresiek v presbytériu.

V exteriéri sa zachovalo viacero okien z rôznych období, časť z nich, objavená pri poslednej obnove fasád, však nebola prezentovaná (napr. na južnej stene lode). Na veži je kruhové okno osadené kamennou rozetou. Tá sa pôvodne zrejme nachádzala na západnom priečelí kostola nad portálom. Do kostolíka sa vstupuje zo západu cez renesančnú vežu. Pri jej výstavbe však vytvorili portál z častí pôvodného románskeho. Rovnaký nájdeme aj v podveží, osadený v bývalom západnom priečelí lode. Pôvodne šlo o jeden ústupkový portál s dvoma stĺpikmi vložených v dvoch ústupkoch. Hlavice stĺpikov zdobí bobuľový dekór. Okolo kostola sa našli hrubo tesané náhrobné kamene, typické pre ranostredoveké cintoríny.

Ranogotické presbytérium je zaklenuté ešte valenou klenbou, naopak dnes už zamurovaný víťazný oblúk do zbúranej apsidy bočnej lode je goticky lomený. V presbytériu sa zachovala nika s trojuholníkovým ukončením, jeho vnútorná plocha je zdobená maľbami. Portál do sakristie má netradičný tvar päťlístka vytvoreného zdvojenou mníškou. Pred oltárnou menzou vo svätyni je v dlažbe osadený náhrobný kameň s reliéfom kríža. V západnej stene lode bola objavená a zreštaurovaná časť ostenia románskeho portálu pôvodne vedúceho na emporu.

Prieskum v roku 2007 odkryl freskovú výzdobu v interiéri, najstaršiu etapu ktorá sa datuje v prípade presbytéria už do prvej polovice 13. storočia (objav fragmentov románskej omietky s freskovou výzdobou - časť tváre, detail krídla) a v prípade lode do obdobia prelomu 15. a 16. storočia. Prítomnosť fresiek bola zistená sondami už v roku 1966.

Dominantou výmaľby presbytéria v ranogotickej etape bol obraz Ježiša Krista v mandorle na valenej klenbe, ktorý dopĺňajú postavy anjelov a symboly štyroch evanjelistov. Pod nimi na južnej stene lode sú zobrazení apoštoli v iluzívnych arkádach Nebeského Jeruzalema (podobne ako v Žiline-Rudinách). Na východnej stene lode bola zreštaurovaná maľba Klaňania sa troch kráľov, ktorí sú zobrazení ako jazdci na koňoch. Na južnej stene lode (pri víťaznom oblúku zbúranej apsidy) sa našla monumentálna maľba sv. Krištofa, ktorá sa častejšie vyskytuje na vonkajšej fasáde kostolíkov. Vrchná časť fresky s troma sväticami a postava ďalšieho svätca bola odkrytá na južnej stene lode. V dlažbe lode je osadený náhrobný kameň s erbom rodu Bacskady z roku 1734.

Odkrytie fresiek bolo ocenené výročnou cenou revue Pamiatky a múzeá za rok 2011 v kategórii objav - nález. Cenu získal kolektív reštaurátorov a ďalších odborníkov v zložení Peter Koreň, Martin Mikuláš, Martin Bóna, Barbora Matáková v spolupráci s KPÚ Trenčín.

V zrekonštruovanom kostolíku sa konajú kultúrne podujatia, vrátane koncertov.