Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
25. december 2016
0
1197

Trendom budúcnosti v doprave je vzduch

Súčasné komunikačné trasy onedlho nezvládnu kapacitne potreby pre presun osôb a tovaru.
Trendom budúcnosti v doprave je vzduch

Ako sme už niekoľkokrát spomenuli, pri navrhovaní sídiel budeme musieť čoraz väčšiu pozornosť venovať aj "tretiemu rozmeru". Onedlho budú do budov prichádzať ľudia i tovar aj "zhora". Zo vzduchu. Tejto téme sa venuje aj partnerský PC Revue:

Svetové metropoly zažívajú nebývalý nárast počtu obyvateľov. Podľa populačných štúdií v období rokov 2015 až 2023 v niektorých z nich môže dôjsť až k ich zdvojnásobeniu. V metropolách ako Los Angeles, Peking či Tokio a ďalších sú problémy s dopravou už dnes obrovské. Názorný príklad je brazílska metropola Sao Paulo, ktorá vytvorila nový rekord v roku 2014: na cestách v okolí mesta obrovská zápcha prerástla do kolón s dĺžkou až 344 kilometrov. Podľa štúdie obrovské zápchy v Sao Paulo stáli brazílsku ekonomiku najmenej 31 miliárd USD ročne. Výsledky inej štúdie hovoria, že Londýnčania strácajú ročne ekvivalent 35 pracovných dní v dopravnej zápche. Situácia je ešte horšia v mestách ako Bombaj, Manila alebo Tokio. Pre všetkých to znamená menej času s rodinou, menej času v práci, vyššie náklady a v neposlednom rade vyšší stres, ktorý ku kvalite života rozhodne neprispieva. Preto vznikajú stále nové štúdie, ako túto situáciu uspokojivo riešiť. Zaujímavé sú napríklad projekty skupiny Airbus Group A3 na dopravné systémy osôb a nákladov, spoločnosti Uber na ľahký dopravný systém na dopravu osôb či spoločnosti Amazon na prepravu zásielok. Všetky projekty, aj keď sa odlišujú, majú veľa spoločných znakov. Počítajú s autonómnymi elektricky poháňanými lietajúcimi zariadeniami kategórie VTOL (Vertical Take of Landing), teda s kolmým vzletom a pristátím. O zariadeniach hovoríme preto, že môže ísť o kvadro-, opto- či viac-koptéry, teda koncepciu, akú dnes poznáme z rôznych zábavných dronov, vrtuľníkov alebo rôznych konvertoplánov. Ich nasadenie bude závisieť od požiadaviek na dolet, prepravnú kapacitu a ďalšie parametre. Mestská letecká doprava bude využívať trojrozmerný vzdušný priestor na zmiernenie dopravného preťaženia na zemi. Pochopiteľne, nasadenie týchto technológií čelí mnohým výzvam, ktoré treba do ich spustenia doriešiť. V podaní Uberu ide napríklad o projekt Uber Elevate, ktorý počíta s využitím lietajúcich mobilných prostriedkov kategórie VTOL s elektrickým pohonom. Koncepčne by malo ísť o konvertoplány s preklopnými rotormi, ktoré sú schopné vertikálneho vzletu a pristátia a vďaka pevnému krídlu by mali dosahovať cestovnú rýchlosť až 240 km/h.

