Medveď naprostred Dúbravice

Veľkorozmerná maľba na plátne inštalovaná na vonkajšej stene potravín Jednota v stredoslovenskej obci Dúbravica je už desiatou realizáciou, ktorú každoročne prináša združenie Periférne centrá. V spolupráci s osloveným výtvarníkom predstavujú rôznorodú škálu súčasných slovenských vizuálnych autorov a autoriek a ich prístupov k miestnym témam.

Pre realizáciu 10. ročníka autorského formátu Jednota realizátori vybrali renomovaného slovenského grafika a ilustrátora Matúša Maťátka, ktorý vo svojej tvorbe často reaguje na aktuálnu situáciu a otázky či polemiky, ktoré hýbu spoločnosťou. Snaží sa preštudovať miesto, na ktorom sa aktuálne nachádza a s humornou skratkou vypichnúť jednu tému, v tomto prípade hýbucu nielen Podpoľaním, ale dnes už celým Slovenskom. Námetom pre aktuálne monumentálne dielo sa stala problematika medveďa hnedého, živočícha európskeho významu.

"Nás sa tento problém týka, preto sme sa s autorom zhodli, že s ním bude pracovať. Je to téma, ktorou tu žijeme, sami máme vlastné a celkom bohaté skúsenosti so stretmi s medveďmi“, komentuje výber témy vizuálny umelec a zástupca združenia Periférne centrá Andrej Poliak. Zároveň zdôrazňuje kontinuitu realizácií v línii angažovaného umenia a práce s krajinou: „V organizácii je nám práca s krajinou a v krajine blízka, dlhodobo sa venujeme tvorbe v krajine aj preto je téma medveďa pre nás aktuálna a prirodzená. Snažíme sa krajinu a naše pôsobenie v nej vnímať komplexne a preto citlivo, tak ako aj téma medveďa je témou komplexnou...".

Problematika medveďa hnedého je hlavnou témou nielen na Podpoľaní, ale na celom Slovensku. "Ste za medveďa, alebo za ľudí? Pýtajú sa médiá aj politici. Podstatou diskusie však nemá byť naháňanie pozornosti a senzácií, ale to, prečo je medveď hnedý chránený. Maťátkov obraz chce zároveň upozorniť aj na to, že dnes nám často chýba humor, keď sa snažíme ostatných presvedčiť o svojej pravde. Skúsme sa na svet pozrieť z medvedej perspektívy a hľadať dialóg aj tam, kde sa nám zdá nemožný“, komentuje dielo maliarka a kurátorka Juliana Mrvová.

Obraz bude v centre Dúbravice vystavený do leta 2024. Návštevníci lokality a priaznivci umenia tu majú možnosť vidieť aj ďalšie inštalácie z produkcie o. z. Periférne centrá. Vo verejnom priestore obce a v okolitej krajine nájdu viacero vizuálnych a architektonických objektov, medzi najznámejšie patrí rozhľadňa a útulňa Unimo alebo prírodná sauna pod horou Medvedínec. V kultúrnom centre Škôlka, sídle občianskeho združenia, aktuálne prebieha výstava maliarky Žofie Dubovej s názvom Previs. 

Periférne centrá v minulých rokoch priniesli umenie aj do iných okrajových vidieckych lokalít, kde kultúrna ponuka nebývala veľmi široká, napríklad do Hontianskych Trstian, na Staré Hory, či do Babinej. Ich diela tu ostávajú a sú obohacujúcim miestotvorným prvkom. Ostatných desať rokov majú zázemie v Dúbravici, kde vytvárajú centrum kultúrnych aktivít s presahmi medzi súčasným umením, krajinotvorbou, dizajnom a ekológiou. Na produkciách spolupracovali s mnohými renomovanými výtvarníkmi, napr. s Otom Hudecom, Rastislavom Podobom, výtvarníčkou Danielou Krajčovou, či architektonickými ateliérmi 2021, youngs, H3T.

Názov podujatia: Jednota č. 10 / MATÚŠ MAŤÁTKO: Živočích európskeho významu
Vystavujúci autor: Matúš Maťátko
Námet a produkcia: Periférne centrá, Dúbravica
Kurátorská spolupráca: Juliana Mrvová
Miesto: vonkajšia stena potravín Jednota, centrum obce Dúbravica (okres B. Bystrica)
Vernisáž: 15. 7. 2023, dielo bude vystavené do júna 2024
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Dielo predstaví kurátorský text Juliany Mrvovej:

Matúš Maťátko: Druh európskeho významu.

Maľba na plátne inštalovaná na stene potravín Jednota v Dúbravici je 10. realizáciou, ktorú každoročne organizujú Periférne centrá s osloveným výtvarníkom. 

Matúš Maťátko študoval voľnú grafiku a ilustráciu u profesora Kállaya na VŠVU v Bratislave. Už na vysokej škole sa stal výrazným zjavom súčasnej grafiky, ktorú rýchlo posunul z intímnej veľkosti ilustrácie do veľkoformátových monumentálnych diel. V počiatočnej tímovej tvorbe so Zuzanou Sabovou a Tomášom Klepochom tlačili obrovské linoryty často na zrecyklované reklamné banery a venovali sa aj priestorovým inštaláciám a soche. 

Vo svojej individuálnej voľnej tvorbe realizuje najmä veľkoformátové grafiky, kde si z  počiatočných punkovejších realizácií postupne vytvoril typický “maťátkovský” jazyk, vychádzajúci nielen z vizuality linoritu ale aj z mestskej kultúry grafity či komixu. Napriek tomu však nezanevrel na ilustráciu a pustil sa do viacerých autorských kníh, najmä detských, za ktoré dostal (dokonca za všetky doteraz vydané knihy) ocenenia Kniha roka. 

Tematicky Matúš často reaguje na aktuálnu situáciu a otázky či polemiky, ktoré hýbu svetom. Snaží sa preštudovať miesto, na ktorom sa aktuálne nachádza, a so sebe typickou iróniou vypichnúť jednu tému, v tomto prípade hýbucu nielen Podpoľaním, ale dnes už celým Slovenskom. Problematika medveďa hnedého, druhu európskeho významu, ktorému okolo roku 1939 hrozilo úplné vyhubenie lovom a pytliačením, je toto leto hlavnou témou letnej sezóny na Slovensku. Po viacerých medializovaných stretoch medveďa a človeka mnohí politici využili tému na vyhrotenie predvolebného boja. Téma, ktorá vyvoláva protichodné emócie, sa tak dostala medzi najčítanejšie články a ľudia priamo v oblastiach s výskytom medveďa majú často pocit, že sa pre nich dostatočne veľa a rýchlo nerobí. Opomenúc fakt, že je nepravdepodobné meniť legislatívu pred voľbami, je pravdou, že lov medveďa pre trofej dnes u nás nie je povolený. Už niekoľko rokov je možné odstrániť len takzvaných synantropných medveďov, ktorí si navykli na ľudskú potravu, najmä odpadky.

Matúš Maťátko vytvoril nadrozmerného medveďa, ktorý drží v ruke paragraf a usmieva sa. Tam, kde sa ľudia hádajú, on zvrchu pokojne pozoruje nasrdených malých človiečikov.

A keďže my ľudia máme radi dobrodružné príbehy, radšej ako výstupy štatistického úradu si prečítame bombastický článok o boji s medveďom holými rukami. Zdá sa, že fakty sú neprehľadné a každý dnes rád spochybňuje vedecké štúdie. V takomto prostredí zdravý rozum postupne nahradzuje naše podvedomie. Strach z divokej zveri bol odjakživa zdrojom hrdinských činov v rozprávkach či príbehov o víťazstvách nad veľkými zvieratami. Napriek tomu, že dnes by sme mali vedieť reagovať racionálne, silu strachu, ktorý vie vyvolať mediálna presýtenosť divácky populárnou témou, sme si vyskúšali už veľakrát. V detstve som sa vždy tešila na strašidelné príbehy s medveďmi v Tatrách aj rady, kam nechodiť na čučoriedky. Medveď vyberajúci termosku z ruksaku turistovi bol nehynúcou klasikou. Bojíme sa celkom radi, aj keď niekedy nám ten strach prerastie cez hlavu. Bojíme sa hlavne toho, čo málo poznáme a je iné, ako my. Možno sme toho medveďa v našich erboch brali ako samozrejmú kulisu a rozprávkovú bytosť a málo sme skúmali, ako naozaj žije. Teraz sa ho bojíme, lebo on sa nás prestáva báť. Zdá sa nám, že hneď za dedinou pobehujú medvede, v opustených záhradách hodujú na ovocí a cez zarastené pasienky nepozorovane prídu až k obydliam. Nevnímame, že krajina sa zmenila a v mnohom umožnila zveri prichádzať bližšie. Mnohí si medvede fotia a pozorujú často aj pomocou návnady a nevedomky ich zvykajú na človeka, ktorý im prináša potravu stále bližšie k lesu. 

Matúš Maťátko využíva iróniu sebe vlastnú na upriamenie pozornosti k téme, ktorá až neprimeraným spôsobom hýbe letným Slovenskom. Každá nová senzácia viac a viac rozdeľuje obyvateľov. Ste za medveďa, alebo za ľudí? Pýtajú sa nepriamo senzačné titulky. Pri nedávnom pobyte v Izraeli sa Matúš naživo stretol s nevraživosťou, ktorú spôsobuje dlhé roky trvajúci spor o územie a možno o to viac teraz apeluje na náš nadhľad a odstup. Medveď sa na nás škerí, ale nie je to vrčanie dravca, je to skôr ironický úškrn veľkého tvora pozerajúceho sa na ľudské mravenčenie pod sebou. Medveď je v mnohých rozprávkach ťarbavým dobrákom obťažujúcim akurát tak včely a pastieri v minulosti dobre vedeli, že nie každý medveď je nebezpečný, napríklad niektorých volali mravenčiar - ten, čo žerie mravce. Nad Matúšovým obrazom hore na stráni sú viaceré rozhrabané mraveniská a na lesnej ceste do Medvedínca je často vidieť medvediu stopu v blate. Ľudia odjakživa medveďa spomínajú, aj sa ho obávajú. Matúšov obraz však chce upozorniť najmä na to, že dnes nám akoby chýbal humor, keď sa snažíme ostatných presvedčiť o svojej pravde. Skúsme sa na svet pozrieť aj z medvedej perspektívy a hľadať dialóg aj tam, kde sa nám zdá nemožný. 

Matúš Maťátko študoval voľnú grafiku a ilustráciu u profesora Kállaya na VŠVU v Bratislave. Už na vysokej škole sa stal výrazným zjavom súčasnej grafiky, ktorú rýchlo posunul z intímnej veľkosti ilustrácie do veľkoformátových monumentálnych diel. Vo svojej individuálnej voľnej tvorbe realizuje najmä veľkoformátové grafiky, kde si z počiatočných punkovejších realizácií postupne vytvoril typický “maťátkovský” jazyk, vychádzajúci nielen z vizuality linoritu ale aj z mestskej kultúry graffiti či komixu. Nezanevrel na ilustráciu a pustil sa do viacerých autorských kníh, najmä detských, za ktoré dostal (dokonca za všetky doteraz vydané knihy) ocenenia Kniha roka. 

- -

Platforma Periférne centrá prináša súčasné umenie na slovenský vidiek a naopak témy z vidieka vnáša do súčasného umenia, z periférnej vidieckej lokality vytvára centrum umeleckého diania. Od roku 2011 pôsobí v obci Dúbravica (okres Banská Bystrica), ktorú premieňa na centrum kultúrnych aktivít s presahmi medzi súčasným umením, krajinotvorbou, dizajnom a ekológiou. Priestor dediny a okolitej krajiny je tu ponímaný ako realizačný, prezentačný, výskumný aj experimentálny priestor, tzv. Kultúrna dedina. Jeho súčasťou je otvorená krajinná galéria s dielami, ktoré vznikajú počas umeleckých pobytov jednotlivcov a tímov z oblasti vizuálneho umenia, architektúry a dizajnu. Od roku 2016 prevádzkuje v prenajatej obecnej budove bývalej materskej školy periférne kultúrne centrum ŠKÔLKA - ateliérový, rezidenčný a verejný priestor. Súčasťou areálu je malý záhradný amfiteáter pre menšie javiskové produkcie, produkčná záhrada so zeleninou a ovocím a detské ihrisko. Prevádzkuje tiež otvorenú krajinnú galériu, ktorej súčasťou sú diela vo verejnom priestore obce aj v blízkom okolí, ktoré vznikajú počas pobytov a sympózií. Medzi najznámejšie diela v miestnej krajine patrí vyhľadávaná verejná sauna pod horou (2013, H3T architekti), vyhliadka a útulňa UNIMO (2012, M.Bosák., M. Lepej, R.Sekula), či minulý rok deinštalované dielo Skratka od Mateja Rosmányho (2016), na sociálnych sieťach známe ako #rebrík do neba.

Za podklady ďakujeme Zuzane Pastirčák Duchovej.