Ohliadnutie sa za súťažou - Elektrárne Žilina

Nenápadný POPRASK v ŽILINE alebo ohliadnutie sa za architektonickou súťažou - Rekonštrukcia a revitalizácia komplexu Elektrární v Žiline.

Užívateľ:
Nie som priaznivcom „inteligentných“ aplikácii do mobilov ale pravdepodobne nebude dlho trvať a niekto musí prísť s aplikáciou pre hodnotenie architektúry. Podobne ako „Foursquare ma upozorní na dobrú reštauráciu v mojom okolí - nová aplikácia „Yourspace“ Vás upozorní na dobrú architektúru. Pri totálnej absencii akejkoľvek profesionálnej kritiky architektúry sa bude musieť nedobrovoľný užívateľ i fanúšik architektúry orientovať cez príslušnú aplikáciu len podľa dosiahnutej priemernej hodnoty anonymných aktívnych prispievateľov, podobne ako je to i v iných už sprofanovaných disciplínach (csfd.cz). Tak to vo svete chodí!

Komora architektov:
Slovenská komora architektov neustále vyzýva architektov, aby sa zapojovali do architektonických súťaží, presvedčuje investorov i verejnosť o zmysluplnosti organizovania súťaží. Vzdychá nad malou účasťou architektov v súťažiach na jednej strane a na druhej nad malou príležitosťou pre súťaženia chtivých architektov. Ale je to práve ona, ktorá je zodpovedná za organizáciu týchto súťaži, za vymenovanie porotcov a tým i za jej výsledky.
Porota je skupinka profesionálov, ktorá dnes pri výraznej absencii profesionálnej umeleckej kritiky má úlohu temer misionársku. Verejnosť je značne dezorientovaná a preto práve úloha porotcov v podobných súťažiach je priamo kľúčová, ak nie nenahraditeľná pre správne vnímanie súčasnej úlohy architektúry v spoločnosti - v uliciach našich miest, proste okolo nás vo verejnom priestore.

Porota:
Porota v zložení Arch. Bahna, Ing Bodis, Arch, Eristavi, Arch. Kovačevič a Arch. Paňák malo neľahkú úlohu - vybrať najlepší návrh z 11 zaslaných riešení.
Architekti mali za úlohu revitalizovať (oživiť) rozborený mestský blok v samom centre historickej Žiliny, prestavať ho na polyfunkčný mestský blok s vytvorením podmienok pre pestrý a rôznorodý verejný život vo vnútrobloku. Témou teda bola celosvetovo aktuálna intenzifikácia (zahusťovanie) mestského centra s rôznorodým mixom funkcií a tým i užívateľov tohto verejného priestoru. Vatšina expertov, ktorí sa zaoberajú mestskou stratégiou vidia jednomyseľne udržateľnú budúcnosť života v mestách vo vytvorení regulovanej spontánnosti. Tá je možná len pri vyššej intenzifikácii výstavby - jej zahusťovaní. V našich „československých“ mestách ide predovšetkým o dodržovanie pôvodných urbanistických formácií - mestských blokov.
V Žilinskej súťaži bolo témou práve  dostavba porušeného mestského bloku. Zvlášť v tesnej blízkosti priestorovo rozľahlého námestia Andreja Hlinku je jeho rozlomený status quo alarmujúcim mementom.

Víťaz:
Víťaz súťaže - riešenie architektov Jančoka a  Janáka verejnosti predstavuje hmotové i tvarové veľmi úsporné riešenie. Na čiernobielych paneloch bez náznaku farby a materiálov defilujú temer ezotericky minimalistické dispozície, pohľady a rezy. S obdivom sa skláňam pred schopnosťou architektov zredukovať veľmi komplikované zadanie do prehľadne usporiadaných panelov. Ak by sa dávala najvyššia známka za grafiku panelov, za prehľadnosť a zrozumiteľnosť myšlienky dostali mi u mňa architekti najvyššiu známku.

Bohužiaľ do dnešného dňa napriek v podmienkach súťaže avizovanom termínu 6.2. súťažiaci neobdržali protokol so zdôvodnením výberu poroty, a tak nemám k dispozícii názor poroty - z akého dôvodu návrh architektov Jančoka a Janaká postavili najvyššie. Dúfam, však, že to nebolo za grafiku.

Hodnotiace kritériá pre výber poroty boli v zadaní súťaže na prvých dvoch miestach tieto: komplexnosť urbanistického a architektonického návrhu riešeného komplexu a kvalita hmotovo-priestorového a architektonického návrhu.

Riziko.
Jeden významný český architekt mi povedal - „Vem si složení poroty a na jejím základu uvaž jestli má zdravý rozum do toho jít!“.
Riziko bolo veľké a porota je vždy nevyspytateľná. Ja som usúdil, že porota je zložená s profesionálov, ktorí sú schopní nezaujate a odborne posúdiť zložitosť problémov žilinského zadania a šiel so do toho.

Dnes to ľutujem, pretože si myslím, že porota nezvládla svoju úlohu práve v urbanistickej rovine a dala svojím rozhodnutím negatívny impulz spoločnosti a to ako širokej verejnosti tak i potencionálným investorom.

Priebeh súťaže:
Už samotná príprava súťaže bola veľmi rozpačitá. Načasovanie súťaže cez Vianoce je takticky veľmi nevhodné (pochopiteľne ak chce investor získať široké portfólio názorov).
Rozsah súťaže bol nezmyselne veľký – spravidla by tento rozsah vydal na tri súťaže. Blok pochopiteľne nie je možné rozdeliť – potom sa mohla súťaž zamerať len na regulačný plán bloku a nie mixovať dokopy urbanizmus a záchranu pamiatky až do detailu „energetického zodolnenia fasády“.
Vo výsledku pripravovateľ súťaže nezvládol ani rozsah požadovaného elaborátu, keď sa behom súťaže musela záväzná forma nadstavovať. Premrštené požiadavky zadania totiž nešlo graficky vôbec umiestniť.

Pridaná hodnota:
Čo víťazný návrh prináša mestu, okolitým uliciam, čo prináša investorovi? To sú otázky, ktoré si predpokladám porotcovia museli položiť?
Kruciálnou otázkou celého rébusu mestského bloku bolo vyriešenie statickej dopravy - parkovania. Ako to býva tradične vo všetkých slovenských mestských centrách - je to otázka za štangľu zlata.
Víťaz súťaže do najväčšej prieluky v ulici M.R.Štefánika vložil parkovací dom so zakladačovým plne automatickým systémom, ktorý vytvoril mestskému bloku 80parkovacích miest. Nechápem!
Vedia mi porotcovia odpovedať kde v Európe v takejto polohe vznikol za posledných 10 rokov parkovací dom? Aký asi bude mať vplyv parkovací dom na verejný priestor v ulici a vo vnútrobloku. Spočítal si investor, na koľko ho príde systém, ktorý si môžu dovoliť len najbohatšie banky vo veľmi lukratívnych polohách? Ako luxus parkovania v takomto systéme súvisí s nekomfortom prepojenia domu s ostatnými plochami a hlavne kategorizáciou bytov v bloku?
Prečo diery - prieluky v mestskom bloku zostali nezastavené - sú mementom - pamiatkou na rozborenú minulosť, alebo porotcovia dúfali že nedokončením hmoty vnútroblok získa viacej pozornosti. Okrem newyorského príkladu ground zero nepoznám príklad zo zahraničia, kde by si v takejto polohe mesta dovolili pestovať prieluky.
Verejný priestor - akým spôsobom víťazný návrh generuje jeho revitalizáciu?
Dnešné prieluky zostali – boli upravené na akúsi pasáž na celú výšku hmoty bloku. Vnútroblok rámuje z juhu pôvodná pamiatková architektúra 30-tych rokov s nemým parterom, ktorá bola na krídlach dokončená abstraktnými skeletmi tak nápadne podobné predmestským víziám sídlištnej architektúry z Felliniho filmu (Dolce vita). Čo viac sa dá povedať o vnútrobloku? Mobiliár? Členenie? Nič - prázdna biela plocha... asi ideálne riešenie pre porotcov - môžu si za ňu dosadiť čo chcú! Vedia však čo?

Peter Sticzay - Gromski

PS: som pripravený na akúkoľvek diskusiu na tuto tému.
Ďakujem dopredu za akúkoľvek reakciu.