VtoL od firmy Vision
VtoL od firmy Vision
90442
Youtube

Poháňané majú byť elektromotormi z batérií s doletom okolo 160 km. Tento typ je podstatne tichší pri prevádzke ako konvenčné vrtuľníky a dosahuje vyššiu cestovnú rýchlosť. Síce s odlišným dizajnom, ale s rovnakou koncepciou elektrického konvertoplánu prichádza aj projekt Airbusu. Tieto letúne by mali pristávať a vzlietať z voľných plôch, zo striech mrakodrapov a mestských heliportov, garáží či obchodných centier. Vzhľadom na elektrický pohon bude nevyhnutné vybudovať infraštruktúru na nabíjanie a obsluhu. Otázkou zostáva, aký dosah bude mať masové nahrádzanie mestskej individuálnej a malokapacitnej dopravy leteckou. V blízkosti mestských aglomerácií tak dôjde k markantnému nárastu leteckej dopravy. To bude vyžadovať nové systémy riadenia prevádzky. V počiatočných štádiách týchto projektov sa ráta s tým, že lietajúce prostriedky budú čiastočne riadené ručne, cieľom však je úplne autonómne riadenie, ktoré umožní podstatné zahustenie prevádzky a zvýši bezpečnosť. I keď to môže niekomu znieť zvláštne, autonómne riadenie je v lietadlách jednoduchšie realizovateľné ako v automobiloch a väčšina moderných dopravných, ale aj vojenských lietadiel ho už využíva po väčšiu časť svojho letu. Jednoduché systémy autopilota sa začali v letectve využívať už v časoch 2. svetovej vojny.

Bežné dopravné lietadlo dnes môže prevziať riadenie ihneď po štarte, počas celého letu a podľa vybavenia lietadla a letiska dokáže aj samostatne pristáť. Na rozdiel od automobilu lietadlo za letu nemusí riešiť nepredvídateľné situácie rušnej mestskej premávky. Pri lietaní v malých výškach v hustej premávke bude situácia, samozrejme, oveľa zložitejšia. Bude treba koordinovať dráhy stoviek lietajúcich objektov v pomerne malom priestore. Práve z toho dôvodu je potrebné úplne autonómne riadenie týchto lietajúcich strojov. Technológie blízkej budúcnosti takúto prevádzku umožnia. Bude treba doriešiť presnú navigáciu v mestskom prostredí, kde dosah, spoľahlivosť ani presnosť systémov, ako je GPS, nestačia. Z tohto dôvodu sa vyvíjajú systémy navigácie, ktoré môžu využívať súčasne viaceré zdroje – od GPS cez mobilné siete, rádiové vysielače až po Wi-Fi a ďalšie. Vďaka tomu dokážu veľmi presne určovať svoju polohu v trojrozmernom priestore, a čo je hlavné, budú veľmi bezpečné aj v prípade straty či rušenia niektorých signálov. Všetky lietajúce zariadenia budú musieť navzájom komunikovať a koordinovať svoje trajektórie, aby nedošlo ku kolízii. Obdoba takéhoto systému je TCAS používaný v dopravných lietadlách. Pochopiteľne, nad aglomeráciami budú vytýčené koridory, ktoré budú túto premávku usmerňovať.

Robotický taxík coRmoRant od fiRmy URban aeRonaUtics
Robotický taxík coRmoRant od fiRmy URban aeRonaUtics
7411
Youtube

Čo sa týka lietajúcich aparátov, tie sú zatiaľ vo fázach projektov, ale už dnešné technológie sú pripravené na to, aby sa dali realizovať. Samozrejme, nebude to hneď. O týchto systémoch sa uvažuje s výhľadom 5 – 10 rokov. Dovtedy treba doriešiť aj technológie batérií, ktoré síce už dnes umožňujú predpokladaný dolet, horšie je to však s ich rýchlym nabíjaním. To je nevyhnutné na zaistenie čo najvyššej vyťaženosti, aby bol projekt aj komerčne udržateľný.

V našom článku sme iba zhruba načrtli vízie a možnosti. Uvidíme, ako sa firmám ako Uber, Airbus, Amazon, ale aj mnohým ďalším podarí ich realizácia. Tejto téme sa však určite budeme ešte venovať.

Autor: René Hubinský

Článok bol publikovaný v partnerskom časopise PC Revue. Predplatné časopisu si môžete objednať na tomto linku, alebo sa môžete prihlásiť na odber newsletteru.

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím