Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Cieľom súťaže bolo nájsť spôsob, ako prinavrátiť roky zanedbaný verejný priestor naspäť ľuďom. Do súťaže sa celkovo zapojilo päť ateliérov, pričom do druhého kola postúpili štyri autorské kolektívy.
Porota v zložení: Dušan Šimun (predseda poroty) Mária Topolčanská, Roman Žitňanský, Peter Vaškovič a Juraj Hubinský (náhradník za Vladimíra Sittu) určila poradie v druhom kole nasledovne:
1. miesto (12 000 €): 2M ateliér architektúry
Autori: Ing.arch. Tomáš Pozdech, Ing.arch. Filip Hečko, Ing.arch. Miroslav Michalica
Komentár poroty:
Už v prvom kole návrh presvedčivo artikuloval citlivý a komplexný prístup k pôvodnému urbanisticko-architektonickému riešeniu, ktoré či už v dobe svojho vzniku, ako aj v súčasnosti, predstavuje veľmi progresívny a nadčasový koncept v komplikovanej geomorfologickej situácii originálnou typologickou formou námestia. V druhom kole návrh precízne cizeluje a dopĺňa koncept prvého kola s maximálnou snahou o zapracovanie pripomienok poroty. Návrh sa zameral hlavne na kvalitatívne pozdvihnutie priestoru bez snahy o jeho redefinovanie, čo porota ocenila ako citlivý prístup rešpektujúci genius loci tohto originálneho prostredia. Jasná a čitateľná diferenciácia a hierarchizácia jednotlivých priestorov – úrovní do pochopiteľných funkčných zón s doplnením ich fyzickej a vizuálnej komunikácie logicky organizuje riešený priestor. Materiálna podstata a interface s verejným priestorom generuje vytváranie rozhraní (bordúry okolo verejných priestorov, atraktory v území ako vodná hmla, vertikálne zelené steny, … ). Tým jasne popisuje funkčno-pobytovú kvalitu „miest“, ako aj úžitkových a materiálových zásahov. Citlivá práca s existujúcimi výtvarnými dielami – rekonštrukcia a dostavba stĺpu „Meranie času“ do pôvodnej podoby, ako aj navrhované riešenie pre Fontánu – odstránenie častí obruby / obvodového múriku – vnímame ako súčasť snahy (a trendu) o debarierizáciu a zabezpečenie kontaktnosti fontány s užívateľmi verejného priestoru. Tieto zásahy treba v obidvoch prípadoch komunikovať s majiteľmi autorských práv. Zaujímavé nové výtvarné dielo – „Karloveský koberec“ – výrazný prvok veľkoplošnej mozaiky farebných betónových dlažieb integrovaný do dlažby reaguje na tradíciu obdobia masívnej bytovej výstavby – napojenie a citácia na zateplením skrytú mozaiku na priečelí bytového domu na Jurigovom námestí. Idea „koberca“ má silný potenciál pre ďalšie rozvíjanie napr. expanziu smerom na lávku. Jednotlivé priestory pojednávajú vlastnú tému, a preto je možné realizáciu rozumne etapizovať. Druhová skladba vegetácie celkom nezodpovedá lokalite, je nutné ju podrobiť revízii. Preveriť resp. zvážiť použitie oceľovej priestorovej konštrukcie v kombinácii s terénnou topografiou (kopce, šmykľavky). Profesionálne zvládnutý návrh po stránke obsahovej ako aj formálnej. Komunikuje poctivo a zrozumiteľne – nie marketingovo. Výhodou predloženého konceptu je jeho robustnosť, čo umožňuje jednoduché vstrebanie zmien a úprav, ktorými návrh v nadväzujúcich fázach prejde kvôli zohľadneniu vplyvov, ktoré v súťaži neboli zahrnuté, ako aj podnetov generovanými samotným návrhom (Karloveský koberec, adaptácia existujúcich výtvarných diel).
Súťažné panely:
O víťaznom návrhu:
Víťazný 2M ateliér architektúry podľa slov poroty predložil "technicky realizovateľné riešenie, ktoré rešpektuje pôvodný charakter námestia a zároveň splnil súťažné zadanie. Výhodou námestia je, že je úplne oddelené od dopravy, keďže sa nachádza čiastočne na strechách objektov. Vďaka tomu mohli architekti využiť naplno potenciál miesta, ktoré slúži len chodcom."
„Víťazný návrh prezentuje citlivý, ale sebavedomý prístup k riešeniu technicky komplikovaného zadania terasovitého námestia na sídlisku, čím zároveň ukazuje možnú cestu aj pre podobné zadania nadúrovňových terás, ktoré existujú v rámci viacerých sídlisk na území Bratislavy,“ dopĺňa Peter Lényi, riaditeľ sekcie súťaží na MIB.
Na námestí v budúcnosti pribudne farebné detské ihrisko s trampolínami, malé námestíčko v štýle talianskej piazzetty a pôvodná fontána sa sprístupní viac ľuďom.
Dôležitým prvkom je zeleň, keďže momentálne na námestí dominujú spevnené plochy, ktoré sa v letných mesiacoch prehrievajú, čo odrádza ľudí od dlhšieho pobytu na tomto mieste. Zeleň má tiež pomôcť zmierniť dopady klimatickej krízy. Námestie ochladia pergoly so zelenou strechou a popínavkami. Architekti vo svojom návrhu počítajú aj s premysleným systémom na zadržiavanie a následné využitie dažďovej vody.
Jurigovo námestie je súčasťou sídliska zo 60. rokov minulého storočia a nachádza sa čiastočne na strechách prevádzok. Aj preto rôzne skupiny obyvateľov, ako sú ľudia na vozíku, seniori, cyklisti či rodičia s deťmi, majú sťažený pohyb. Ako najlepšie riešenie na odstránenie bariér sa ukázal výťah, ktorý bude najkomfortnejším a najcitlivejším zásahom do verejného priestoru.
„Obyvatelia Jurigovho námestia síce bývajú na veľkolepo navrhnutom priestore, ale zároveň sa oň od výstavby nikto poriadne nestaral. Rokmi schátral tak, že si vyžaduje rozsiahlu a finančne nákladnú rekonštrukciu. Čiastkové ad hoc opravy síce trochu pomôžu, ale sami o sebe nestačia. Jurigovo námestie tvoria nielen nadzemné viacúrovňové, ale aj podzemné priestory a všade sa na generálku pomerne netrpezlivo čaká,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.
Významnú úlohu zohrajú farby, umenie a odkaz na pôvodné materiály. Architekti okrem farebného detského ihriska navrhujú aj pestrofarebný „Karloveský koberec“, ktorý vytvoria v spolupráci s umelcom. Pôjde o veľkoplošnú mozaiku zhotovenú z betónovej dlažby vo farbách okolia – tyrkysu fontány, teplých farieb obytných domov, zelene niekdajších viníc či zemitej farby tehlových hodín. Táto forma umenia vo verejnom priestore má podľa slov architektov spájať obyvateľov štvrte. Farebnosť aj použité materiály budú vychádzať z pôvodnej koncepcie námestia. Aj preto architekti zachovajú pôvodnú terakotovú dlažbu všade kde to pôjde a na zvyšné miesta navrhujú dať betónovú dlažbu pôvodných rozmerov.
Na námestí je niekoľko existujúcich umeleckých diel, napríklad dodnes funkčná fontána od Teodora Lugsa, Eugénie Lugsovej a Jozefa Fabianeka, atypický mezonetový bytový dom, či stĺp Meranie času. Práve umelecký prvok Meranie času chcú architekti nanovo zrekonštruovať a dostavať ho do pôvodnej podoby.
“Rekonštrukcia Jurigovho námestia v nasledujúcich rokoch vyvolá viaceré socio-ekonomické zmeny na tomto mieste a dá sa predpokladať, že dôjde aj k obmene prevádzok. Nové príležitosti vo verejnom priestore prilákajú viac obyvateľov námestia aj okolitých bytových domov. Vďaka tomu má Jurigovo námestie potenciál stať sa centrom pre všetky kultúrne, susedské a spoločenské akcie,” uviedli autori víťazného návrhu z 2M ateliér architektúry.
V priebehu budúceho roka sa podľa víťazného návrhu bude tvoriť projektová dokumentácia, ktorá je náročná vzhľadom na opravu pôvodnej nosnej konštrukcie. Presnejší harmonogram realizácie obnovy námestia vyplynie až po dokončení projektovej dokumentácie. Samotná rekonštrukcia námestia bude s najväčšou pravdepodobnosťou rozdelená na viaceré etapy z dôvodu predpokladanej výšky stavebných nákladov a technickej komplikovanosti zadania.
Vizualizácie:
Porota sa na základe rôznorodej kvality predložených návrhov rozhodla neudeliť 2. miesto a prerozdeliť ceny a odmenu nasledovne:
3. miesto (6 000 €): SLLA s.r.o.
Autori: Michal Sulo, Miriam Lišková
Komentár poroty:
Návrh prešiel od formálneho „stromorastra“ nerešpektujúceho (homogenizujúceho) rôznorodosť, členitosť a v konečnom dôsledku ani genius loci prostredia v prvom kole, po kultivovaný a citlivý návrh so zapracovanými pripomienkami v kole druhom. Práve táto nekonzistentnosť obrala návrh o možnosť rozpracovávať jednu jasnú ideu – spracovateľ vlastne odovzdal dva diametrálne odlišné návrhy. Pozitívne hodnotíme opakovanú požiadavku na vrátenie zástavky električky do polohy pod lávkou, čo posilní potenciál vytvorenia kvalitného minicentra. Návrh v druhom kole pracuje s jednotlivými miestami - úrovňami diferencovane a citlivo rozmiestňuje pobytové funkcie s ich jasnou vizuálnou identitou. Zjednocujúcim a organizujúcim princípom má byť kubický raster distribuovaný v území neproporčne a naivne - v prostredí pôsobí pre pasanta chaoticky. Vizuálne pri navrhovanej hustote priestor preťažuje - menej je niekedy viac. Návrh má nadštandardné urbanistické kvality, a mohol by fungovať aj bez tohto nedopovedaného - skôr schematického princípu. Návrh nepracuje s novým konkrétnym výtvarným dielom, ale s princípom kubickej mriežky, na ktorú je možné umiestniť / prichytiť akékoľvek realizácie (prezentácie), a zaťažuje tak samosprávu dramaturgiou takto definovaného výtvarného diela. Problematickým sa javí aj nahradenie pôvodnej fontány novou - „pochôdznou“ formou s nepresvedčivou interaktivitou na preferovanú demografickú skupinu seniorov. Informácie o stĺpe Meranie času sú, v podobe konštantnej (“ostáva zachovaný”). Vegetačná skladba ako aj množstvo a rozmiestnenie zelene v území je adekvátne a má silný potenciál vytvorenia kvalitnej mikroklímy v priestore. Prepracovaný koncept retencie a distribúcie vody v území porota hodnotí kladne. Návrh je spracovaný vo veľmi vysokom štandarde po obsahovej aj formálnej stránke, s precízne rozpracovanou etapizáciou.
Spojené panely:
Jednotlivé panely:
Vizualizácie:
3. miesto (6 000 €): ateliér SIMPLE CODE
Komentár poroty:
Návrh už v prvom kole prezentoval citlivý a komplexný prístup ku kvalitám riešeného územia a mal tak potenciál dopracovania do vysokokvalitného riešenia. V druhom kole však len recykloval postuláty z prvého kola a neponúkol výraznejší posun. Návrh pracuje so zelenými „lemovacími“ pásmi na konzolách striech existujúcich objektov, pričom porota žiadala po prvom kole deklarovať statické riešenie pri zaťažení konzol touto formou, čo v druhom kole návrh nesplnil. Myšlienka multifunkčnej dvorany je zaujímavá – otázne je jej umiestnenie na objekte, ktorý má už v súčasnosti statické problémy a ich sanácia pre potreby jej zriadenia by bola, s najvyššou pravdepodobnosťou, finančne nerentabilná. Porota pozitívne vníma zjednotenie povrchov s vysokou mierou recyklácie pôvodnej dlažby. Umelecké dielo ako návrh “land-art” riešenia pôsobí unifikovane napriek snahe o zapojenie zelene. Ide o aranžované prvky, ktoré v celkovom kontexte vyznievajú plocho. Zakomponovanie prírodných prvkov ako masívnych drevených lavíc, či kamenných balvanov je presne tým druhom vymedzovania sa voči prirodzenej a priznanej charakteristike miesta, ktorá popiera mestotvorné – v tomto prípade sídliskové kvality. Návrh vegetácie má skôr grafický charakter bez jasnej priestorotvornej koncepcie. Aj druhová skladba môže byť v prehrievaných mestských priestoroch problematická. Odvolávka na „land-art“ vyznieva ako nepresvedčivé gesto. Návrh v druhom kole nereflektoval na súťažné požiadavky a odporúčania po prvom kole. Obsahovo aj formálne nedotiahnutý návrh s neadekvátnym vyjadrovacím jazykom neguje jeho urbanisticko-architektonický potenciál preukázaný v prvom kole.
Súťažné panely:
Vizualizácie:
Odmena (3 000 €): Ing. arch. Irenej Šereš
Autori: MgA., Ing. arch. Viktor Fuček, Ing., Ing. arch. Lenka Gulačová, Ing. arch. Irenej Šereš
Komentár poroty:
Návrh v prvom kole prezentoval ideu lávky trasovanej v pozdĺžnom profile územia za účelom bezbariérového prepojenia sídliska Dlhé Diely s Karloveskou dopravnou tepnou pre cyklo ako aj peší pohyb, ktorá napriek kontroverznej forme segregácie dopravy ponúkala zaujímavý koncept zorganizovania a doplnenia územia dopravno-tieniacim elementom. V druhom kole napriek verbálnemu redefinovaniu na „pochôdznu pergolu“, ako aj evokatívnemu sprievodnému textu, zostal tento manifest len manifestom, bez akéhokoľvek potenciálu na ďalšiu prácu s touto ideou.
Nové umelecké dielo ako sebavedomý atraktor v štvrti (a mestskej časti) v podobe písmen KV predstavuje pomerne masívny objekt osadený na mieste lávky, strhávajúci na seba pozornosť (zámer diela). Uniká nám pointa vyhliadkového bodu nad električkovou traťou a v nadväznosti na okolitú krajinu. Problematické je umiestnenie na lávke, ktorá má už v súčasnosti statické defekty na ktoré boli súťažiaci upozornení po prvom kole. Práca s retenciou a distribúciou vody v území formou dažďovej záhrady sa javí z hľadiska udržateľnosti problematická. Vodný prvok potôčika pôsobí nekoncepčne – skôr rušivo. Formálne návrh spĺňa štandardné kritéria, obsahovo sa však prioritne venuje len konceptu lávky a nereflektuje na ostatné riešené územie.
Súťažné panely:
Vizualizácie:
Zápis z hodnotiaceho zasadnutia poroty - 2.kolo:
Podklady: Metropolitný inštitút Bratislavy